Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 21. kapitola

22.08.2011 (16:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 39× • zobrazeno 4423×

21. kapitola

Bella:

Nemohla som veriť vlastným očiam. Celú dobu, čo sme išli na túru do hôr, bol stále pri mne. Dotýkal sa ma, keď bola naša rodina vpredu a nevidela nás. Čakala som, kedy sa na mňa aj vrhne, dokonca sa mu to raz aj podarilo. Chytil ma za ruku a počkali sme, až budú všetci ďalej. Potom ma pritlačil na strom. Nenávidela som sa, robil si so mnou, čo chcel a ja som sa mu poddávala. Nechcela som, ale každý jeho dotyk na mňa pôsobil elektrizujúco. Zažila som tú najkrajšiu vec, o ktorej som ani nevedela. Nikdy som netušila, že môže byť milovanie také krásne. Ale teraz som nevedela, či túžim po milovaní alebo po ňom. Nechala som ho, aby ma bozkával, ale moje podvedomie stále myslelo na Stevena. Podviedla som ho.

Mojim hlavným problémom bolo to, že som nevedela, čo chcem.

Zhodila som zo seba prepotené veci a vliezla do sprchy, nutne som potrebovala to horúce uvoľnenie, lebo ma po tomto dni som totálne unavená. Takto som sa na posteľ ešte nikdy netešila. Nastavila som si teplú vodu a nastavila tvár pod ten úžasný prúd vody. Neskutočný pocit.

Myšlienky mi stále lietali k Stevenovi a potom znova k Edwardovi. Hm, ktovie, čo robí Steven. Asi sa zabáva s tým Demetrim, či ako sa to volal. Musím sa spýtať ocka, či mu to meno nie je známe, lebo mne je, ale odkiaľ?

Hneď, ako odtiaľto vyleziem, zavolám mu. Potrebujem počuť aspoň jeho hlas, keď ho nemôžem mať pri sebe. Nemala som sem vôbec ísť. Ak by som ostala doma, poslušne by som naňho čakala, ale takto som ho podviedla. Nedokážem to v sebe držať, musím mu to povedať. Ale to mi neodpustí, to bude náš koniec. Bože, čo som to urobila. Veď ho milujem! Ale Edwarda... Ach, bože, ja k nemu niečo cítim, ale čo?

A vtom sa mi otvorili dvere na sprchovom kúte. Vystrašene som sa otočila a uvidela Edwarda. Nahý ku mne vliezol. Dočerta, čo tu robí?

Otvorila som ústa, že mu okamžite vynadám, ale dal mi prst na pery.

„Pšt.“ Natlačil ma na stenu a nežne pobozkal. Bol to iný bozk, než tie predtým. Ruku mi položil na chrbát, ale pomaly kĺzal nižšie a nižšie. Chytil ma za zadok a vyzdvihol si ma hore. Omotala som mu pás nohami a chytila ho okolo krku.

Samoľúbo sa usmial. „Si nádherná, keď si nahá, Bella,“ zašepkal mi do pier.

Zatočila sa mi hlava. „Prečo ti vždy podľahnem? Nie, ja nechcem, nemôžeme.“

„Bells, keď ma nemôžeš milovať, tak mi dovoľ aspoň milovať sa s tebou. Viem, že to chceš rovnako ako ja.“

A vtom si ma nadvihol a prudko do mňa vnikol. Nečakala som to a skríkla. Pritisol mi pery na ústa, aby som mu mohla slastne zavzdychať do úst. Toto bolo to, čomu som nedokázala odolať. Mala som chuť ho prefackať, biť ho, nadávať mu, ale nedokázala som to. Jediné, čo mi moje ústa dovolili robiť, boli stony.

xxx

Boli už dve hodiny po polnoci a ja som stále ležala na posteli so široko otvorenými očami. Po lícach mi tiekli slzy, ale nevzlykala som, na to som už nemala dosť síl.

Znova som to urobila, znova som ho podviedla. Ale to nebolo to najhoršie. Vždy, keď som sa pozrela do jeho očí, videla som tam lásku. Celú dobu mi šepkal do ucha, že ma miluje. A ja som začala veriť, že k nemu cítim také isté pocity. No nemusela by to byť pravda, možno som si to len namýšľala.

S týmto trápnym premýšľaním som pokračovala, až kým mi z ničoho-nič nezazvonil mobil. Zobrala som ho zo stola a uvidela jeho číslo. Telo sa mi roztriaslo. Rýchlo som ho položila naspäť, akoby ma niekto videl, že som ho zobrala do ruky. Stále vyzváňal, srdce sa mi prudko rozbúchalo. Bála som sa.

Nakoniec som ho schmatla ten mobil a zobrala to. Roztrasenými rukami som si ho priložila k uchu.

„Prosím?“ šepla som a po líci mi skĺzla slza.

„Bella? Si v poriadku?“ spýtal sa ako prvé, trasúci sa hlas ma prezradil.

„Áno, chýbaš mi,“ priznala som a posmrkla. Ani som nevedela, prečo plačem. Neviem, či to je tým, že tu nie je so mnou alebo, že som ho podviedla.

„Prepáč, že som ti to nebral. Nemal som absolútne čas, prepáč mi to.“ Pousmiala som sa nad tými slovami.

„To je v poriadku. Ako vlastne vieš, že nespím?“

Zasmial sa. „Všímavá. Mám pre teba prekvapenie, vidím totižto rozsvietené v tvojej izbe.“

Zmätene som sa poobzerala a postavila sa. Podišla som k oknu a otvorila ho. Bol tam. Naozaj tam stál. Zoširoka som sa usmiala. Mobil mi spadol od šťastia na zem a skočila som za ním. Vletela som mu do otvorenej náruče a šťastne sa rozosmiala. Pevne ma objímal a hladil po chrbte. Okamžite som zabudla na všetky starosti.

„Takéto privítanie by som bral zakaždým,“ zasmial sa.

„Čo tu robíš?“ Hľadela som mu do očí a ruky mu omotala okolo krku. Bolo mi úžasne.

„Demetri už dnes poobede odišiel. Volal som Emmettovi, kde máte tú chatu, tak som prišiel.“

„Som neskutočne rada, že si tu.“ Oblapila som ho okolo pásu a zaborila si tvár do jeho hrude. Nadýchla som sa tej krásnej vône, ktorá mi hneď na tvári vyčarovala široký úsmev. Akoby som naozaj zabudla na to, čo sa stalo predtým s Edwardom. Teraz pre mňa existoval len on. Môj milovaný Steven.

„Poďme hore,“ šepol mi do ucha a vyhodil si ma do náručia. Vypískla som, ako som sa vystrašila. Pobavene pokrútil hlavou, pritisol mi pery na ústa a lačne ma pobozkal. Dokonalý pocit. Vtom vyskočila a už sme boli v mojej izbe, ale perami robil stále divy na tých mojich.

„Prečo ešte nespíš?“ spýtal sa po chvíli, keď ma prestal bozkávať, čo sa mi nepáčilo a starostlivo na mňa pozeral.

„Nemohla som zaspať. Som tak unavená, že mi to nejde,“ povzdychla som si a zvalila sa na posteľ. Očami som ho hypnotizovala a čakala, až si ku mne ľahne. No on ma sledoval trochu hladným pohľadom. Oči mal odrazu tmavšie. Až potom som si všimla, že mám na sebe len tričko a nohavičky. Ten pohľad som už poznala veľmi dobre, bol vzrušený. Bez slova som sa postavila a prišla k nemu. Pohladil som ho nežne po tvári a postavila sa na špičky, aby som mu dočiahla k ústam. Vyzeral, že bojuje sám so sebou. Dokonalý gentleman.

„Uvoľni sa, Steven, a zober si, čo len chceš. Som celá tvoja,“ šepla som mu do ucha a dlaňou som mu vkĺzla pod košeľu. Pohladila som ho svalnatej hrudi a posúvala som sa nižšie k jeho nohaviciam. Sledoval každý môj pohyb, ale nedotýkal sa ma. Keď som mu vkĺzla dlaňou do nohavíc, privrel slastne viečka.

No to už som ležala na posteli a on na mne. Oči mu sčerneli, divoký výraz prezradzoval, ako veľmi po mne túži. Tak veľmi ako ja po ňom.

Pozrel sa mi do očí s prosebným výrazom. Prikývla som s nežným výrazom a nechala ho, nech si robí so mnou, čo len chce.

xxx

Dala by som sa nazvať jedným slovom – šľapka. Ešte len začnem so sexuálnym životom a v ten istý deň sa vyspím s Edwardom aj Stevenom. Ale bolo to iné. Samozrejme, že ich nemôžem porovnávať, lebo Steven má očividne dosť skúseností. Milovanie s ním bolo také náruživé, poznal každé miesto na mojom tele, kde som bola najcitlivejšia a to jeho dráždenie mi vyrážalo dych.

Bol neskutočný, tak pozorný, nechal sa ovládať svojimi zvieracími pudmi a mne priniesol neuveriteľný zážitok, ktorý zavŕšil tými najkrajšími slovami na svete.

„Ľúbim ťa, srdiečko,“ šepol mi do ucha, keď som mu oddychovala na hrudi totálne unavená. Zdvihla som k nemu ťažkú hlavu a pozrela sa mu do nežnej tváre.

„Ja teba tiež, bolo to krásne.“ Pozdvihli sa mu kútiky a dlaňou ma pohladil po celej dĺžke chrbta, zachvela som sa a pritisla k nemu ešte tesnejšie. Zakrývala nás len tenká prikrývka, ale hladili sme sa pod ňou. Bol to krásny pocit, takto som sa nikdy necítila, no možno...

Nie, nesmiem na to myslieť! Nemôžem, nechcem...

„Čo ste vlastne robili s Demetrim?“ šepla som a prstami mu prechádzala po hrudi.

„Hm, vydali sme sa na poriadny lov, spomínali na staré časy. Veď to poznáš.“ Prikývla som. Zrazu sa mi zdal akýsi nesvoj.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa ho.

„Viem, že mi do toho nič nie je, no možno áno. Ale ide o to... Bella, ty si už s niekým spala? Viem, že toto nebolo prvýkrát, cítil by som to a ty tiež.“

Ach bože!

20. kapitola - 22. kapitola

Rozhodla som sa, že začnem už túto poviedku ukončovať. Spolu bude mať 25 kapitol, takže čakajte už len 4 kapitolky. Koniec mám už vymyslený, ale veď ešte uvidíte, ale neviem, či budete spokojní. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 21. kapitola: