Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si nás nájde - 4. kapitola

19.11.2011 (14:45) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1948×

Bola som na lúke vo Forks. Všade boli rozkvitnuté kvety. V strede lúky sedel Edward a usmieval sa na mňa.

„Láska moja, poď ku mne, nebudeš tam predsa stáť,“ povedal a natiahol ku mne svoju ruku. Chvíľu som váhala, ale nakoniec som sa pohla z miesta. Pomaly som k nemu prišla a sadla som si vedľa neho. Chytil ma za ruku a nežne sa na mňa usmial.

„Chýbala si mi. Ty a aj naše dieťa,“ povedal a nežne ma pohladil po brušku. Bola som šťastná, splnil sa mi môj sen, ale všetko sa zmenilo, keď na lúku prišla Rosalie.

„Edward, nemáme veľa času!“ povedala. Pozrela som sa na Edwarda, že mi povie, kde ide. Edward sa však pozrel na Rosalie a prikývol.

„Bella, poď, pôjdeme,“ povedal a už sa zdvíhal zo zeme. Podal mi ruku, aby som sa mohla postaviť.

„Kam ideme?“ spýtala som sa ho, keď som sa postavila.

„Ty sa nemusíš ničoho báť, neboj.“ Usmial sa na mňa tým jeho lišiackym úsmevom. Zobral ma na ruky a rozbehol sa niekam preč. Keď zastavil, tak som sa poobzerala okolo. Boli sme pred ich domom vo Forks.

„Čo tu budeme robiť?“ spýtala som sa so strachom v hlase. Z dverí vyšla Esme s Carlisle.

„Budeš odpočívať, aby si mi na svet priviedla môjho vnuka,“ povedala Esme s úsmevom. Potom ma zavreli do Edwardovej izby a nechceli ma pustiť von. Kričala som, búchala som do dverí, ale nič sa nestalo. Až o chvíľu sa otvorili dvere.

„Nevystrájaj tak, môj synovec musí byť v poriadku, ak nebude, tak ťa zabijem. Je ti to jasne?“ spýtala sa ma Rosalie s prižmúrenými očami. Kde je Edward, prečo jej nič nepovie alebo Esme?

Tak to bol sen. Esme by určite nič také nespravila, ale čo ak áno? Už mi šibe, Esme by nikdy nič také neurobila. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali 02:26 ráno. Išla som sa napiť a potom som si ľahla naspäť do postele.

Keď som sa zobudila, naraňajkovala som sa a išla som do školy. Prvú hodinu mám dejepis. Hneď, ako zazvonilo, vošla som do triedy.

„Milí žiaci, dnes si povieme niečo o tom, ako sa Lenin dostal k moci,“ povedala som a vybrala som si knihu dejepisu.

Táto hodina bola nudná. Teraz mám hodinu literatúry, dúfam, že tam Cullenovci nebudú. Moje prosby neboli vypočuté. Bol tu rozdiel, vzadu pri Edwardovi sedela krásna blondína. Blondína bola tiež upírkou, neviem prečo, ale moje zmysly mi našepkávali, že s ňou Edward niečo má. Moje domnienky sa vyplnili hneď, keď mi pohľad spadol na ich prepletené ruky. Keď som to videla, tak som pocítila obrovskú bolesť v hrudníku, v mieste, kde mám srdce. Doteraz som mala aspoň malú nádej, žeby ku mne mohol niečo cítiť, ale teraz už nie. Alice sa na Edwarda mračila a Edward sa na mňa pozeral smutnými očami.

Blondína sa postavila a išla ku mne, som zvedavá, čo bude chcieť.

„Dobrý deň, minule som na hodine chýbala, ospravedlňujem sa,“ objasnila, čo odo mňa chce a ospravedlnila sa mi za to, že tu nebola.

„V poriadku, ako sa voláte?“ spýtala som sa jej na to, čo ma tak veľmi zaujímalo.

„Tanya,“ odpovedala. To meno je mi známe.

„Dobre, Tanya, sadnite si,“ povedala som s pokojom v hlase, ale najradšej by som ju vyhodila cez zavreté dvere. Tanya si sadla na miesto a chcela pobozkať Edwarda, ale Edward sa od nej odtiahol a pozrel sa na mňa. Tanya sa na neho nahnevane pozrela.

„Dobre, budem potrebovať pomoc s pomôckami, kto sa hlási?“ spýtala som sa. Hneď sa postavil Jasper s Edwardom. Bože, za čo ma trestáš?

„My pôjdeme,“ povedal Jasper.

„Dobre, poďte.“ Alice sa usmievala, ale tá Tanya sa mračila na Edwarda a mňa zabíjala pohľadom. Pomaly som vykročila k dverám a tí dvaja za mnou. Keď sme prišli k môjmu kabinetu, tak som odomkla a vošla som dnu.

„Tieto knihy zoberte a do každej lavice dajte jednu,“ povedala som a počkala som, kým ich zoberú. Keď Jasper odišiel, tak Edward zavrel dvere a otočil sa ku mne.

„Bella, musíme sa porozprávať!“ povedal a pomaly sa ku mne približoval. Čo môže chcieť? Žeby mu to Esme povedala? Nie, nevyzeral na to, že by niečo vedel.

„Pán Cullen, my sa nemáme o čom rozprávať,“ povedala som a o krok som ustúpila.

„Bella, ale máme a ty to veľmi dobre vieš,“ povedal a zase sa ku mne priblížil.

„Pokiaľ si pamätám, tak si mi všetko povedal pred šiestimi mesiacmi v lese,“ povedala som a pri tej spomienke sa mi chcelo plakať.

„Bella, prosím, vypočuj si ma, ja som ti vtedy klamal.“ Pomaly sa ku mne približoval. Bol už skoro pri mne.

„Mali by sme sa vrátiť do triedy,“ povedala som a zobrala som zopár kníh. Edward si povzdychol, ale išiel za mnou. Keď sme vošli do triedy, tak som rozdala knihy, čo som mala.

„Tak, dnes si niečo prečítame, čo vy na to?“ spýtala som sa a jediné, čo som počula, boli povzdychy.

Toto bola asi najdlhšia hodina v mojom živote. Teraz idem do jedálne. Na chodbe nebolo ani živej duše. Keď som bola pri sklade, tak ma niekto schytil a vtiahol ma dnu. Pozrela som sa na toho, kto ma tu vtiahol, a onemela som. Predo mnou stála..

5.kapitola

Ďakujem za komentáre. Toto je moja najdlhšia kapitola, tak dúfam, že sa vám páčila.

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 4. kapitola: