Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 17. kapitola

13.08.2011 (13:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 4082×

17. kapitola

Edward:

Pokašľal som to, totálne som to pokašľal. Bože, mohol som si ušetriť tie trápne poznámky, ale nemohol som si pomôcť. Keď som videl toho Stevena, nenávidel som ho ešte viac. Bella s ním vyzerala šťastne, a to ma bolelo. Povedal som si, že potlačím svoje city k nej a začnem si niečo s Nicole, ale keď na mne Bella ležala a ja som ju držal, nedokázal som myslieť na nič iné. Úžasne voňala, jej krásne telo ležalo na mne, dotýkala sa mojich ramien. Ani neviem, ako som jej dal ruky na pás, ale ten pocit bol krásny. Mala úžasne jemnú pokožku a trošku chladnú, ale to bolo jedno. A keď som sa jej pozrel do tváre, mal som v tej chvíli ešte väčšiu chuť ju pobozkať.

Neskutočne ma potešilo, keď Emmett vtrhol do Bellinej izby. Ani som si nechcel predstaviť, čo sa tam medzi nimi deje. Bolo mi zle z predstavy, že sa jej dotýka.

Čo by som len dal za to, keby nemusela byť moja nevlastná sestra. Mohol by som ju náhodne stretnúť v škole, dával by som jej komplimenty, pozval by som ju na rande. A ani Esme s Carlisleom by neboli proti. Viem, že ak by to bolo teraz možné a mohli by sme byť s Bellou viac než súrodenci, Esme a Carlisle by to neuznávali, poznám ich až príliš dobre.

Celý večer som počúval, čo robí Bella vo svojej izbe, ale začul som len tichú klavírnu hudbu. Toto nebolo dobré, počúva ju len vtedy, keď je smutná. Asi som to prehnal. Nemohol som to nechať tak. Rozhodne som sa postavil a pomaly kráčal zo svojej izby k tej jej. Zastavil som pred dverami a premýšľal, či mám vojsť. Chytil som kľučku a sledoval svoje prsty, ako ju stláčajú a ruka mi klesá dole, až som otvoril dvere.

Bella ležala na posteli zamotaná v deke a plakala do vankúša. Bože, ja som vôl. Pomaly som k nej podišiel a sadol si vedľa nej na posteľ.

„Prepáč, ja som nechcel byť taký...“ začal som, ale Bella sa na mňa pozrela s uslzenými očami, ale usmievala sa. Všetky slová mi vypadli. Bella sa zrazu vymotala s deky a vrhla sa mi okolo krku. Nemohol som síce dýchať, lebo jej telo sa tlačilo na to moje. Roztrasenými rukami som ju objal, na krku som cítil jej dych. Určite som bol v nebi, v krásnom nebi. Neustále ma zovierala a tlačila sa na mňa. A tu bol menší problém, Bella asi nikdy nepočula o nadržaných tínedžeroch, lebo ja som bol práve jedným z nich. Jej krivky som ucítil na svojej hrudi, myslel som, že lietam. Slastne som privrel viečka a držal som ju vo svojom náručí.

No po chvíli sa odo mňa odtiahla, ale stále ma držala okolo krku. Mal som chuť nahlas zaúpieť, keď sa odtiahla, ale vydržal som to.

„Edward, Carlisle mi práve povedal, že môžem mať dieťatko,“ šepla šťastne, na tvári mala tak blažený úsmev. Znova mi skočila okolo krku a začala mi vzlykať do ramena.

„Bella, veď to je úžasné,“ šepol som ohromene a tvár si zaboril do jej kučier, ktoré krásne voňali. Vedel som, že Bella vždy túžila po bábätku, nerozumiem, prečo jej to Carlisle nepovedal skôr, ale to už je jedno, môže z nej byť mamička. A určite tá najlepšia.

Bella sa po chvíli znova odtiahla a pozrela sa mi do očí. Tvár sme mali od seba pár centimetrov, šťastne sa usmievala a ja som musel využiť túto blízkosť. Nemal som to robiť, ale nemohol som odolať. Sklonil som sa k nej a jemne sa otrel o jej pery. Neodtiahla sa, sedela zamrznuto na posteli. Zrazu pootvorila ústa a ja som sa na ne lačne prisal. Privrel som viečka, prsty som si zaboril do jej vlasov a pritisol ju k sebe ešte bližšie. Tak strašne som po nej túžil.

„Nie... nie, toto nie,“ začala mrmlať. Chytila mi tvár do dlaní a odtiahla ma od seba. Vystrašene sa mi pozerala do očí.

„Prepáč, ja... nemal som... Prepáč.“ Vyskočil som z postele a rozbehol sa z izby do svojej. Zabuchol som za sebou a nervózne sa posadil na posteľ. Zdvihol som ruku k perám a prešiel po nich. Cítil som na nich jej hodvábne pery. Ach, teraz som to pokazil ešte viac! Čo som to urobil? Ale bolo to krásne, neskutočne nádherné.

Chytil som si tvár do dlaní a premýšľal, čo mám teraz robiť... Nemôžem ísť znova za ňou a vymýšľať si hlúposti, prečo som to urobil. Mal som chuť vytrhať si všetky vlasy, pretieral som si tvár rukami od nervozity... Zaľahol som do postele, ale nedokázal som zaspať. Neustále som na ňu myslel. Prebehlo to tak rýchlo, keby sa odtiahla aspoň o pár minút neskôr. Bola ako moja droga, už mi dala dávku, ale len na pár minút. Teraz som potreboval ďalšiu. Bol som v tom po uši, som do nej neskutočne zaľúbený a už mi asi nikto nepomôže. Ani Nicole. Stačil mi jeden bozk a všetky plány, aby som zabudol na svoje pocity k Belle, akoby odleteli, nadobro zmizli.

Až o tretej nadránom sa mi začali privierať viečka a konečne som zaspal. Celý noc som premýšľal o nej, čo bolo viditeľné aj ráno. Na kútiku úst som ucítil sliny a vankúš podo mnou bol trochu zmáčaný. Musel som sa nad tým zasmiať, dúfam, že tu nikto nebol v čase môjho slintania. Ale to ma priviedlo k ďalšiemu, ako sa mám vlastne dnes správať k Belle?

„Budem bojovať,“ povedal som rozhodne a so vztýčenou hlavou som vstal z postele. Nevzdám sa jej, viem, že je pre mňa zakázaná, ale po tom včerajšku to nemôžem nechať len tak. Neodtiahla sa odo mňa, a to znamená, že jej to neprekážalo.

Rýchlo som skočil do kúpeľne a obliekol si košeľu s čiernymi rifľami. Prehrabol som si vlasy a s úsmevom som vyšiel z izby. Bella mala pootvorené dvere, ale nebola v izbe, asi už raňajkuje. Začali sa mi potiť ruky, ale snažil som sa držať rozhodný výraz, nie nejaký vystrašený.

Zišiel som dole, ale bola tam len Alice s Jasperom. Posadil som sa k nim za stôl a zmätene sa na nich pozrel.

„Kde sú všetci?“ spýtal som sa ich.

„Išli do školy, ale ty by si nám mohol niečo vysvetliť.“ Alice sa na mňa nahnevane pozerala a čakala, čo jej poviem.

„Čo ti mám vysvetliť?“ opýtal som sa jej zmätene a napchal si do úst takmer polovicu rožka.

„Prečo bola Bella v takej zvláštnej nálade a nehovor mi, že s tým nemáš nič spoločné?“ spýtala sa ma a mávala mi rukami pred tvárou, Jasperovi pri tom mykali kútiky.

Porazene som si povzdychol. „Večer som bol za ňou, keď plakala. Bola šťastná, keď jej Carlisle povedal, že môže mať dieťatko. Vtedy ma zrazu objala, ale keď sa odtiahla, tak som ju pobozkal,“ priznal som so sklopenými očami.

„Ty si dobrý vôl, Edward.“ Alice pokrútila hlavou a postavila sa. „Dúfam, že to dáš nejako do poriadku. Nebudem ťa poučovať o tom, že Bella má už priateľa a tak ďalej. Ale ani si nechci predstaviť, ako by vyvádzala Esme s Carlisleom, keby sa to dozvedeli.“

Prikývol som, ale nezaujímalo ma to, ja sa nebude podľa nej riadiť. Jasper ma potľapkal po ramene a obaja išli do školy. Dal som do seba ešte pohár mlieka a nasadol do svojho auta. Zapol som si hudbu na plné a vyrazil do školy. Našťastie, mám mať dnes s Bellou dve hodiny spoločné. Bolo zvláštne, ako rýchlo som zmenil svoj názor a tuším aj seba.

Zaparkoval som vedľa Alice, už z diaľky som uvidel Bellu, ako stojí so Stevenom pri jeho aute a objímajú sa. Držal ju okolo pásu a pritískal ju na svoje telo. Bella mala ruky na jeho hrudi. Hneď som si predstavil, ako tak drží mňa, že by som tam ja s ňou stál a bozkával ju ako práve on ju. Bol do nej až príliš zaľúbený, bolo to vidieť už z diaľky, ale aj tak som ho nenávidel.

Zobral si do ruky batoh a pomaly vyšiel ku škole. Keď som prechádzal okolo Belly so Stevenom, ani jeden z nich si ma nevšimol.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil som ju dostatočne nahlas, aby ma počula.

„Ahoj,“ povedala, ale ani sa na mňa otočila. Objímala toho hajzla a pozerala mu do očí ako na nejaký zázrak.

Bella:

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma Steven, keď som k nemu nasadla do auta. Nahla som sa k nemu a bez slova som ho naliehavo pobozkala. Objala som ho okolo krku a natlačila sa na jeho úžasné pery. Naliehavo som potrebovala zabudnúť na ten bozk s Edwardom. Mala som pocit, akoby som Stevena včera večer podviedla, aj keď to bol len bozk. Bola som vtedy šťastná, keď mi Carlisle povedal, že môžem mať dieťatko. To ma vyviedlo z miery a potom si ani neuvedomovala, čo robím.

„Chýbal si mi,“ šepla som mu do pier pravdivo. Pousmial sa a pohladil ma po vlasoch, milovala som tieto jeho dotyky.

„Aj ty mne.“

„Tak poďme, nech nemeškáme,“ popohnala som ho.

„Bella, škola začína za pol hodinu, kam sa tak ponáhľaš?“ spýtal sa ma s nadvihnutým obočím.

„Ja len... len som už chcela ísť, nemám náladu na Edwarda po tom včerajšku,“ vysvetlila som mu, ale, samozrejme, že som mu nemohla povedať o tom bozku.

„Chápem, tak ideme.“ Naštartoval a šli sme do školy. Celú cestu som sa snažila nemyslieť na to, čo sa stalo včera s Edwardom, ale nedalo mi to. No, našťastie, to prehlušovala myšlienka na to, že môžem mať bábätko. Strašne som to chcela povedať Stevenovi, ale nechcela som, aby si myslel niečo také, že chcem hneď teraz s ním dieťa. Ale možno by to pochopil, keď včera tak krásne reagoval, keď som spomenula, že by sme boli spolu aj o rok.

Na parkovisku bolo len pár deciek, ale všetci sa ma hneď všimli na prednom sedadle tohto drahého auta.

„Na toto som úplne zabudla,“ povzdychla som si a mala som chuť splynúť s tým sedadlom, ale akosi sa mi to nedarilo.

„Neboj sa, oni si zvyknú a mne možno dajú konečne pokoj,“ poznamenal so smiechom. Pokrútila som hlavou a otvorila dvere, ale Steven už bol pri mne a pomáhal mi z auta. Zatvoril za mnou dvere a natlačil sa na moje telo.

„Možno by to chcelo menšiu ukážku, aspoň budú mať o čom rozprávať celý deň,“ šepol mi do ucha a sklonil sa ku mne. Náš mľaskavý bozk prilákal pozornosť, lebo som začula hlasný šepot všetkých okolo. Samozrejme, už ma každý ohováral, ale bolo mi to jedno. Bola som tu s ním, a to mi stačilo. Po chvíli sa odtiahol a laškovne na mňa mrkol.

„Ešte sa mi nechce ísť do školy,“ šepla som mu a objala ho okolo pásu. Tvár som si zaborila do jeho božskej hrude a nechala sa unášať tým dokonalým pocitom. Musela som mu to povedať. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa do jeho nežných očí.

„Včera si ma zavolal k sebe otec a niečo mi povedal,“ začala som, tváril sa pokojne, tak som pokračovala. „Nechcem, aby si si myslel, že v tom máš hľadať skryté významy alebo niečo. Viem, že sme spolu len krátko a...“

Zastavil sa tichým smiechom. „Bella, pokojne mi to povedz, neboj sa.“

Nervózne som sa usmiala. „Včera mi povedal, že je možné, aby som mala dieťatko,“ šepla som a pozerala mu ďalej do očí.

„Ahoj, Bella,“ ozval sa zrazu za nami ten hlas, až príliš známy hlas. Nedokázala som sa naňho otočiť.

„Ahoj,“ odzdravila som ho a stále pozerala Stevenovi do očí.

„Chcela by si mať niekedy deti?“ spýtal sa ma trochu ohromene a nežne mi priložil ruku na líce.

„Áno, vždy som túžila aspoň po jednom dieťatku,“ priznala som s červenými lícami.

„Bola by si úžasná mamička,“ zašepkal nežne a venoval mi bozk plný lásky. Privinula som sa k nemu ešte viac, takúto reakciu som nečakala. Oči mu zrazu pri tom slove dieťatko znežneli a mala som pocit, že by mu aj z oka vykĺzla slza. Bol nádherný.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 17. kapitola: