Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 1. kapitola

06.06.2011 (18:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 34× • zobrazeno 5511×

1. kapitola

Bella:

„Carlisle?“ spýtala som sa ho, keď nič nehovoril. Pozeral na maličkého a premýšľal.

„Nechajme si to,“ šepla som nesmelo.

Carlisle sa na mňa pozrel. „Bella, si si tým istá?“

„Áno, vždy som túžila po dieťatku,“ šepla som a podišla k nim ešte bližšie. Znova som sa pozrela na ten malý spiaci batôžtek a mimovoľne sa mi tvárou rozlial nežný úsmev. Stačil mi jeden pohľad a vedela som, že sa ho už nechcem vzdať. Jeho matka sa oňho z nejakého dôvodu nemôže starať, tak prečo by som nemohla ja?

„Zoberieme ho domov a uvidím, čo povedia ostatní,“ odvetil mi pokojne a pomaly sme išli k domu, ktorý bol len pár metrov od nás. Chcela som si Edwarda zobrať na ruky, ale radšej som to neriskovala. On bol taký krehký a nevinný, nedokázala som od neho odtrhnúť oči. Nikdy som také krásne stvorenie nevidela. Už niet cesty späť, chcem ho.

Len čo sme vošli do domu, už u nás všetci stáli. Alice to videla, očividne im to povedala.

„Čo to je?“ spýtal sa prvý Emmett, keď hľadel na maličkého.

„Čo by to asi malo byť? Dieťa, nie?“ spýtal sa ho sarkasticky Jasper. Všetky tri ženské pohlavia podišli k nám. Rosalie ma dojala svojím pohľadom, Esme sa takmer rozplynula a Alice lietali v očiach malé iskričky.

„Carlisle, odkiaľ máte to dieťa?“ spýtala sa ho Esme nežným hláskom.

„Našiel som ho pár metrov od nášho domu v kočíku. Bol v ňom list, jeho matka nás prosí, aby sme sa oňho postarali,“ odvetil jej Carlisle a usmial sa na ňu. Esme ho pohladila po líci, a znova sa pozrela na maličkého.

„Ako sa volá?“ spýtala sa Rosalie nežne.

„Edward Masen,“ šepla som zbožným hlasom. Mal naozaj krásne meno, presne sa k nemu hodilo. Všetci naňho zbožne pozerali, teda hlavne ženské obecenstvo.

„Chcem si ho nechať,“ šepla som po hodnej chvíli, keď nikto nič nehovoril, len sledovali maličkého. Všetci sa na mňa okamžite pozreli, myslím, že môj úprimný výraz hovoril dosť. Nežne som hľadela na to malé stvorenie... Ale bála som sa, bála som sa, že s tým nebudú chcieť súhlasiť, asi nebudú chcieť tak riskovať.

„Musíme mu zohnať nejaké doklady,“ povedal zrazu Carlisle. Zoširoka som sa usmiala a vrhla som sa mu do náručia. Pevne som ho objala a začala mu vzlykať do ramena. Bola som tak šťastná.

„Mali by sme mu kúpiť niečo na jedlo, čo mu dáme, keď sa zobudí?“ spýtala sa zrazu Esme. Mala pravdu, nemali sme tu žiadne jedlo pre bábätká. Hneď som sa pozrela na Alice, ktorej už svietili oči od radosti. Super, môžeme sa pripraviť na nákupy.

„Esme, budeme mu musieť kúpiť veci na oblečenie, postieľku, nový nábytok...“ vymenúvala, až som ju prerušila tichým zavrčaním.

„Ja pôjdem s Rose kúpiť jedlo,“ navrhol rýchlo Emmett.

„My s Jasperom pôjdeme zohnať tie doklady, ale vrátime sa až zajtra,“ povedal Carlisle a pozrel sa na mňa.

„Bella, zvládneš to tu s ním tak dve hodinky sama?“ spýtal sa ma, no z jeho pohľadu som usúdila, že mi verí.

„Myslím, že áno,“ šepla som, ale preskočil mi hlas. Ešte som sa nestarala o malé dieťatko, ale nemôže to byť také strašné. A okrem toho, ktorá žena by nechcela v náručí držať také krásneho chlapčeka.

Sadla som si na sedačku a Carlisle ku mne podišiel. Podal mi maličkého a ja som si ho privinula do náručía. Ani som si nevšimla, že zmizli, ako som bola tým chlapčekom unesená. Fascinovali ma jeho bronzové vlásky, ešte som takú krásnu farbu nevidela. Mal tak neuveriteľne hebkú pokožku, ako mávajú bábätká, bolo to úžasné. Mala som chuť pobozkať tie červené líčka a aj som to urobila. Pomaly som sa sklonila k tej anjelskej tváričke a ľadovými perami som ho nežne pobozkala.

A vtom sa mi ten maličký uzlíček zavrtel v náručí. Pozorne som sledovala každý jeho pohyb, srdce mi prudko bilo od nervozity.

Zrazu na mňa vykukli krásne, zelené očičká. Ach, bol taký krásny. Ktovie koľko mohol mať? Možno tak dva-tri týždne...

„Ahoj, ja som Bella,“ šepla som mu. Jeho veľké oči sa na mňa konečne pozreli, bolo to zvláštne, akoby nás uzavrel v malej bubline, kde sme boli len my dvaja. Nedokázala som od neho odtrhnúť oči.

„Ty si ale krášne bábätko,“ zašušlala som naňho nežne.

No vtom mu zaklipkali očičká a zatvoril ich. Musela som sa nad tým zachichotať. „Spachtoš jeden.“

Ale zdá sa mi, že som niekde počula, že bábätka často spia. Asi by som si mala kúpiť takú tu knižku, ako sa starať o deti. Stále som tomu nemohla uveriť. Ešte ráno som sama sedela v izbe v depresívnej nálade, že nebudem mať nikdy deti. A teraz? Teraz držím na rukách to najkrajšie bábätko pod slnkom. Maličkého Edwarda.

Keď spinkal, dlhé mihalnice mu jemnučko klipkali, sledovala som každý detail jeho tváričky. Jeho maličké červené pery boli dokonalo súmerné, boli to ako dve krehučké lupienky od ruží. Nožtek bol drobný ako gombička, nežne som ho pohladila perami. Bol ako anjelik, ten najroztomilejší na svete.

Zrazu som na sebe ucítila viaceré pohľady. S ťažkosťami som sa odtiahla od jeho tváre a pozrela sa pred seba. Stála tam Alice s Jasperom a Emmett s Rose. Zbožne na nás hľadeli, nemohol mi uniknúť ten Jasperov spokojný výraz. Musel teraz zažívať veľmi príjemné pocity.

„Presne toto potrebovala,“ šepol Alice, ale ja som to veľmi dobre počula. Usmiala som sa na môjho brata, ktorý na mňa mrkol. Ale nemal byť náhodou s Carlislom? No to je jedno.

A vtom sa mi ozval v náručí plač. Vystrašene som sa pozrela na Edwarda. Ústočká mal otvorené a nahlas vzlykal.

„Čo mu je?“ pýtala som sa ich pohotovo, nevedela som, čo mám robiť.

„Je hladný,“ odpovedal mi Jasper, ktorý cítil jeho pocity. Emmett s Rose zrazu zmizli, ale hneď sa vrátili ovešaní taškami s jedlom. Rosalie mu išla zohriať sunar a ja som sa ho snažila upokojiť. Jemnučko som zvierala jeho telíčko a pohojdávala s ním z jednej strany na druhú. Na moje veľké prekvapenie ho to naozaj upokojilo.

„Ide ti to skvele,“ ozvala sa za mnou Rose, ktorá držala v ruke fľašu so sunarom.

„Vďaka.“ Sadla si vedľa mňa a nežne sa usmiala na Edwarda.

„Je nádherný, bude to budúci lámač ženských sŕdc.“ Obe sme sa zachichotali, ale mala pravdu. Vyrastie z neho úžasný mladý muž, ale nechcem nad tým ešte premýšľať. Viem, že si ho nebudeme môcť nechať navždy... Striaslo ma pri týchto myšlienkach.

„Chceš to vyskúšať ty?“ spýtala sa ma Rose.

„Čo?“

„Predsa ho nakŕmiť,“ pripomenula mi s úsmevom. Pochybovačne som sa na ňu pozrela, ale nakoniec som prikývla. Jednou rukou som opatrne chybila jeho telíčko a druhou fľašu. Jeho rúžovkasté pery sa zrazu pootvorili.

„Hladoško,“ šepla som pobavene a priložila mu fľašu k ústočkám. Okamžite sa prisal a hltal mliečko. S úžasom som naňho hľadela, ale nebola som jediná. Vedľa nás si sadli všetci okrem Carlislea. Spokojne som sledovala toho anjelika, a potom som pocítila niečo zvláštne. Áno, pocítila som k tomu maličkému bábätku lásku. Materskú lásku, ktorá dokázala vzniknúť za pár hodín.

Prológ - 2. kapitola

Všetkým vám ďakujem za komenty u minulej kapitoly, snáď sa vám páčila aj táto, lebo som chorá a moja múza je neviem kde. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 1. kapitola: