Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 11. kapitola

29.07.2011 (08:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 4118×

11. kapitola

Bella:

Ležala som vo svojej izbe a čítala si knihu. Všetci boli už päť hodín na love, len ja s Edwardom sme boli doma. Správal sa zvláštne, vôbec za mnou neprišiel, ako to mal vo zvyku. Neviem, čo sa s ním deje. Možno to bude pubertou alebo čo... Len dúfam, že mi povie, čo ho trápi.

„Detičky, sme doma!“ zakričal zrazu Emmett zdola. Len som naňho zavrčala, určite to musel počuť dole a pokračovala som v čítaní. Emmett sa začala rehotať, no už som len počula ako išiel s Rose do izby.

Vtom niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ povedala som a neodtrhla oči od knihy.

„Tiež milujem anglickú literatúru,“ ozval sa príliš známy hlas príliš blízko mňa. Prudko som zdvihla hlavu a pozrela sa do tej božskej tváre, ktorá žiarila ako slniečko.

„Hm.“ Mala by som dostať nejakú cenu za takéto odpovede, ale nemôžem za to, že pri ňom vždy stratím reč. Stačí jeden pohľad a som v riti.

„Ako bolo na love?“ spýtala som sa ho, keď som sa upokojila a snažila som sa povedať niečo... inteligentné.

„Fajn, ale mohla si ísť s nami, bola by to určite väčšia sranda,“ poznamenal s úprimným hlasom. Znova som ostala naňho civieť ako na blázna.

„Možno nabudúce,“ dostala som zo seba a posadila som sa.

„No nebudem ťa zdržovať, len som sa chcel spýtať, kedy budeš mať čas, rád by som ti ukázal jedno miesto.“ Pri tých slovách sa tajomne usmial a ja som mala v tej chvíli strašnú chuť byť na tom mieste, o ktorom hovoril.

„Môžem hocikedy,“ povedala som mu rýchlo.

Steven sa zoširoka usmial. „Tak zajtra večer - prídem po teba.“

Myslela som, že už pôjde, ale ešte sa ku mne sklonil, chytil mi ruku do svojich dlaní a jemne ma pobozkal na jej vrch. „Uvidíme sa zajtra v škole.“ S nežným úsmevom odišiel z izby a ja som v tej chvíli spadla tvárou priamo do vankúšov. Cítila som sa... omámene, srdce mi bilo ako na pretekoch. Budem si musieť nacvičiť dýchanie, než s ním pôjdem von, lebo dostanem prinajmenšom infarkt.

Panebože, musím si vybrať niečo na oblečenie! Ale veď ja nič také nemám. Pokoj, Bella, len sa upokoj. Alice mi určite pomôže.

„Alice!“ skríkla som na celý dom. Alice bola v sekunde v mojich dverách. „Potrebujem vybrať nejaké veci.“

Alice sa zoširoka usmiala a už stála pri mojej skrini.

Edward:

Cítil som sa tak zvláštne v jej prítomnosti, nechápal som to. Ale jedno som vedel istotne, cítil som sa ako všetci chalani v prítomnosti pekných dievčať. Strašne ma priťahovala. Keď som ju uvidel v tom krátkom tričku a zbadal jej krásne nohy, bol som ako omámený. Vždy som sa takmer triasol v jej prítomnosti. Už som ju nebral ako svoju nevlastnú sestru, ale ako krásne dievča, ktoré ma priťahovalo. Ale bolo to proti všetkým pravidlám, sme ako rodina, nemal by som o nej takto myslieť.

A ešte k tomu tu bol on. Videl som veľmi dobre, ako sa jej páči. Z jej pohľadu som zistil, že k nemu cíti viac. Neznášal som ho. Bol to ten typ playboya, po ktorom ide každé dievča. Ale vyzeral, že sa mu Bella naozaj páči a má o ňu záujem. Toto ma pekne rozzúrilo.

„Edward, môžem ísť ďalej?“ ozval sa Jasper za dverami. Do riti, určite už vie o mojich pocitoch.

„Jasné.“ Jasper vošiel dovnútra a posadil sa ku mne na posteľ. Vyzeral dosť zničene, ale to asi z mojich pocitov.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma.

„Pekne debilná otázka, očividne vieš o mojich pocitoch, aj sa tak tváriš, tak prečo sa to pýtaš?“ Napriek mojej arogantnej otázke sa stále tváril pokojne.

„Berie ťa ako svojho mladšieho brata a je zaľúbená do Stevena,“ povedal pokojným hlasom.

„Jasper, prišiel si mi hovoriť to, čo už dávno viem?“

Unavene si povzdychol. „Pozri, Edward, Alice má o teba strach a ja tiež. Viem, že si do nej zaľúbený, ale ona k tebe nič necíti. Má ťa veľmi rada, ale ako brata. Len nechceme, aby si bol nešťastný,“ odvetil úprimným hlasom. Mal pravdu, ale ja som si nemohol pomôcť.

„Edward, veď sa páčiš každému dievčaťu, prečo si z nich nevyberieš nejaké?“ No pekne blbú otázku mi dal.

„Pretože iné nechcem. Chceš povedať, že ak by sa páčila Alice, ale ešte by si s ňou nechodil a ona by ťa nechcela, no išlo by po tebe ďalších tisíc dievčat, vybral by si si inú?“ spýtal som sa ho, ale odpoveď som už vedel dopredu.

„Teraz si ma dostal, Edward. Máš pravdu, nechcel by som žiadnu inú, bojoval by som len o Alice. No už by si mal ísť spať, je veľa hodín.“ Pozrel som sa na hodiny a povytiahol som obočie.

„Je len deväť hodín,“ poznamenal som.

Jasper sa hrdelne zasmial. „Tak fajn, ty inteligent. Ideme si s Emmettom zahádzať von, ideš s nami?“ S radosťou som vyskočil z postele.

Keď sme prechádzali okolo Bellinej izby, mala pootvorené dvere. Nechcel som sa tam pozrieť, ale nedokázal som to. Zbadal som tam aj Alice, vyberala jej nejaké veci. Očividne na to rande so Stevenom. Keď som si spomenul na ten ich rozhovor, ktorý som tajne počúval, prešla mnou vlna žiarlivosti. Mal by som sa trochu krotiť.

Jasper ma upokojujúco pobúchal po chrbte.

Bella:

Ráno sa Edward konečne správal trochu normálnejšie, ale to bolo asi tým, že bol totálne unavený. Ešte o druhej v noci hral s Emmettom, Jasperom a Carlisleom baseball. Išiel spať až keď Esme pohrozila Carlisleovi, že má zákaz vstúpiť do ich spálne na celý týždeň.

„Edward, daj si kávu, lebo zaspíš na hodine.“ Esme pred neho postavila plný hrnček čiernej kávy a nachystala nám raňajky. Nemala som síce na nič chuť, lebo som myslela stále na Stevena, ale niečo som do seba dostala.

Keď som sa obúvala, zrazu som začula ako niekto prudko zabrzdil pred domom. Zmätene som sa pozrela na Alice, tá sa na mňa tajomne usmiala. Zobrala som si tašku a vyšla von. No hneď som zastavila, keď som ho zbadala. Stál tam v celej svojej kráse a úžasne sa usmieval, až mu zažiarili biele zuby.

„Dobré ránko,“ pozdravil ma veselo.

„Dobré, nečakala som ťa tu.“ Asi som to nemala povedať, ale nič lepšie mi nenapadlo.

„Chcel som ťa prekvapiť, vidím, že sa mi to podarilo. Odvezieš sa so mnou do školy?“ spýtal sa ma a uprel na mňa prosebný pohľad. Tomu sa nedalo odolať.

„Veľmi rada.“ Hanblivo som sklopila oči. Steven sa zachichotal, jemne mi položil ruku na plecia a otvoril mi dvere ako pravý gentleman. Posadila som sa a rozhliadla po jeho aute. Bolo krásne. Keď si sadol vedľa mňa a naštartoval, dala som si ruky medzi kolená a pozerala som von oknom.

„Máš krásne auto,“ skonštatovala som po chvíli.

„Ďakujem, musím priznať, že ho mám až príliš rád,“ zasmial sa a zapol tichú hudbu.

„Och, tak to by som v ňom nemala radšej sedieť, som až príliš nešikovná poloupírka, ešte ti tu niečo pokazím,“ priznala som zahanbene. Ale cítila som sa s ním tak skvelo, vedela som, že sa pri ňom nemusím hanbiť, ale to sa u mňa asi nikdy nezmení.

„Povedz mi niečo o tom mieste, kam pôjdeme,“ navrhla som mu, aspoň som zo seba dostala aj niečo normálne.

„To ti nemôžem prezradiť, potom by to nebolo prekvapenie.“ Šibalsky sa usmial. „Ale jedno ti môžem povedať, je tam aj malý vodopád,“ mrkol na mňa a pozrel sa naspäť na cestu.

„Vodopád? Tak to sa teším ešte viac,“ priznala som s úsmevom.

„A ja som myslel, že sa tešíš, že budeš so mnou,“ poznamenal laškovne. Videla som ako sa mu hýbu kútiky, snažil sa držať vážny výraz, ale veľmi mu to nešlo. Toto jeho doberanie sa mi až príliš páčilo.

„Čakal som, že sa budeš znova červenať,“ poznamenal po chvíli posmutnelo. „Vyzeráš tak krásne, tak rozkošne.“

Tak, a teraz som sa začervenala ako repa. Vedľa mňa sa ozval smiech, no našťastie sme už boli na školskom parkovisku. Vtom sa Steven ku mne nahol a dal mi nežný bozk na líce. V tej chvíli sa mi roztočil celý svet pred očami.

„Ďakujem, že si sa so mnou odviezla a robila mi spoločnosť, cítim sa s tebou krásne,“ šepol a už mi otváral dvere. Omámene som vystúpila.

10. kapitola - 12. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 11. kapitola: