Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 22. kapitola

24.08.2011 (07:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 38× • zobrazeno 4327×

22. kapitola

„Viem, že mi do toho nič nie je, no možno áno. Ale ide o to... Bella, ty si už s niekým spala? Viem, že toto nebolo prvýkrát, cítil by som to a ty tiež.“

Ach, bože!

„Ja... ja som.“ Bože, premýšľaj rýchlo. „Bolo to ešte na strednej. Ten chalan sa volal Mike, nikto nevie, že sme spolu... No veď vieš čo.“

Červenala som sa ako paprika, triasla som sa a dúfala, že to zhltne. Mala by som mu povedať pravdu, ale nedokážem to. Nechcem ho stratiť, potrebujem ho, milujem ho. Vtom sa ozval vedľa mňa tichý smiech.

„Nemusíš sa hanbiť, láska. Je to prirodzené a vlastne je fajn, že už si... Bál som sa, že ti ublížim, keď to bude pre teba prvýkrát,“ šepol mi láskyplne. V tej chvíli mi po líci stiekli slzy a ja som sa naplno rozvzlykala. Tie slová sa mi vryli hlboko do srdca. Ja som mu klamala a on sa o mňa bojí, či mi neublíži. Vôbec si ho nezaslúžim.

„Zlatko, Bell, prečo plačeš?“ pýtal sa ma naliehavo a chytil mi tvár do dlaní. Podarilo sa mi usmiať aj cez tie slzy. Vrhla som mu sa okolo krku a nahým telom vyliezla na to jeho. Oblapila som ho okolo krku a vzlykala.

„Som tak rada, že ťa mám,“ vzlykla som. Jeho telo sa zatriaslo tlmeným smiechom. Hladil ma po vlasoch tým najnežnejším spôsobom, až sa mi začali privierať viečka.

xxx

„Som strašne zvedavá, ako bude reagovať Carlisle, keď ťa tu takto uvidí,“ poznamenala som po rannej sprche so smiechom.

„Vie, že som tu.“ Vypleštila som naňho oči.

„Keď som volal Emmettovi, aby mi povedal, kde máte tú chatu, povedal som mu, že za vami prídem, tak to vedia asi všetci, keď im to povedal Emmett,“ objasnil mi a ja som si vydýchla od upokojenia. Ale to ešte nebolo to v porovnaní, čo ma čaká. Dúfam, že Edward nepovie ani slovo pred Stevenom, lebo ho zabijem. Budem to s ním musieť nejako vyriešiť. Porozprávam sa s ním, poviem mu, že to bol omyl. Možno by som sa mohla presťahovať k Stevenovi. Ale svedomie by ma aj tak stále prenasledovalo.

Zišli sme dole, všetci sedeli na sedačke v obývačke - okrem Edwarda. Zrazu sa mi roztriasli ruky. Edward sedel v kuchyni za stolom a napchával sa ovsenými vločkami.

„Dobré ráno,“ šepla som a sadla si oproti nemu k pripraveným raňajkám. Steven pozdravil Edwarda len kývnutím hlavy. Sadol si ku mne. To trápne ticho bolo strašné.

„Nečakal som ťa tu, Steven,“ povedal Edward a pobavene ma sledoval.

„Hm.“ Mala som chuť zasmiať sa na tej jeho odpovedi, ale radšej som si dala rýchlo do úst lyžičku s vločkami. Rýchlo som ich jedla, aby sme mohli odtiaľto vypadnúť. Tak strašne som sa bála, že niečo Edward povie, ale zatiaľ bol ticho.

„Čo má dnes Alice na pláne?“ spýtala som sa ho nervózne.

„Voľný program, vraj si máme robiť, čo chceme,“ odpovedal mi a mrkol na mňa. Ja ho asi zabijem, prečo mi to robí?

„Aha.“ Fajn, už mám plán. Vyparíme sa niekam so Stevenom a hlavne čo najďalej od Edwarda. Keď som dojedla, rýchlo som odložila tanier a doslova utekala z kuchyne. Steven na mňa pobavene pozeral, ale vyzeral aj dosť zmätene.

„Bella?“ spýtal sa ma Edward, keď som už bola nohou preč z kuchyne. „Mohli by sme si zopakovať to, čo včera.“

Zavrčala som. „Nie, vďaka.“

Vyletela som z kuchyne a Stevena ťahala za sebou naspäť do mojej izby. Udrela som dverami a posadila sa na posteľ.

„Čo tým myslel?“ spýtal sa ma Steven, keď sa ku mne posadil. „Čo ste včera robili?“

„Nič extra, len sme si včera zaplávali v menšom jazierku a bavili sa,“ šepla som ďalší klam. Našťastie, sa mi netriasol hlas, tak to znelo pravdivo. Toto musí prestať, nemôžem mu stále klamať! Ale...

„Fajn, a čo budeme robiť dnes my dvaja?“ opýtal sa laškovne. Chytil ma za pás a nežne položil na posteľ. Ľahol si na mňa, ale dával pozor, aby ma neťažila jeho váha. Bol neskutočne citlivý a pozorný.

„Už som ti povedal, ako strašne ťa milujem?“ spýtal sa ma a palcom mi prešiel po privretých viečkach.

„Myslím, že áno, tuším včera,“ odpovedala som mu a hrala som, že nad tým prudko rozmýšľam. Tak ľahko som s ním zabudla na všetky starosti. Bol ako môj osobný liek, ktorý pôsobil na všetku bolesť a starosti.

„Ty to tušíš?“ Diabolsky sa usmial a vyhrnul mi tričko.

„Hm,“ zamrmlala som, pri tých dotykoch som nebola schopná rozprávať.

„Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa,“ opakoval stále dookola, že som si ani nevšimla pri tých božských slovách, že mi roztrhol tričko a mieril na moju podprsenku. Do zubov chytil jedno ramienko a zahryzol, to isté urobil aj s druhým.

„Si si istá, že to tvoje srdce vydrží?“ Zavrčala som na jeho laškovný tón.

„Keď ma prestaneš trápiť, tak aj možno áno.“

„Ja ťa trápim?“ Posledná časť, ktorá zakrývala moje prsia, odletela vedľa postele. Zavrčal a ja som sa naplno rozosmiala. Určite nás počujú všetci, ale v tejto chvíli mi to bolo prinajlepšom úplne jedno.

xxx

„Bella, myslím, že by sme tu nemali byť celý deň, už sa začína stmievať a my sme z postele ešte ani nevyliezli,“ smial sa Steven a prstom mi kreslil po nahom tele.

„Nevyzeralo to, že by si si doteraz sťažoval,“ šepla som laškovne.

„To možno nie, ale určite musíš byť hladná.“ Môj žalúdok na toto slovo okamžite zareagoval a hlasno mi v ňom zaškvŕkalo.

„Mám nápad, zapálime oheň a ja si opečiem ti úžasné klobásky.“ Jazykom som si oblizla pery pri predstave tej chuti a vyliezla z postele. Steven za rozosmial a rozvalil na celej posteli. Nemohla som od neho odtrhnúť oči, mal božské telo a ten zbožný pohľad na moje nahé telo ma úplne odzbrojil. Rýchlo som vbehla do sprchy a pustila na seba vlažnú vodu. Toto som nutne potrebovala, aby som sa upokojila a nemyslela stále na toho sexuálneho boha v mojej izbe.

O pár minút som bola osprchovaná, oblečená, tak sme išli ešte do kuchyne pre klobásky, ale nebola tam ani jedna. Zamračila som sa a snažila sa celú chladničku prehľadať.

„Povedal by som, že Edward vonku sedí pri ohni,“ oznámil mi Steven, keď podišiel k oknu.

„Dúfam, že ich všetky nezožral,“ zavrčala som nahnevane. „Tak počkáme ešte chvíľu tu, a keď odíde, pôjdeme tam my.“

Steven pokrútil hlavou. „Môžeme ísť aj teraz, neprekáža mi.“

Super, teraz som bola v pasci. Prikývla som a ruka v ruke sme išli von. Edward sedel na zemi a napchával sa jedlom. Vyzeral celkom pokojne. Keď nás zbadal, zamračil sa.

„Ja neverím vlastným očiam, vy ste aj vyliezli z postele,“ zarehotal sa. Nahnevane som sa otočila k Stevenovi a chcela odísť.

„Pokojne tu ostaňte, idem odtiaľto o chvíľu preč, ideme hrať baseball, len som strašne hladný. Ak chceš, ostalo aj pre teba,“ oznámil mi s plnými ústami. Posadila som sa na tú provizórnu stoličku z dreva a stiahla za sebou Stevena. Edward mi podal jedlo, ale rukou ma pohladil po dlani. Pohľadom som uviazla na jeho očiach a pomaly som zakývala hlavou, aby ma pustil. Mrkol na mňa a postavil sa. Sledovala som ho, ako odchádza a úľavne si vydýchla.

„Čo to bolo?“ spýtal sa ma zrazu Steven.

„Čo?“ Ach, nie, prosím, dúfam, že ten dotyk nevidel.

„To, ako ťa pohladil po ruke, vyzeralo to príliš intímne,“ skonštatoval, ale nevyzeral nahnevane.

„V poslednej dobe sa správa nejako zvláštnejšie než predtým,“ šepla som polopravdu.

Zasmial sa. „Je do teba zaľúbený, je to vidieť na jeho pohľadoch smerovaných na teba. Ten chlapec je do teba vážne zamilovaný, asi budem žiarliť.“ Jemu sa to síce zdalo vtipné, ale ja som ostala vážna. Rýchlo som to zakryla jedením.

„Vieš, že je to príšerne nezdravé?“

S chuťou som si odhryzla z klobásky. „To nevadí, je to neskutočne vynikajúce a pribrať aj tak nemôžem.“

Pobavene pokrútil hlavou a stiahol si ma do náručia. Celý večer sme sedeli pri ohni, ktorý postupne dohorieval. Maznali sme sa, smiali, sledovali čiernu oblohu. Bolo nám úžasne, ale moje myšlienky stále lietali k Edwardovi.

xxx

„Bella?!“ zakričal na mňa Carlisle, keď sme všetci pozerali telku, len on bol v pracovni. Dnes ráno sme sa vrátili z chaty a dnes sme mali ešte jeden deň voľna pred školou.

„Idem,“ odpovedal som mu a vykrútila sa zo Stevenovho náručia. Vybehla som do Carlisleovej pracovne a zatvorila za sebou dvere.

„O čo ide?“

Pomrvil sa na stoličke. „Ide len o to, že by som sa ťa chcel niečo spýtať. Vlastne mi to navrhla Esme,“ hovoril s neistotou v hlase.

„Pokojne sa pýtaj.“

„Bella, viem, že ste včera v noci so Stevenom spolu... veď vieš čo tým myslím, však?“ Začervenala som sa, ale prikývla som.

„Možno mi do toho nič nie je, ale použili ste ochranu?“

21. kapitola - 23. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 22. kapitola: