Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 20. kapitola

19.08.2011 (14:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 46× • zobrazeno 5560×

20. kapitola

„Si tak krásna, Bella,“ šepol a tvár si zaboril do mojich pŕs. Nebránila som sa mu, prstami som skĺzla po jeho chrbte do nohavíc. Vytiahla som mu z nich košeľu a netrpezlivo som rozopínala všetky gombíky.

„Edward, toto nemôžeme,“ šepla som, ale vtom sa mi perami prisal na bradavky. Prehla som sa v panve a narazila na jeho hruď. Panebože, kde sa toto naučil? Sal mi ju a nežne hrýzol. Roztrasené ruky som mu položila na odhalenú hruď, chcela som ho od seba odtlačiť, nebol by to pre mňa žiadny problém, ale keď som sa dotkla jeho svalnatej hrude, musela som tam tie ruky nechať.

Vedela som, že často cvičil a Emmett mu pomáhal, ale toto som nečakala. Mala som pocit, že cítim pod dlaňami oceľové kocky, prstami som ho pohladila po svetlých chĺpkoch, ktoré sa končili v nohaviciach.

„Prečo, Bell? Nie sme súrodenci a ja som do teba zaľúbený, túžim po tebe,“ šepol mi naliehavo do pier. K čomu mi vôbec bolo poloupírstvo, keď som mu nedokázala odolať. Jeho dotyky mi robili až príliš dobre. Ale veď ja Stevena... A vtedy Edwardova ruka vkĺzla do mojich riflí, slastne som privrela viečka, v podbrušku som ucítila milión motýlikov. Ach bože, kašlem na svoje dobré ja, ktoré ľúbi Stevena, moje telo toto potrebovalo. Dravo som sa mu vrhla na pery a nechty som mu zaryla do chrbta. Ucítila som, ako sa zachvel, tak som prsty troch uvoľnila.

Jeho pery skĺzli nižšie cez brucho. Jedným prstom mi rozopol gombík na rifliach a snažil sa ich stiahnuť dole. Zasmiala som sa a pomohla mu. Rozpačito sa na mňa usmial a znova vyliezol nad moje telo. Zahľadel sa mi do očí a prstami mi vkĺzol do nohavičiek. Dotkol sa toho malého hrášku a začal mykať prstom. Ježiši, veď on dokonalo pozná ženské telo.

„Edward?“ šepla som v extáze. Cítila som sa ako pred výbuchom, zasekával sa mi dych a pokožka mi horela.

„Áno?“ Začal kmitať viac, zastavil sa mi dych, celé telo sa mi uvoľnilo a ja som hrdelne zavrčala. Tak toto je nebo. V hlave mi dunelo a telo sa mi triaslo. Toľko slasti som v živote nepocítila. Keď som sa upokojila, teda až na moje srdce, zahľadela som sa mu do tváre. Šibalsky sa usmial.

„Toto si so Stevenom nikdy nezažila, však?“ spýtal sa ma laškovne a zubami sa mi zahryzol do krku. Capla som ho po hlave a chcela sa okamžite odtiahnuť, ale bránil mi v tom. Už som chcela použiť svoju silu, keď mi prstami znova skĺzol po podbrušku, až k môjmu miestočku, ktoré bolo po tom silnom zážitku precitlivené.

„Nie, Bella, ostať tam, kde si. Teraz nemysli na Stevena, viem, že ho nemiluješ, teraz si tu so mnou,“ šepkal a ja som zrazu ucítila niečo tvrdé na svojom citlivom miestočku. Vystrašene som sa naňho pozrela. Nežne ma pohladil po vlasoch a venoval mi jemný pohľad, v ktorom som uvidela lásku. Nie, on nesmie ku mne nič cítiť.

„Neboj sa, Bells. Viem, že to je pre teba prvýkrát, ale ja budem čo najnežnejší,“ sľúbil mi. Vyplašene som mu pozerala do očí. A ja som si myslela, že toto bude prvýkrát pre nás oboch. Bože, nad čím to premýšľam, veď ja s ním nemôžem mať sex. No vtom do mňa vnikol a ja som vykríkla. V okamihu som na to zabudla a zaryla mu nechty do chrbta od vzrušenia a slasti, ktoré mnou prechádzali.

xxx

Edward:

„Bella, prečo si taká mĺkva?“ spýtala sa Rose Belly. Pozrel som sa na ňu, celú dobu sa dívala do ohňa a hrala sa s prstami. Bola nervózna. Ja som sa nedokázal nabažiť pri pohľade na ňu. Bola tak krásna a po našom milovaní sa mi zdala ešte úžasnejšia, že to nebolo možné. Stále som mal pre očami jej božské telo, ktoré sa zvíjala podo mnou. Jej plné pery a ako vzdychala pri mojich pohyboch. Takto odviazanú som ju ešte nevidel, tak uvoľnenú, tak božskú...

Teraz som ľutoval, že ona nebola prvá, s ktorou som sa miloval. S tou zmaľovanou blondínkou cez prázdniny to bol obyčajný sex. Toto bolo nádherné milovanie. Len keby sa Esme s Carlisleom nevrátili tak skoro.

Po tom úžasnom vyvrcholení, ktoré sme dosiahli zázračne spolu, ležala mi na hrudi a hladila ma po prsiach. Bol to krásny pocit, bozkal som ju do vlasov, jej nahé, dokonalé telo sa ma dotýkalo, bola spokojná. Ale potom začala panikáriť. Vystrelila z postele do kúpeľne, vraj sa musela nutne umyť, aby nebol na nej cítiť môj pach, potom tam vyhnala aj mňa. Nakoniec pootvárala všetky okná, aby nebola cítiť naša vôňa po milovaní. Ale asi nemyslela na Alice, určite videla, že sme sa milovali.

Keď prišli Carlisle s Esme domov, Bella sa mi zrazu vrhla do náručia a vášnivo ma pobozkala, než sme zišli dole za nimi.

„Asi som sa prejedla tými klobásami,“ odpovedala Bella Rose tichým hlasom, čím ma vytrhla z myšlienok.

„To vidím, zjedla si toho aj za desiatich,“ zarehotal sa Emmett. Bella prevrátila očami a znova sa zahľadela do zeme. Strelil som pohľadom po Alice, mračila sa na mňa a výstražne po mne hodila pohľadom. Anjelsky som sa usmial a napchal si do úst veľkú klobásku. Bolo tu príjemne, bola tu tma a prostredie osvetľoval len oheň.

„Ehm, Rose, možno by sme si už mali ísť ľahnúť,“ ozval sa po chvíli Emmett netrpezlivo a žiarivo sa usmial na svoju manželku. Tá len prikývla a obaja sa odobrali do chaty. V tej chvíli som vybuchol od smiechu, lebo odišli aj Alice s Jasperom, ako keby nikto nevedel, čo sa bude o chvíľu diať. Ale to nebolo príliš dobré, hneď som si spomenul na to krásne milovanie s Bellou, zatúžil som po nej tak strašne, až som mal o chvíľu napnuté nohavice.

„Deti, ideme aj mi dovnútra. Nejdete tiež?“ spýtal sa nás Carlisle a postavil sa spolu s Esme.

„Ešte tu chvíľu ostaneme,“ oznámil som im a pousmial sa. Obaja prikývli, ale ten výraz Esme nebol príliš dôverčivý, tušila niečo, ale nechala to tak. Zatiaľ. O chvíľu zmizli z dohľadu. Bella si vytiahla mobil z vrecka. Išla mu určite zavolať. Aj z tej diaľky v tom tichu som začul odkazovú schránku. Nebral to. Hm, určite si to užíva s nejakou šľapkou v hoteli a Bella naivne dúfa, že na ňu neustále myslí.

Po chvíli začala hovoriť do odkazovej schránky. „Ahoj, Stev. To som ja, Bella, išli sme s rodinou na chatu na tri dni. Veľmi mi chýbaš a dúfam, že sa máš dobre. No to... to je asi všetko. Už sa na teba teším,“ hovorila, ale hlas sa jej párkrát zlomil, bola nervózna a určite ju hrýzlo svedomie, ale mňa nie. Takto šťastný a spokojný som sa dlho necítil a mohla za to len Bella.

„Si v poriadku?“ šepol som po chvíli, keď sa Bella zapozerala na čiernu oblohu. More sa trochu upokojovalo a fúkal jemný vietor, dosť sa ochladilo.

Bella po mne hodila sarkastický pohľad, mal som chuť k nej rýchlo podísť a vrhnúť sa na ňu, ale nezmohol som sa ani na jeden pohyb.

„Ako mám byť v poriadku, Edward? Podviedla som Stevena,“ zavrčala na mňa a zaborila si tvár do dlaní, ktoré si položila na kolená. Opatrne som sa postavil a prisadol si k nej. Položil som jej pomaly ruku na rameno, ale aj tak som ju po chvíli k sebe pritiahol. Bez slova mi zaborila tvár do hrude a tisla sa ku mne ako o život.

„Pšt, bude to v poriadku. Som tu s tebou,“ uisťoval som ju a tvár si zaboril do jej voňavých vlasov.

„Podviedla som ho,“ vzlykla zrazu.

Chytil som jej tvár do dlaní a otočil ju k sebe, aby sa na mňa pozrela. „Nie, nepodviedla si ho. Bell, priznaj si to konečne. Viem, že ho nemiluješ, ani k nemu necítiš nič hlbšie. Inak by si sa so mnou tak vášnivo nemilovala, nebránila si sa mi a tvoje telo mi toho povedal dosť,“ šepkal som jej naliehavo, aby na to už konečne prišla.

„Bola to chyba, môžu za to moje hormóny.“ Pretrela si tvár a znova sa na mňa pozrela. To už som ale nevydržal a vrhol sa na jej plné pery. Znovu sa nebránila, tie jej zmeny nálad ma fascinovali. Sekundu ma nenávidela a myslela len na Stevenea a druhú sekundu sa mi plno oddávala bezo slov. Po hodných minútach sa odtiahla a zničene sa mi pozrela do očí.

„Prečo sa to deje práve mne? Prečo po tebe tak túžim?“ šepkala naliehavo a hladila ma po tvári. Vyzerala strašne zúfalo, chytil som ju do svojho náručia ako malé dieťatko a utešoval ju. Bola tak nevinná, no vlastne už nie, ale aj tak bola nevinná a nežná.

„Ľúbim ťa, Bella,“ vyznal som sa jej.

Okamžite pokrútila hlavou. „Nie, Edward. To nie je láska, ty ma neľúbiš. Je to len obyčajná zamilovanosť, ktorá ťa po pár dňoch prejde. A ja milujem Stevena.“

Pri tých slovách mi zovrelo srdce, ale nedal som to na sebe vedieť. Tak strašne som ju miloval a ona stále spomínala jeho, aj po tom nádhernom milovaní. Ale bolo to moje meno, ktoré vykríkla, keď som nás oboch odviedol až do samého neba. Kričala Edward, nie Steven.

„Nie, Bell, nemiluješ ho. Možno k nemu niečo cítiš, ale ku mne tiež. Priznaj si to konečne,“ zašepkal som jej naliehavo.

„Nie, Edward, toto sa nikdy nemalo stať.“

Znova ma zabolelo srdce. „Nikdy nebudem ľutovať, že sa to stalo, ale teraz na to nemysli, Bell. Sme tu len my dvaja, nikto iný.“

Pousmiala sa a viac sa na mňa natlačila. Dúfal som, že nás nikto z rodiny nevidí, ale určite boli príliš zaneprázdnení. Ja som nemohol ísť s Bellou do svojej izby, kde by som jej znova dokázal, že ku mne tiež niečo cíti. Ale keď ona je tak tvrdohlavá, ale ja sa nevzdám, už nie. Po tom dnešnom dni už nikdy.

„Toto bude také naše malé tajomstvo, nikto sa o tom nesmie dozvedieť,“ oznámila mi po chvíli a začala mi nežne ohrýzať pery. Keď sa mi na ne vášnivo prisala, mal som ju chuť stiahnuť pod seba, ale udržal som sa. Vedel som, že budem mať ešte veľmi veľa chvíľok, kedy budeme len my dvaja spolu.

Odtiahla sa a prudko sa postavila. Poslednýkrát na mňa pozrela a odobrala sa do chaty. Hm, možno by som mohol za ňou v noci tak nenápadne prísť. A okrem toho ideme zajtra na túru, už sa strašne teším.

19. kapitola - 21. kapitola

Pri minulej kapitole ste ma neuveriteľne potešili komentmi, tak som vám musela napísať hneď aj ďalšiu kapitolku. Len tak mimochodom som ju písala o pol tretej nadránom, takže asi tak aj vyzerá. :)

Všetci ste čakali, že Edwarda a Bellu vyrušia, ale nestalo sa tak. :)

Dúfam, že sa kapitolka páčila.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 20. kapitola: