Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 12. kapitola

25.08.2014 (07:30) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1640×

Bella:

„Tak? Ako ste sa spoznali? Čo si robil v Taliansku?“ vyzvedala som cestou domov. Mala som dobrú náladu, pretože som vedela, že som našťastie zdravá. Môj život sa začínal uberať správnym smerom a všetko bolo hneď o poznanie lepšie. Bola som zdravá, mala som otca, ktorý ma zbožňuje, priateľku, ktorej som konečne povedala pravdu, a to najdôležitejšie? Mala som človeka, o ktorého som sa mohla oprieť a ktorému som mohla bezvýhradne dôverovať. Tým človekom bol Edward. Viem, že je to zvláštne, sama tomu nerozumiem, ale mám ho rada. Skutočne rada. Nevyznám sa teraz v sebe, ale keď sa na neho pozerám, mám pocit, že on je... Nie, to je hlúposť. V duchu som sa musela zasmiať. Teraz som sa rozišla s Mattym a už tu skoro slintám po inom. Správam sa ako šľapka.

„Po smrti Elizabeth to bolo so mnou veľmi zlé. Hneval som sa na seba, na rodičov, na všetkých. Rodičia to so mnou nemohli vydržať a poslali ma na prázdniny do Talianska. Mal som spurné obdobie, na ktoré nie som vôbec hrdý,“ vysvetľoval mi a ja som pocítila zvláštnu bolesť. Bolo mi ho ľúto, nedokázala som si predstaviť, ako veľmi musel trpieť zo straty milovanej priateľky. Mala som malé nutkanie sa ho opýtať, ako prebiehalo jeho spurné obdobie. Predstavovala som si rôzne varianty. Opíjal sa, možno kradol alebo si užíval s rôznymi dievčatami. Čo ja viem, ale podstatné je, že teraz sa ho na to nebudem vypytovať. Na povzbudenie som ho chytila za ruku a vyzvala ho, aby pokračoval. „Carlislea som spoznal, keď som bol na obhliadke Volterrského hradu, ktorý tam je. Pomohol mi, keď to tak môžem povedať. Síce sme sa nerozišli v najlepšom. Niečo sa tam proste stalo a ja som od neho čakal pomoc. Dlho som si myslel, že sa na mňa vykašľal, ale on o mojom probléme nevedel, a preto mi nemohol pomôcť. Dnes som sa dozvedel pravdu a som rád, že sa to vysvetlilo.“ Chcela som sa opýtať na ten problém, ale videla som, že mu nie je príjemné o tom hovoriť a ja som ho do ničoho nechcela nútiť. Ak príde čas a on sa mi bude chcieť zdôveriť, budem tu pre neho.

„Aj ja som rada. Carlisle je úžasný, mám ho rada, ak by tu nebol Charlie, určite by som chcela, aby práve on bol mojim otcom. Je to veľmi dobrý človek, nevieš si predstaviť, akú skvelú prácu odvádza v nemocnici. Každý ho vyhľadáva, dokonca aj z ďaleka prichádzajú ľudia, aby ich ošetril práve on,“ zasmiala som.

„Ja viem,“ povedal sucho a vyzeral, že sa nad niečím zamýšľam. Mala by som sa ho opýtať na čo myslí? Nechcem byť dotieravá. „Nič mi nie je, len si uvedomujem, že zajtra ideme do školy. Je mi ľúto, že končí tento víkend, bolo mi s tebou veľmi pekne,“ povedal a ja som mala opäť pocit, že mi vidí do hlavy. Keď spomenul školu prišlo mi nejako nevoľno, dokonca som pustila jeho ruku, ktorú som až doteraz držala. „Čo sa stalo?“ Jeho starosť o moju osobu ma hriala pri srdci. Je zvláštne vedieť, že niekomu na vás takto záleží, ale zároveň je to veľmi upokojujúce.

„Nechcem ísť do školy, bude tam Matt a ja neviem, ako sa mám správať. Prepáč,“ šepla som rýchlo a chcela si nafackovať. Prečo mu to vlastne hovorím, teraz si bude myslieť, že som nejaká pätnástka, ktorá nevie, ako sa správať k svojmu ex.

„Začo sa ospravedlňuješ? Bella, je úplne normálne, že sa kvôli tomu trápiš. S Mattom si sa rozišla pred dvoma dňami, je úplne logické, že ťa to trápi a nevieš, čo robiť. Jedno však viem. Aj tebe, aj Mattovi to zajtra nebude vôbec príjemné. Nedovolím si odhadnúť, či sa ti vôbec prihovorí, ale buď silná. Potrebuje čas, aby sa z toho dostal. Ver mi, čas zahojí všetky rany. Počúvaj skúsenejšieho,“ obrátil to na vtip a pousmial sa. Aj v tomto momente dokáže na mojej tvári vyčarovať čo i len nepatrný úsmev.

„Ako to len robíš?“ vykĺzlo mi a on na mňa nechápavo pozrel. „Stále ma vieš povzbudiť, podporuješ ma, stojíš pri mne a najmä ma chápeš. Neviem, čím som si to zaslúžila, ale museli pri mne stáť všetci anjeli v tú osudnú noc, keď si ma tam našiel.“ Už mlč, už mlč. Kričalo na mňa moje druhé ja.

„Ty ma snáď balíš, Bells,“ zasmial sa a žmurkol na mňa.

„Si blázonko, čo si to o mne myslíš. Ja som svätá, nikdy by ma nenapadlo ťa baliť a už vôbec nie ťa zvádzať. Nemýliš si ma s niekým?“ Teraz som sa zasmiala ja a k tomu ešte anjelsky zaklipkala mihalnicami.

„No neviem, neviem, kto ma to chcel naposledy zbaviť môjho venčeka.“ Tak toto bolo priveľa, vybuchla som v obrovský smiech a on sa ku mne pridal.

„Venček? Tak tomu hovoríš? Myslím si, že tvojimi rukami prešlo omnoho viac dievčat, akoby si mi prezradil.“ Edward úplne skamenel a vyzeral ešte bledší ako zvyčajne. To som asi pohnojila.

„To si o mne myslíš?“ spýtal sa a ja som sa zavrtávala do sedadla auta. Chcela som sa prepadnúť. Nemohla som ani pípnuť. „Žartujem,“ šepol a chytil ma za ruku teraz on. Strelila som po ňom nahnevaným pohľadom a div, že tie blesky, ktoré z mojich očí šľahali ho nezabili.

„Tak ma vystrašiť,“ zahundrala som.

„Bella, nehnevaj sa. Veď som ti hovoril, že ja nie som taký svätuškár, ako si myslíš. Netvrdím, že skočím po každej sukni alebo, že využijem každej príležitosti. No svätý nie som. Nie som hrdý na moju minulosť, teraz som však iný. Ver mi, prosím,“ žiadal ma a ja som prikývla. Prečo by som sa mala hnevať a prečo ma žiada o dôveru. Predsa je jedno, aký bol, viem, aký je teraz. Nikto z nás nie je dokonalý, i keď v jeho prípade by som o tom mohla polemizovať.

„Čo budeme dnes večer robiť? Charlie sa vráti až zajtra, máme celý dom ešte pre seba,“ prehodila som na zmenu témy.

„Čo si len želáš, ale neodpovedala si mi. Veríš mi?“

„Samozrejme, že verím. Verím ti ako nikomu inému. Netráp sa tým, aký si bol, ale ak ti to urobí radosť potrestám ťa za ňu. Dnes večer si pozrieme spolu film, ktorý vyberiem ja,“ povedala som pevným hlasom a on skrivil ústa.

„Tak už to vidím,“ zahundral si popod nos.

„Čo tým chceš povedať?“ Strelila som po ňom pohľadom.

„Nič a mala by si spomaliť, inak vezmeš poštovú schránku,“ zasmial sa a ja som skočila na brzdu. Celá cesta prebehla tak rýchlo, že som si vôbec neuvedomovala, ako sme sa sem dostali. Musela som ísť poslepiačky.

„Nezahováraj, čo si tým myslel?“ dobiedzala som a on vystúpil z auta a zavrel dvere. Ani ma nepočkal. Vyskočila som z auta a skríkla po ňom. „Kam si myslíš, že ideš? Hej.“ Nič, ignoroval ma a vchádzal do domu. Kedy mi vzal kľúče? „Edward, čo si sakra myslíš, že robíš? Zastav!“ Otočil sa a venoval mi jeden z jeho miliónových úsmevov a k tomu všetkému na mňa provokatívne žmurkol. No počkaj, Edward. Rozbehla som sa za ním a keď uvidel, že sa rútim rozbehol sa aj on. Boli sme ako dve malé deti, ktoré sa naháňajú pre lízanku. Edward kľučkoval po obývačke a vždy, keď som ho skoro mala uhol a ja som ledva držala rovnováhu. Nesmiem sa pred ním rozpľasknúť ako žaba. Opakovala som si a dychčala, akoby som ubehla maratón.

Potom sa všetko odohralo priveľmi rýchlo. Schmatla som Edwarda za bundu, zakopla o konferenčný stolík a letela smerom ku sedačke. Čakala som náraz, ale dopadla som na Edwarda, ktorý ma zachytil a stočil na seba. Spadli sme na zem a ja som ležala na ňom. Bola som na ňom, blízko pri ňom. Hľadela som mu do tváre a pokúšala sa nahnať stratený dych. Zhlboka som oddychovala a zároveň vdychovala jeho omamnú vôňu. Cítila som jeho chladné dlane na mojich odhalených krížoch. Edward vyzeral rovnako ako ja. Nevedel, čo urobiť, či sa postaviť alebo prehovoriť. Dívali sme sa jeden na druhého a vpíjali sa očami do duše toho druhého. Nazvala by som to magickým momentom. Túžila som prekonať tú strašnú medzeru medzi nami, strach bol možno silný, ale ja som bola silnejšia. Opatrne som sa pohla dopredu a on urobil to isté. Privrela som oči a čakala na spojenie našich pier.

„Som doma, deti,“ zakričal otec od dverí. Počkať! Otec? Charlie je doma? Mal predsa prísť až zajtra. Rovnaké prekvapenie bolo aj v otcovej tvári, keď nás našiel ležať na zemi. Zložil tašky na zem a obzeral si nás. Ja som nebola schopná sa pohnúť, to je trapas. „Čo tu vy dvaja nacvičujete? Prečo, Bella, ležíš na Edwardovi? A prečo ty, Edward, máš svoje ruky na Bellinom odhalenom chrbte,“ pýtal sa s jednou rukou založenou v nohaviciach a druhou prechádzal po svojej zbrani, ktorá bola na pravej strane v puzdre. Na sucho som prehltla a vyskočila na nohy.

„Ja ti to vysvetlím,“ šepla som a ruky dala na obranu pred seba. Edward sa postavil a ja som urobila krok tesne pred neho. „Nič si nemysli, len sme sa šalili, teda, naháňali. Chcela som niečo vedieť a on mi to nechcel povedať. Naháňala som ho a padala k zemi, on ma chytil a prišiel si ty,“ dopovedala som a Charlie mal na tvári výraz pokrového hráča. Prešiel okolo nás a posadil sa do kresla. Rukou naznačil, aby sme si sadli aj my. Bez slova sme tak urobili. Ukázal nám, aby sme mlčali a začal hovoriť.

„Odišiel som na dva dni. Nechal som svoju dcéru v rukách pubertiaka, ktorému som veril.“ Chcela som niečo povedať, ale len čo som sa nadýchla, otec ma zastavil. Zavrela som ústa a sklonila hlavu. Edward ma chytil za ruku, ale Charlie ho div neprepálil pohľadom. Aspoň viem, že po kom to mám. „Mám pocit, že som ako otec zlyhal. Mal som si s tebou dávno pohovoriť o týchto veciach.“ O čom to hovorí? Edward vyzeral v šoku rovnako ako aj ja. „Viete, ste mladý, bijú s vami hormóny, ja tomu rozumiem. Ak chcete spolu nažívať ako dvaja dospelý ľudia, mali by ste sa chrániť. Pretože ak Vilko trúdik opelí včeličku Majku...“ Čože? Vyvalila som na neho oči a určite bola červená až za ušami. Pozrela som na Edwarda, ktorému z čela div netiekol pot. Od včeličky som otca prestala úplne vnímať a želala si, aby prestal rozprávať.

„Tak, dúfam, že sme sa pochopili. Prajem vám dobrú noc,“ povedal a postavil sa na odchod. Potom sa otočil a dodal. „Stálo za to vidieť teraz vaše tváre,“ rozosmial sa na celý dom a s dobrým pocitom si to kráčal hore schodmi. Toto bola jeho pomsta zato, že nás tu našiel. V obrovskom šoku som sa vybrala do svojej izby. Nemohla som sa na Edwarda ani pozrieť, nie potom, čo som teraz počula prednášku o včeličkách a opeľovaní kvietkov. Cítila som sa trápne, nie, ja som sa cítila ponížená. Môj otec, vlastný otec si myslel, žeby som mala sex v jeho dome. Sex po tom, čo sa mi stalo pred pár dňami. Ja som chcela iba bozk, nie sex. Mala som chuť to zakričať na plné hrdlo, ale v hrdle som mala sucho, mala som tam hrču, ktorá nechcela skĺznuť dole. Skopla som topánky z nôh a zvalila sa do postele. Ležala som a dívala sa na plafón, premýšľala, kam na toto chodí môj otec. Z premýšľania ma vytrhlo zapípanie môjho mobilu. Sms. Otvorila som ju a čítala.

Charlie mi nahnal strach. Ale vzal to športovo. Xixi... E.

Správa bola od Edwarda, okamžite som mu odpísala.

Športovo? Ešte teraz som v šoku. Kam na to chodí? Aspoň, že teba pobavil. B.

Za pár sekúnd mi prišla odpoveď.

Pobavil, tomu ver. Nazval mi ho trúdikom, kto by sa nesmial. Xixi. E.

To má pravdu. Skoro som vybuchla smiechom.

To je fakt. Bála som sa, že to skončí horšie. B.

Dala som smutného smajla, pretože som sa fakt bála o Edwarda. Svojej dcére by hádam neublížil.

Ja som sa nebál o seba, ale o svojho trúdika. Xixi. Aspoň ma zachránil od toho romantického filmu. Mal by som mu poďakovať. E.

Ááá... On si myslel, že chcem pozerať romantický film?

Toto si mi nechcel povedať? Prečo ma tipuješ na romantický film? Teraz si ma urazil. Idem spať. B.

Klamala som, chcela som si pustiť niečo romantické, ale zároveň komédiu, aby sme sa zasmiali. Neurazil ma, ale potrápiť som ho mohla.

Urazil som ťa?

Neodpísala som, potrápim ho.

Bella? Spíš?

Nie, ale nehodlám s tebou hovoriť. To som mu, ale nenapísala.

Nehnevaj sa. Prosím.

No nie je sladký? V duchu som sa pousmiala.

Tak dobre, hneváš sa, ale aj tak ti niečo poviem. Je mi veľmi ľúto, že sa Charlie vrátil a tým prekazil... Sladké sny, Bells. E.

Na túto smsku som už musela reagovať, aj keby som sa neviem ako premáhala.

Čo prekazil?

Čakala som na jeho odpoveď a nervózne klepkala o posteľ. Chcel mi tým snáď povedať, že aj on ma chcel pobozkať? Nezdalo sa mi to?

Prečo neodpíšeš? Odpíš, prosím, čo prekazil?

Žiadala som ho, ale on ma úplne odignoroval. Bože, správame sa ako malé deti. Je taký obrovský problém dokončiť, čo načal? Neznášam, keď niekto niečo nakusne a potom to nechá otvorené.

Fajn... Dobrú noc, pán ignorant. B.

Stlačila som odoslať a v tom hneve som aj vypla mobil. Vedela som, že ak ho nechám zapnutým, budem na neho pozerať každú sekundu, či náhodou sa mu neuráčilo odpísať. Stiahla som zo seba nohavice a navliekla si kraťasy na spanie a späť sa hodila do postele. Chcela som zaspať, nechcela som premýšľať nad jeho poslednou správou, ale v hlave som nemala nič iné. Prečo ma tak vytáča, prečo musí každá moja myšlienka patriť jemu. Nech spomínam a premýšľam akokoľvek chcem, pri Mattym som sa takto necítila. Bola som šťastná, to áno, ale nie týmto spôsobom.

Odstupom tých dvoch dní mám pocit, že som ho v skutočnosti nemilovala. Akoby mi niekto natlačil do hlavy, že sa mám zamilovať práve do neho a mám byť iba s ním. Teraz vôbec necítim to, čo som cítila predtým. Stále ho mám rada, ale už nie je na prvom mieste v mojom srdci. S Edwardom je všetko iné, všetko je, akoby jednoduchšie. Cítim sa oveľa šťastnejšia, a to sme spolu strávili iba pár chvíľ. Nie je to iba vďačnosť, tým som si istá. Je to skutočné, moje srdce aj hlava sa zhodujú na tom, že to tak má byť. Že toto je to správne.

Edward ma rozosmieva, keď to potrebujem. Ak plačem, mlčky mi zotiera slzy a nastaví svoju náruč. Nezaťažuje ma hlúpymi otázkami, on mi rozumie bez jediných slov. Sme spriaznené duše, rozumie mi. Mám pri ňom pocit voľnosti, akoby som dostala krídla a mohla vzlietnuť. Pri ňom, nič nie je nemožné. Pri ňom nepoužívam slová nejde, nedá sa. U neho sa hľadajú riešenia, aby sa to dokázalo. Vyletela som do sedu a šokovane pokrútila hlavou.

„Ľúbim Edwarda,“ vydýchla som do tmy a s prihlúplym úsmev na tvári, ktorý mi spôsobilo toto zistenie som sa zvalila do postele.

Druhý deň ráno som vstávala s prihlúplym úsmevom na tvári. Včerajšie zistenie ma robilo šťastnou, i keď v kútiku duše som vedela, že on to necíti rovnako. Čo by videl na mne, že on to necíti rovnako. Čo by videl na mne, som nezaujímavá a on? On je predsa stelesnením všetkého, čo si dievča môže priať. Vtipný, milý, dobrosrdečný a v neposlednom rade je veľmi príťažlivý. S hlavou plnou Edwarda som sa vybrala do kuchyne.

„Dobré ránko, Bells, aký ste mali víkend s Edwardom?“ spýtal sa Charlie, keď som dorazila do kuchyne. Neodpustil si provokatívny úsmev a nadvihnutie obočie.

„Ešte ťa to neprešlo? Ale ak to musíš naozaj vedieť, fajn. Boli sme v meste. Edward ma pozval na zmrzlinový pohár. Strávili sme spolu krásny deň a včera sme boli u Cullenovcoch. Edward je slušný ani sa ma nedotkol, i keď som sa ho snažila zviesť,“ vybafla som všetky informácie na môjho otca, ktorý sa hneď začal dusiť rožkom.

„Chcela si ho zviesť?“ vypískol priškrtene a v tom momente vošiel Edward.

„Čo som urobil?“ spýtal sa vystrašene, keď sa na neho Charlie pozrel.

„Ona, ty, ona ťa chcela?“ vykoktával zo seba môj otec a ja som sa iba lišiacky škerila.

„Charlie, k ničomu nedošlo. Mala vypité, nevedela, čo robí. Nikdy by som ju nezneužil,“ bránil sa Edward a ja som ho chcela zabiť. O tom, že som bola opitá, som sa zámerne nezmienila ani slovkom.

„Ty si pila?“ zvrieskol po mne a ja som opatrne začala cúvať. Nie je dobré dráždiť hada bosou nohou. „Stoj! Mladá dáma, neopovažuj sa odísť!“ reval po mne.

„Je veľa hodín. Zmeškáme do školy,“ vysvetľovala som a očami hľadal oporu u toho zradcu.

„Ešte som nejedol,“ zafučal a ja som zodvihla obočie. Neviem, čo tu na mňa hraje. Nikdy neraňajkuje.

„Kúpim ti niečo cestou,“ odfrkla som. „Alebo vieš čo? Ostaň si tu. Čau,“ povedala som a otočila sa k odchodu. Včera neodpíše na dôležitú vec a dnes ma natrie môjmu vlastnému otcovi. Čo si to sakra o sebe ten chalan myslí? Namosúrene som si to razila rovno k autu a ani raz som sa neotočila. Ak by som sa otočila vedela by som, že on kráča za mnou. Bez slova som nasadla do auta a on urobil to isté.

„Čo to malo znamenať?“ zahučal, keď som otočila kľúčom v zapaľovaní.

„Čo? Že si mu povedal o tom, že som pila?“ vyštekla som.

„Ty si mu povedala, že si po mne vyštartovala. Vieš si vôbec predstaviť, ako som sa cítil?“

„Len som si z neho uťahovala. Neodpustil si prihlúplu otázku na nás dvoch. Chcela som mu to iba vrátiť. Vyprovokoval ma,“ bránila som sa.

„Aha, ale to ti predsa nedáva právo zo mňa urobiť chlípnika. Vieš si vôbec predstaviť, čo sa mu muselo honiť hlavou? Len včera nás spolu chytil a nie v práve príjemnej pozícii a dnes na neho vyrukuješ s tým, že si ma chcela pretiahnuť. Určite si myslel, že by som to spravil. Ako mu mám teraz pozrieť do očí? Bella, on mi ťa zveril na starosť. Chcel, aby som ťa chránil, kým tu nie je.“ Už po mne nekričal. Videla som, že ho to veľmi trápi a mňa pohltila ľútosť. Hnevala som sa na seba, že som neuvažovala. Prečo moje ústa hovoria skôr, ako si hlava niečo premyslí.

„Prepáč,“ pípla som a on zodvihol pohľad a konečne na mňa pozrel. „Veľmi ma Charlie nahneval. Mal hlúpe narážky na náš spoločný víkend. Dobre sa na tom zabával. Nechcela som ublížiť tebe, chcela som otcovi vrátiť ten včerajšok. Môžeš mi odpustiť?“ spýtala som sa opatrne a čakala na jeho verdikt. Chvíľu mlčal, neprehovoril, dokonca som aj prestala dýchať. Zvesila som ramená a porazene som začala sledovať cestu pred sebou.

„Dlhuješ mi raňajky a ver, že ťa to vyjde veľmi draho, bejby,“ rozosmial sa a ja som ho mala sto chutí objať ale bejby?

„Ako si mi to?“ Nevedela som zo seba dostať celú vetu.

„Žartujem, Bells,“ povedal pokojne a ja som to ďalej neriešila.

„Takže všetko dobré?“ pípla som nesmelo a hľadela na neho.

„Na teba sa nedá dlho hnevať.“ Po jeho slovách moje ego stúplo na prvý schodík rebríka. Edward sa na mňa nevie dlho hnevať. Mala som chuť skákať. „Ale neodpoviem ti na tvoju poslednú správu,“ dodal a zaškeril sa na mňa. Nestihla som ani pípnuť, pretože zapol rádio, aby ma nepočul. S očami vytreštenými som zvierala volant a pokúšala sa zastaviť hnev, ktorý vo mne zvykol. Namosúrene som zatočila volantom doprava a šla zaparkovať auto. Až teraz som si uvedomila, že od včerajšieho večera som nemyslela na školu a ani na Matta. Edward mal moju plnú pozornosť. Zamestnal moju myseľ na toľko, že som sa nad ničím netrápila. Teraz som však posmutnela, pretože som vedela, že prvá hodina je angličtina a hneď ju mám s Mattym. Vypla som motor, vzala svoje veci a bez jediného slova som vystúpila z auta a namierila si to ku vchodu školy.

„Poviem ti,“ zakričal za mnou Edward, ktorého som nechala niekoľko krokov za mnou. Zastala som a pozrela na neho. „Naozaj, poviem, len nebuď smutná,“ šepol a svojou dlaňou opatrne prešiel po mojej tvári, keď zastal predo mnou. Po tele mi prebehli zimomriavky a srdce sa mi rozbúšilo. Cítila som rovnaký chtíč ako včera večer. Nie, teraz nie. Nie tu a nie teraz. Nie je správne zažiť túto magickú vec pred celou školou. Chcela som niečo povedať, ale hrča v krku mi to nedovoľovala. Rozhodla som sa pre ústup. Urobila som krok dozadu a stúpla som na nejakú pohodenú plechovku. Nohy mi vyšvihlo do vzduchu a ja som čakala pád, ktorý sa nedostavil. Dopadla som do pevnej mužskej náruče a zaklipkala očami.

„Si v poriadku? Ty moja nešika,“ spýtal sa s úsmevom Edward.

„Si rýchly,“ vydýchla som stále omámene, ale aj napriek tomu som si vychutnávala jeho prítomnosť. Bolo to vôbec správne?

„Dala si si na čas, Collinsová,“ zreval vedľa nás Mike Newton a so mnou trhlo. Edward ma opatrne narovnal a ja som sa dívala do nenávistnej tváre Mikea. Vedľa neho stál Matt, ktorý mal zas sklamanú tvár. Pichlo ma pri srdci a túžba mu všetko vysvetliť sa dostavila okamžite.

„Drž hubu, Mike,“ zrevala som a Edward ma chytil, aby ma upokojil. Matt to uvidel a otočil sa na odchod. Vyšmykla som sa Edwardovi a utekala za Mattom. Chcela som, aby vedel, že s Edwardom nič nemám. Bola pravda, že som chcela, túžila som po tom, ale ešte k ničomu nedošlo. Nebudem rátať ten večer, kedy som bola opitá. Veď som nebola pri zmysloch. Inak sa medzi nami nič nestalo, zatiaľ sme boli iba priatelia.

„Matt, stoj, prosím. Vysvetlím ti to,“ kričala som, ale nezastal.

„Čo mi už len ty môžeš vysvetliť. Mám oči, Bella,“ odfrkol a pokračoval v ceste.

„Matt, ale ja s Edwardom nič nemám. Sme iba priatelia,“ bránila som sa.

„Bella, teraz ma dobre počúvaj. On prišiel, ty si ma nechala. Dnes som ťa s ním videl v náručí. Ak by Mike mlčal pobozkáte sa. Nehovor, že nemám pravdu.“ Mal pravdu. Nemohla som povedať, že nie. Bránila som sa tomu, chcela som cúvnuť, ale ešte aj samotný vesmír chce, aby som sa s Edwardom pobozkala. Mlčala som, Matt si nezaslúžil počúvať klamstvá do očí. „Vidíš, mám pravdu. Zbohom, Bella,“ šepol, vložil si ruky do vreciek na jeansoch a odišiel. Hľadela som za jeho miznúcim chrbtom a nebola schopná pohybu.

Edward, ktorý okolo neho prechádzal si určite vyslúžil nejaký nevraživý pohľad. Nemusela som vidieť do Mattovej tváre, nepotrebovala som to. Edward však na neho nepozrel, díval sa po celý čas na mňa, akoby chcel z mojej tváre vycítiť, ako mi je. Došiel až ku mne a bez jediného slova ma pevne schoval do svojej náruče. Nehľadela som na ostatných, boli mi v tomto momente ukradnutí. Nevnímala som ani Mattových priateľov, ktorí ma po celý čas obdarúvali nepeknými poznámkami, pri ktorých s Edwardom poriadne škubalo. Nabrala som dojmu, že sa drží na uzde iba kvôli mojej maličkosti. Nech si ma urážajú a hovoria také veci, mali v podstate pravdu. Zachovala som sa ako posledná špina, ktorá nemá srdce. Zranila som Matta, opustila som ho iba pred dvoma dňami a hrdo, bez hanby som sem nakráčala s niekým iným.

„Mal pravdu,“ šepla som Edwardovi do trička, ale on to počul.

„Nikto z nich nemá pravdu,“ precedil cez zaťaté zuby. V očiach som videla obrovský hnev, mal ich dokonca čierne ako samotnú noc. Zarazilo ma to, pretože jeho oči sú ako tekuté zlato. Dumala by som nad tým, ako je to možné, ale Edward prerušil tok mojich myšlienok. „Ty nie si nič z toho, čo hovoria, nepočúvaj ich,“ žiadal ma s bolesťou v hlase. Mala som pocit, že jeho to hnevá a trápi viac ako mňa samotnú. Musela som mu vysvetliť, že som nenarážala na reči študentov.

„Ja som to myslela inak. Matt mal pravdu.“

„V čom?“ spýtal sa prekvapene a vyzeral netrpezlivo, bol zvedavý.

„Povedal, že ak by Mike nemal hlúpe reči...“ nadýchla som sa a zahľadela sa do zeme. „Žeby sme sa pobozkali. Teda... Ja by so ťa pobozkala, chcela som to,“ dostala som zo seba rýchlo a chcela všetko vziať späť. Odrazu som si pripadala zvláštne, keď som to priznala nahlas. Dostavil sa strach, že Edward povie, že on by to nedovolil. Je možné, žeby sa mi to iba zdalo?

„Chcela si ma pobozkať?“ Po jeho otázke mu oči začali nežnieť, neboli plné hnevu, ale prekvapenia. Dokonca som tam asi videla radosť a čo bolo najzvláštnejšie? Menili sa na pôvodnú zlatú farbu.

„Chcela. Vlastne nie, je to zložité,“ vysvetľovala som, i keď to tak nevyzeralo.

„Tak áno alebo nie?“ položil mi svoju otázku po druhýkrát. Stále bol pokojný, čo sa o mne nedalo povedať.

„Chcela. Edward, už včera som to chcela a veľmi. No dnes som to nechcela tu. Nie pred všetkými, nie pred Mattom.“

„Chápem to, len to je ťažké,“ šepol. „Najradšej by som ťa držal v náručí a bozkával. Na druhej strane viem čím si si musela prejsť. Do toho rozchod s Mattom a v neposlednom rade... Ja nie som pre teba dosť dobrý. Nevieš, aké ťažké je sa od teba držať ďalej,“ povedal zúfalo. Chcela som niečo povedať, položiť mu snáď milión otázok, ale prirútila sa k nám Alice a on so slovami, že musí na hodinu odišiel.

„Si v poriadku?“ strachovala sa pre zmenu Alice a ja som iba pokrútila hlavou, že nie.

„Nie som, nič nie je v poriadku, Alice,“ vzlykla som a ona ma chytila za ruku.

„Poď,“ nakázala a ťahala ma von zo školy.

„Máme predsa hodinu,“ povedala som a potiahla nosom.

„Kašli na ňu, potrebuješ vypadnúť.“ Mala pravdu. Nedokázala by som sa sústrediť na hodinu a vôbec nie pozerať na Matta. Mlčky som sa nechala ťahať Alice až von zo školy. Nešli sme ďaleko, zašli sme iba na lavičky, ktoré boli neďaleko. „Tak a teraz by som rada vedela, čo sa deje. Čo je medzi tebou a Edwardom a ako do toho zapadá rozchod s Mattom. Nejako mi všetko uniká.“

„Alice,“ zaúpela som. „Je to na dlho.“

„Ja mám času dosť, nevyhováraj sa.“

„S Mattom som musela rozísť, ale nie je to kvôli Edwardovi. Rozišla som sa s ním kvôli tomu, čo sa mu stalo. Nebolo to preto, žeby som ho prestala ľúbiť.. Vlastne, teraz viem, že ho už neľúbim. Stále ho mám rada, ale už nie tak. Mám pocit, akoby môj život bol presne daný. Kým tu nebol Edward, nestalo sa mi to, čo sa stalo... Jednoducho, mám pocit, že to, čo som cítila k Mattovi nebolo skutočné. Akoby mi to niekto nakázal. Viem, znie to bláznivo, ale ten pocit mi nikto nemôže vziať. S Edwardom som strávila dva dni a vo mne sa všetko zmenilo. Bola som šťastná, skutočne šťastná. Smiala som sa, Alice, on ma dokáže rozosmiať po tom všetkom. Je v ňom niečo, čo ma núti byť šťastnou, nemyslieť na to zlé. Rozumie mi bez slov, chápeš, čo tým myslím?“ spýtala som sa a ona sa na mňa iba usmievala.

„Bella, ty miluješ Edwarda, to je úplne jasné,“ zavýskala radostne a objala ma.

„Ale on o mňa nestojí,“ šepla som, keď ma pustila.

„Ako si na to prišla, preboha, prišla?“ Bola šokovaná a ja tiež. Ona si snáď nemyslela, žeby ma on mohol chcieť. Sám mi to teraz povedal, len jemnejšie.

„Alice, stále ide na mňa s tou rozprávkou, že o ňom nič neviem. Vraj nie je pre mňa dosť dobrý. Musí sa odo mňa držať ďalej. Prečo by to inak hovoril. Nečudujem sa mu, kto by chcel takú ako ja? Hm?“ Alice vyletela z lavičky.

„Isabella, ako môžeš o sebe pochybovať. Si jedna úžasná osoba, si taká čistá, nesobecká. Pre druhého by si sa aj rozkrájala, na svete nie je lepšieho človeka a ver, že ja viem, o čom hovorím,“ kričala po mne. „Daj Edwardovi čas, má strach, ale to prejde. Vy dvaja budete spolu,“ povedala rozhodne.

„Kde berieš takú istotu? Z čoho by mohol mať strach? Alice, čo si mala dnes na raňajky?“

„Bella, si moja priateľka, ba viac. Si mi ako vlastná sestra a ja by som ti v tomto neklamala. Uvidíš, že Edward zmení názor. Vyčkaj,“ podporovala ma a ja som začínala veriť. Možno má pravdu. Nebudem tlačiť a budem čakať. „A teraz zmeníme tému. Dnes sa vracia Rosalie a privedie si priateľa. Si srdečne pozvaná aj s Edwardom. Esme sa na teba teší a Carlisle by chcel vidieť Edwarda, čo povieš?“ spýtala sa a ja som nevedela, či to prijať. S Rose sme sa naozaj nemuseli, ale možno, kto vie.

„Dobre, prídeme,“ súhlasila som. Čo sa už len môže stať...

Dievčatá moje, keď som pri minulej kapitole videla, že poviedka si našla nových čitateľov... Wau... Páni... To ma úplne nakoplo a ja som začala písať. Moja vďaka je zatiaľ vo forme skoro 5 000 slov na jednu kapitolu. Na ďalšej kapitole poctivo pracujem a verím, že ju čoskoro dopíšem, pretože mám dovolenku. Dovolenka znamená ponocovanie a písanie. :) 

Cez deň nemám bohužiaľ čas, pretože sme s mojim drahým kúpili nový bytík. Jupííí... A teraz ho prerábame od základov. Prišla som na to, že nenávidím oškrabávanie stien. Bleee, je to fuj robota, ale čo už. No podstatné je, že dva týždne dovolenkujem a budem písať. 

A teraz ku kapitole. Koho si Rosalie našla? Kto nám tu ešte chýba? Verím, že si na to viete odpovedať a tešíte sa na prekvapené tváre nejedného hrdinu. 

Ďakujem vám za všetko a teším sa na ďalšiu kapitolu, pri ktorej sa spolu stretneme. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 12. kapitola: