Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 16. kapitola

08.08.2015 (21:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1764×

Bella:

Chcela som na malú chvíľu na všetko zabudnúť. Na môj únos, na šialenú bývalú, ktorá mala byť podľa všetkého mŕtva a najmä na upírstvo. Za pár hodín som si vypočula príbehy všetkých členov rodiny a dozvedela som sa všetko, čo som chcela vedieť. Nebolo pre mňa ľahké spracovať všetky informácie, ktoré som sa dozvedela. Pochopila som, že to každý z nich mal v živote ťažké, súcitila som z každým z nich. No stále som nechápala prečo ja, čo mám spoločné s tou bláznivou ženskou a prečo sa na ňu podobám.  Potrebovala som robiť niečo, pričom netreba premýšľať a používať mozog. Len sedieť a nič, proste mať prázdno v hlave. Pozerala som po izbe, čo by som asi tak mohla a napadlo ma, že si pustím nejaký film. Na poličkách som si všimla kopu dvdčiek a rozhodnutie padlo na pozeranie filmu. Boli tu rôzne komédie, ale ja som nemala chuť sa smiať. Potom sa mi do rúk dostal Titanic. Viem, je to staré, každý to má napozerané, ale ja som ho nikdy nevidela na tak obrovskej telke. Vložila som dvd do prehrávača a pohodlne som sa usadila do postele. Zakryla som sa až po krk, pritiahla si k sebe bližšie škatuľku s vreckovkami a zapozerala sa. Film ubiehal veľmi rýchlo, vychutnávala som si ho plnými dúškami a miestami som mala pootvorená ústa. Na malej telke sa tá loď zdala menšia a neprežívala som tak veľmi jej potopenie. Po chrbte mi behal mráz a s domácim kinom to ozvučenie bolo neskutočné.  Úplne reálne. Výkriky ľudí sa mi dostávali až po kožu.

Sem tam mi upadla nejaká neposlušná slzička, ale naplno som sa rozplakala až pri potopení lodi. Nikdy som neverila, že Dicapria budem mať rada. Keď som tento film videla prvý raz bol to pre mňa iba ďalší z kopa hercov, zmýlila som sa. Teraz som sa na neho dívala inak. Po všetkých úspešných filmoch, po jeho hereckých výkonoch som musela uznať, že je to naozaj skvelý herec. Kto by to bol na neho kedy povedal. Z premýšľania nad DiCapriovou kariérou ma dostal výkrik Rose.

„Jack,“ zašepkala Rose, keď si všimla svetiel z jedného vracajúceho sa záchranného člnu. „Jack...“ zatriasla Rose zamrznutému Jackovi zápästím v preseknutých putách. „Jack, je tu čln,“ šepkala mu, ale on nereagoval.

Slzy mi už tiekli prúdom a potichúčku som si s Kate Winslet opakovala jej slová.

V Rosinej tvári sa mihlo pochopenie. „Jack, Jack!“ pokúšala sa ho prebudiť, ale on bol dávno mŕtvy. „Jack... Jack,“ plakala Rose. „Jack, je tu čln.“

Vzlykla som, bože, táto scéna ma vždy dostane. Pustila sa pesnička od Celine Dione a mne naskočila husia koža po celom tele. Ach preboha, teraz to príde!

„Jack,“ plakala premrznutá Rose a stále Jackovi trela zápästie.

Plná srdcervúcich emócií som hlasno plakala a snažila sa utierať prúdy sĺz, ktoré mi stekali po tvári a kvapkali na obliečky periny.

„Nikdy nezabudnem,“ zašepkala Rose, keď sa Jack prepadol do hlbín oceánu.

„Nieee,“ vyhŕkla som a utrela oči. Prečo musel zomrieť, prečo to nemohlo skončiť happy endom?

„Bella, si v poriadku?“ vyhŕkla hŕba svalov, keď vbehla do mojej izby. Bol to Emmett, pokrútila som hlavou a sledovala jeho vystrašenú tvár. Bál sa o mňa? Bolo ťažké tomu uveriť, keď nedávno ma chcel zabiť. Vlastne, nie mňa, ale svoju ex.

„Som,“ fňukla som a potiahla nosom. „Pozerala som film a skončil zle,“ povedala som a začervenala sa. Bolo trápne priznať, že plačem pre film, kde herci v reálnom živote žijú.

„Titanic?“ spýtal sa, keď sa pozrel na obrazovku. „Bella, veď majú tobogán zdarma,“ zasmial sa a ja som na neho s vypuklými očami pozrela. „Vidíš, už neplačeš,“ povedal s radosťou v hlase a ja som pretočila očami.

„Emmett, ty nie si normálny. Je to silný príbeh, videl si to vôbec niekedy? On je chudák, ona je z lepšej spoločnosti a napriek tomu sa milujú. Je to krásne,“ zasnila som sa a on sa zvalil ku mne do postele. Vykríkla som, keď som nadskočila ako na trampolíne.

„Načo to mám pozerať, keď to mám aj v reále. Edward je zviera a ty krásna deva, napriek rozdielom sa milujete,“ povedal a uznanlivo si pokýval hlavou.

„Čože?“ vyhŕkla som prekvapene a pokúšala sa vstrebať slová, že sa milujeme.

„Čomu nerozumieš? Môj nepodarený brat ťa milujem a ty miluješ jeho. Chápeš?“ spýtal sa a tváril sa pritom veľmi vážne.

„Kde si sa dostal k tomuto zisteniu?“ spýtala som sa, pretože som vedela, že ma jeho brat nemiluje.

„Ach, ženská,“ vzdychol. „Chcel zabiť vlastného brata, keď som chcel po tebe skočiť. Išiel sa zblázniť, keď si zmizla. Hľadal ťa ako najvernejší psík a nepohol sa od teba ani na sekundu. Teda, len keď sme mali dole poradu a on tam musel byť prítomný. Inak tu sedel, stepoval, nariekal. Lepšie povedané kňučal, aby si sa zobudila,“ zasmial sa a ja som nevedela, čomu sa smeje. „Bella, mňa veľmi mrzí, ako som na teba reagoval, vôbec som nevnímal tlkot tvojho srdca a ani vôňu, zaslepila ma tvoja podobnosť s ňou,“ zavrčal a mne po tele nabehla husia koža. „Prepáč,“ šepol, keď si všimol, ako som sa stiahla. „Neublížim ti, ale nesľubujem, že neublížim tvojej dvojníčke.“ Na to som nič nenamietala, tiež by som ju najradšej zabila vlastnými rukami. „Vieš, moje vzťahy s Edwardom sú teraz na vlásku, ale poznám ho. Si pre neho všetkým, inak by ma nežiadal, aby som dával na teba pozor. Je pravda, že som tu zo všetkých najsilnejší,“ zasmial sa a napol svaly na rukách. „Ale nežiadal by mňa. Zveril do rúk to najcennejšie, čo má a zveril to mne. Bella, to o niečom svedčí.“ Je možné, že má pravdu? Mohol by ma Edward naozaj milovať?

„Ale čo bude s ňou?“ spýtala som sa, pretože som mala z nej strach. Bála som sa, že mi ublíži, čo ak na mňa niekde čaká a ja neskončím dobre.

„Ona ti neublíži, nikto z nás nedovolí, aby sa ti niečo stalo. Budeme na teba dávať pozor. Zistil som, že Cullenovci ťa berú ako rodinu a rodinu treba chrániť, nech to stojí čokoľvek.“

„Myslíš si, že Edward pôjde proti svojej ex?“ Pri tejto otázke sa Emmett udrel do čela.

„Bez urážky, si normálna? Ako ťa takáto otázka môže vôbec napadnúť. On ju nenávidí, my ju nenávidíme. Bella, nemáš ani potuchy, čo urobila našej rodine. Kvôli nej sme sa stali krvilačnými beštiami. Zabíjali sme ľudí, nikto nás neviedol k inému spôsobu. Edward sa zmenil kvôli tebe a ja kvôli Rose. Elizabeth je sviňa, ktorá si zaslúži skapať,“ povedal to tak drsne, až som z neho dostala strach. V ušiach mi stále znelo, že zabíjali ľudí. Edward zabíjal ľudí, nevinných ľudí. „Vidím, že si vystrašená, ale musíš pochopiť, že byť upírom a byť ovládaný smädom je naozaj ťažké. Nemáme na výber. Len pár z nás má šťastie a zmení svoj spôsob obživy. Mala by si byť na Edwarda hrdá a nie ho odsudzovať. Mysli na to, keď sem za pár sekúnd vtrhne a prosím, nedovoľ, aby mi ublížil,“ zasmial sa a mal pravdu. Za necelých päť sekúnd sem vtrhol Edward a v očiach mal blesky. Neviem, čo ma to napadlo, ale skočila som pred Emmetta, aby som ho chránila. Ten chumaj sa začal bláznivo smiať, ja som sa triasla od strachu, aby mu Edward neublížil a Edward? Ten tam stál a nechápal, čo sa to tu deje. Až neskôr mi došlo, že som iba v nohavičkách a tričku, ktoré mi ledva siaha pod zadok. Celá som sčervenela a nikto z nás sa nemal k slovu. Bolo tu hrobové ticho, ktoré sa po chvíli zmenilo, keď Edward zavrčal. Asi nemám pud sebazáchovy, pretože som zliezla z postele a opatrne prešla k nemu. Opatrne som položila svoju dlaň na jeho tvár a dúfala, že ho snáď upokojím. Vrčanie ustalo a on si pokojne položil svoju hlavu do mojej dlane. Pozrel na mňa a pousmial sa, ale potom ma stiahol za seba.

„Čo tu dopekla robíš? Čo si jej chcel?“ kričal a bol zmyslov zbavený.

„Kričala, prišiel som, utešil som ju a vtrhol si sem,“ povedal s kľudom Angličana Emmett a ruky si založil za hlavou. Nenapadlo ho postaviť sa z postele, pokojne si tam ležal, ja som iba neveriacky krútila hlavou.

„Edward, upokoj sa,“ šepla som tichúčko za jeho chrbtom. „Emmett má pravdu. Pozerala som film a kričala, bola som smutná zo záveru filmu. Prišiel, lebo sa o mňa bál. Sám si mu predsa povedal, aby na mňa dával pozor a on to urobil. Napriek tomu, že nie ste najlepší bratia, on to urobil. Dával na mňa pozor a zlepšil mi náladu. Mal by si mu poďakovať,“ povedala som teraz už pevným hlasom a obaja na mňa vyvalili oči.

„Ty sa zastávaš jeho?“ spýtal sa priškrtene Edward.

„A čo sa čuduješ, som ten lepší,“ zasmial sa pre zmenu Emmett.

„Rose,“ zakričala som a ona tu bola hneď. „Vezmi si toho obra, lebo neručím, ako to tu dopadne,“ požiadala som ju a ona iba krivo pozrela na Emmetta a ten ako poslušný psík kráčal za ňou. Stihol na mňa ešte vyplaziť jazyk, ale nič nepovedal. Vydýchla som si. Priskoro.

„I tak sa ti to so mnou v posteli páčilo,“ zakričal, ale to som už počula poriadnu ranu a rozosmiala som sa ja.

„Dlho som ťa nepočul takto smiať,“ prehovoril tichúčko Edward. Mal pravdu a za to, že sa smejem mohol jeho brat. Pomohol mi uvedomiť si pár vecí a pochopiť niečo, čo som doteraz nechápala. Alebo skôr nevidela.

„Premýšľala som, všetko, čo som sa dnes dozvedela, som si nechala prejsť hlavou. Došla som k záveru,“ šepla som a v jeho tvári som videla obrovskú bolesť.

„Chápem, nebudem ťa viac obťažovať, ale ak môžeš... Odpusti mi to, chcel som ťa chrániť pred týmto svetom,“ povedal a chcel odísť. Ešte som mu nestihla nič povedať a on sa už zberá preč?

„Edward, prosím ťa, posaď sa. Ja som ti predsa ešte nič nepovedala. Dosť dlho som premýšľala, čo ti poviem a ako ti to vlastne poviem. Buď tak dobrý a neprerušuj ma, pretože ak to nepoviem teraz, už to nepoviem nikdy,“ požiadala som ho a on si bez jediného slovka sadol na moju posteľ. Ja som sa automaticky posunula o kúsok ďalej a zhlboka som sa nadýchla.

„Možno nebudeš rozumieť, prečo začnem hovoriť o Mattovi, ale musíš to vedieť. Od kedy si mi vstúpil do života, pochybujem o veľa veciach. Najprv som si myslela, že som blázon, ale v posledných dňoch asi nie som tak celkom. Chcem tým povedať, že teraz, keď si spomeniem na Matta, viem s istotou povedať, že som ho neľúbila. Mám pocit, že som to mala iba v hlave. Dokonca si neviem spomenúť ani na naše prvé stretnutie. Nejako to mám všetko rozmazané a ja neviem prečo. Hlavné však je, že som si istá citmi voči tebe. Chcel si sa odo mňa držať ďalej, hovoril si, že ty nie si dobrý. Vedela som, že je to lož, možno si upír, vlastne, si upír. No nie si zlý, máš dobré srdce,  i keď ti už pár desaťročí nebije. Nemusela som sa ani na malý okamih zamýšľať, či som schopná ťa milovať aj napriek tomu. Zamilovala som sa do teba, prišlo to samé. Nikto ma nenútil, aby som ťa mala rada. Možno je to proti pravidlám. Ja som človek a ty upír, ale šíp, ktorý zasiahol moje srdce je stále tu,“ šepla som a ruku si priložila na srdce. Ja sama som mu nedala možnosť vybočiť z línie, z cesty, ktorou letel. „Vieš, žiaden vzťah nie je dokonalý. Ani ty a ani ja nie sme dokonalý. Čo na tom záleží. Nechcem ťa meniť, akceptujem to zlé, ale aj to dobré. Nikdy ti nebudem vyčítať tvoju minulosť. Nechcem zraňovať tvoju dušu. Stále neviem pochopiť, čo môžeš na mne vidieť a budem žiť každý deň v strachu, že o teba prídem, ale ja to chcem risknúť. Ak náhodou spadnem a zlomím si srdce, nebudem ti to dávať za vinu. Ale ja ťa potrebujem. Len s tebou po boku môžem prekonať všetko zlé.“

„Viem, že ťa nemám prerušovať, ale musím,“ skočil mi do reči a mne to vôbec nevadilo. I tak som sa strácala vo vlastných slovách. Možno mu môj monológ nedával zmysel, ale ja mala potrebu mu všetko povedať. „Bella, ja ťa nikdy nemôžem prestať milovať. Ak sa upír zamiluje, je to navždy. Chcel som ti to povedať už včera, ale ty si odišla. Naveky budem milovať iba teba. Niekto pre krajší deň potrebuje, aby vyšlo slnko, ale ja pre svoj vlastný krajší deň potrebujem teba.“

„Ach, Edward, bála som, že o teba prídem,“ vzlykla som.

„Prečo? Ja som tu ten, ktorý by sa mal báť. Si taká statočná. Prijala si moju podstatu, chce ti ublížiť Elizabeth mojou vinou a ty si mi dala svoje srdce. Čím si to všetko zaslúžim?“

„Pretože ťa milujem,“ šepla som a prisunula som sa k nemu bližšie. „Smiem ťa pobozkať?“ spýtala som sa a on sa zarazil. „Nechcem to, ako minule,“ zachichúňala som sa a konečne pochopil.

„Ty môžeš kedykoľvek, ale ostaneme iba na prvej méte,“ zasmial sa, ale ja som na nič nečakala a pritiahla si ho za tričko k sebe. Cítila som, ako ma ovial jeho dych, pery sa mi chveli nedočkavosťou a jeho oči ma prepaľovali túžbou. Edward prekonal milimetre, ktoré delili naše pery a urobil to, o čom som dlho snívala. Pobozkal ma. Cítila som, ako sa jeho dokonalé pery pod tými mojimi sformovali do úsmevu a to ma povzbudilo. Zaplietla som mu prsty do vlasov a pritiahla sa k nemu viac. Opatrne si ma vyzdvihol a posadil do svojej náruče. Bozkávali sme sa a hladili navzájom, nikdy by ma nenapadlo, že bozk môže byť takýto. V jednom spojení pier sa odzrkadlila všetka naša bolesť, ale i túžba a láska, ktorú sme k sebe cítili. Priala som si, aby táto chvíľa nikdy neskončila, no potrebovala som sa nadýchnuť. Nechcene som sa od Edwarda odtiahla a on mi venoval krátky bozk na nos.

„Bells,“ šepol a ja som mu prstom prekryla pery.

„Nekaz túto chvíľu, prosím ťa,“ žiadala som ho a opäť ho pobozkala. Keď sa začal odo mňa odťahovať nesúhlasne si po pod nos zamrmlala.

„Ver, že som o tejto chvíli sníval veľmi dlho a nerád to kazím, ale musím. Od rodiny viem, že si počula každého príbeh a tým pádom vieš, že nikto z nich sa nestal dobrovoľne upírom. No u mňa a Emmetta to tak nie je,“ povzdychol si a ja som ho opäť umlčala svojou dlaňou.

„Edward, neviem tvoj a ani Emmettov príbeh, ale jedno som pochopila z rozprávania Emmetta. Elizabeth je mrcha, ktorá vás k premene donútila. Nebolo to vaše slobodné rozhodnutie. Neodsudzujem ani teba a ani Emmetta. Možno to vyznie smiešne, ale videla som pár filmov o upíroch a viem, že sa živíte ľudskou krvou. Oprava, živil si sa, ale mne to nevadí. Vlastne, vadí, ale nie tak ako si myslíš. Je mi ľúto ľudí, ktorých si musel zabiť, ale je to tvoja podstata. Viem, že si sa zmenil a už nelovíš ľudí,“ povedala som a pohladila ho po tvári. Uhol pohľadom a odtiahol sa. Chytil moju dlaň a položil ju do môjho lona.

„Bella, musím ti niečo povedať,“ šepol a postavil sa. „V deň, keď si odišla, vlastne, ušla odtiaľto išiel som za tebou. Videl som ťa pred tvojim domom, bozkávala si sa s Mattom,“ povedala a ja som na neho zhrozene pozrela.

„O čom to hovoríš? Nikdy by som sa s Mattom nebozkávala. Preboha, naozaj si si myslel, žeby som sa k nemu vrátila? Prečo by som to robila?“ Ničomu som nerozumela.

„Bella, nevedel som, že to nie si ty. Ak by som to vtedy vedel, ak by som tušil, že ona je ty... Bol som hlupák. Myslel som, že sme ťa vystrašili natoľko, že si sa rozhodla vrátiť sa k nemu. Nechcel som veriť vlastným očiam, ale...“ povzdychol si a vložil hlavu do svojich dlaní. „Nepochyboval som o tebe, ale o sebe. Prečo by si mala chcieť mňa, cítil som sa hrozne a ozval sa vo mne starý Edward. Šiel som do mesta...“ odmlčal sa a ja som zatajila dych. On niekoho zabil, myslel si, že sa bozkávam s Mattom, a preto niekoho zabil. Preboha, čo sa stane najbližšie? Zabije aj mňa? Nevedomky som sa postavila a cúvala k dverám. Jedno moje ja mu verilo, ale druhé bolo vystrašené na smrť. „Nie, prosím, neboj sa ma,“ žiadal ma a padol na kolená. Počula som vzlyk. „Natrafil som na toho muža, ktorý ti tak veľmi ublížil a zlosť sa ešte viac znásobila. Cítil som povinnosť ťa pomstiť. Zabil som ho, opäť chcel ublížiť ďalšej žene,“ dodal a opäť vzlykol. Prišla som bližšie k nemu a objala ho. Kľačal na kolenách, hlavu mal vo výške môjho brucha a objímal ma okolo nôh. Láskala som ho vo vlasoch, akoby som ho chcela utíšiť. „Bože, je mi to tak ľúto, nechcel som ťa vystrašiť. Nenávidíš ma.“

„Edward, nemôžem ťa nenávidieť. Hnevám sa, že si v pomätení chcel zabiť nevinného človeka. Neospravedlňuje ťa ani fakt, že si zabil toho bastarda. No danú vec to mení, pretože si zachránil dievča, ktoré mohlo skončiť rovnako a mať jazvy na duši. Ďakujem, že si ju zachránil, že si jej pomohol uniknúť od toho osudu. Ale niečo mi teraz musíš sľúbiť,“ povedala som pevne a on konečne zodvihol svoju hlavu a pozrel do mojich očí.

„Čo len chceš.“

„Nikdy, už nikdy v živote nezabiješ človeka. Ak to urobíš, stratíš ma.“ Posledné dve slová zo mňa išli veľmi ťažko, akoby som im sama neverila. Potom ma napadlo, že čo som povedala je hlúposť. Prečo by mal niečo také dodržať, veď som iba človek. Môže si nájsť upírku, ktorá bude zdieľať jeho spôsob života.

„Prisahám, že mojou rukou už neumrie žiaden človeka. Nechcem o teba prísť. Ja nemôžem o teba prísť,“ opakoval stále dookola.

„Verím ti. Takže jeden problém máme vyriešený, ale stále tu ostáva tá vec s Elizabeth. Čo budeme robiť? Emmett ma ujisťovaľ, že ju ku mne nepustíte, ale čo Charlie? Nemôžete na nás oboch dávať pozor, to nejde,“ krútila som hlavou.

„Naozaj chceš o tom teraz hovoriť? Mala by si oddychovať, pohovoríme si neskôr.“

„Nie, musíme to riešiť teraz. Ona je nebezpečná a kto vie, čo chystá ďalšie.“ Nemala som v pláne o tom prestať hovoriť.

„Dobre, teda.  Bol som dnes s Jasperom za Ruby...“

„Počkať, tak sa volá aj tá milá majiteľka, kde som boli na zmrzlinu,“ zaspomínala som a uvedomila si, že som mu skočila do reči. „Prepáč,“ ospravedlnila som sa a kajúcne zvesila hlavu.

„To je v poriadku. Máš pravdu. Hovorím o nej. Bude to znieť bláznivo, ale myslím si, že ty už zvládneš prijať čokoľvek. Ruby je čarodejnica,“ povedal a dal mi čas to vstrebať.

„Super. Ty si upír, všetci v tomto dome sú upíri, ona je čarodejnica,“ konštatovala som na hlas a premýšľala, či moja babka nebola náhodou morská panna.

„Viem, že je toho na teba veľa, ale spomeň si, že ty si chcela o tom hovoriť dnes,“ upozornil ma a mal pravdu. „Ruby pochádza z rodiny, ktorá sa venovala čarodejníctvu už veľmi, veľmi dávno. Ešte v dobe, kedy Elizabeth bola človekom.“ Elizabeth a človek? Vlastne, nejako sa z nej musel stať upír, prečo ma to prekvapilo. Určite už ako človek bola veľmi zlá. „Elizabeth otehotnela ešte v dobe, keď bola človekom. Otcom toho dieťaťa bol upír, veľmi mocný upír, ale o ňom inokedy.“ Bože, človek môže otehotnieť aj s upírom? Na to sa budem musieť ešte opýtať, ale nie teraz. Musím najprv počuť, čo zistil a čo vie. „Elizabeth sa nechcela stať upírom a utiekla aj s nenarodeným dieťaťom. Porodila, myslela si, že to dieťa je mŕtve, ale to bol omyl. Ona ušla, možno sa pomiatla alebo čo. Nikto o nej dlho nepočul. Toho dieťaťa sa ujala rodina Ruby, vychovali ju. Bolo to dievčatko. Na vlas rovnaké ako Elizabeth,“ šepol a ja som nasucho preglgla. „To dievča otehotnelo a tiež porodilo dieťa.“

„Opäť dievča,“ zašepkala som a on prikývol. Preboha... „Na vlas rovnaké ako ona,“ vydýchla som. Zrazu ma hrozne rozbolela hlava a ja som sa zvalila na posteľ v obrovských kŕčoch. Držala som si hlavu a skučala ako zranený pes. Z diaľky som iba počula, ako na mňa Edward niečo rozpráva a kričí Carlisleove meno. Nevnímala som nič, iba pred očami som mala záblesky. Krátke, pár sekundové záblesky.

Ja ako malé dieťa. Charlie o niekoľko rokov mladší ako teraz. Žena v dlhom červenom plášti a nejaký muž. Ten muž mi prikladal ruky na hlavu a Charliemu tiež. Posledný záblesk.

„Nebudú si ťa pamätať. Bude to, akoby si nikdy neexistovala,“ povedal a ja som upadla do hlbokého spánku. 

Neviem, či niekto otvoril túto kapitolu. Netuším, či si niekto spomenul na poviedku alebo dokonca na mňa, samotnú autorku. Za posledný rok sa v mojom živote udialo nespočtne veľa vecí. V skratke... Po dlhých 8 rokoch som sa rozišla s priateľom. Presťahovala som sa k rodičom a sekla s písaním. Zamilovala som sa do najúžasnejšieho muža na svete. Pre mňa najúžasnejšieho. Prežívam lásku ako z rozprávky. Na staré kolená zisťujem, čo je láska, čo je to byť zamilovaný. Už o tom nemusím iba písať, ja to zažívam. Všetky moje poviedky, kapitoly sa mi stratili v mojom pokazenom notebooku a vzdala som sa nádeje, že raz budem písať. Opak je pravdu. Ostala som verná tejto stránke ako tichý čitateľ.

S láskou som sa vracala k mojim obľubeným autorom a čítala si stále dookola moje srdcovky. Dnes som si sadla za pc a prihlásila sa na moje konto a čo som tu nenašla. Rozpísanú kapitolu... Po hodine rozmýšľania som sa odhodlala ju zverejniť.

Ospravedlňujem sa dlhé čakanie a v kútiku srdca dúfam, že sa nájde aspoň jeden človiečik, ktorý mi zanechá komentár. Dúfam, že som nezabudla úplne písať.

Vaša 9moncici9

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 16. kapitola: