Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love me death - Prológ


Love me death - PrológDoviedli ho na malé drevené pódium, hoci on nevnímal, a lanom ho priviazali o drevený stĺp. Potom niekto niečo zamrmlal a zapálil lano. Muž sa snažil nevnímať bolesť, ale márne. Bola silná. Spomenul si na sestru. Oheň sa presunul do nôh. Na to, čo spolu prežili. A bolesť pokračovala na hruď, ale potom niečo počul. Krik prenikajúci až do špiku kostí, z ktorého ho mrazilo v chrbte. Túžil otvoriť oči, ale nemohol, nedokázal. Bolo cítiť dym z ohňa a vôňu kadidla.
Chcel byť mŕtvy, ale nemohol sa ani pohnúť. Iná bolesť, ale tak isto ako z ohňa, sa presúvala do rúk a končekov prstov. Na celom tele. Chcel kričať, ale nedokázal. A všetka tá bolesť sa zhrnula a valila do srdca. Začalo biť, ako nikdy pred tým. Ale o chvíľu údery pomaly ale isto išli pomalšie a pomalšie. Posledné bolo už iba slabo počuť. A koniec. Nič sa nedialo. Okolo seba začul nejaké hlasy.
„Vitaj vo Volterre,“ skoro sa až zasmial škodoradostný hlas.
On prudko otvoril oči. Jasne červené, krvavé oči...

 
Bol rok 1495. Veľa vecí sa udialo, a zmenilo. Ale aj v inom svete. V Anglicku žili brat a sestra bez rodiny, dedinou nenávidení a už mŕtvymi rodičmi milovaní. Oni boli zvláštni. V Anglicku žili už od narodenia. On bol prezývaní stopár. Vždy všetko a každého našiel. A ona... Vedela ovládať oheň. Pre nich bola najhoršia ona. Vyvrhel pekla, diablove stvorenie. Áno, tak ju prezývali. Nenávideli ju viac než jeho. Ale aj cez to ju nechali žiť. No nie nadlho. Môže to prísť. A to hociktorý deň. Hlavne, aby sa jej zbavili. Ich zbavili...

„Anna!“ zavolal a ona sa naňho otočila a prestala trhať rastliny, dúfajúc, že niečo nájde.

„Hm?“ nevrlo zavrčala.

„Čo tam zase robíš?“ pozdvihol obočie a ona sa narovnala.

„Nič pre teba,“ prižmúrila oči a zas sa sklonila nad trávu.

„Už vážne musíme. Stmieva sa,“ oprel sa o strom a ona sa znovu narovnala.

„Tak poďme,“ usmiala sa a obidvaja sa rozišli smerom k dedine.

Dom nebol nijaký iný, ako všetky v dedine. Malý, drevený a priemerne vybavený. A obidvaja tušili, že ten deň príde dnes. A bude to peklo.

„Dobre, rýchlo poďme, než nás chytia,“ povedal a ona len prikývla.

Potichu otvorili znovu dvere a vydali na nočné zablatené cesty. Rozutekali sa do lesa.

„Tam sú!“ zavolal niekto a obidvaja sa skryli za strom. Trávu za nimi ožiarilo mierne svetlo z ohňa.

„Nie sú tu,“ oznámil jemný, až skoro detský hlas sklamane a bolo počuť šuchotavé, ťažké kroky smerom späť k dedine.

„Už sú preč?“ zašepkala potichu, skoro nemo sestra k bratovi. On trhol plecami a trochu nazrel za kmeň stromu. Pomaly, jemne prikývol a ona sa uvoľnila.

„Anna, uteč,“ povedal jej a ona naňho šokovane zazrela.

„Nie!“ povedala potichu a zúfalo.

„Ann,“ zobral jej dlaň do svojej a povzdychol si. „Len tak sa zachrániš, keď nie ja. Keď zabijú mňa, teba už nebudú hľadať.“

„Nie! Im ide o mňa,“ povedala mierne rozhodene, dokonca urazene a pozrela smerom od nich. Blížilo sa k nim mierne, ale zreteľné svetlo.

„Anna, urob to aspoň pre mňa,“ zašepkal a ona sa v mysli rozhodovala.

„Ja ťa neopustím,“ povedala rozhodne a pevne sa ho chytila, neplánovala sa ho pustiť.

„Ale musíš,“ spustil plecia dolu a zúfalo na ňu pozrel. Svetlo sa blížilo čoraz viac. „Uteč!“

Ona potichu vzlykla a pustila sa jeho dlane, hoci vedela, že ju držala naposledy.

„Nikdy ťa neprestanem hľadať,“ sľúbila a pri ozvene tichých hlasov sa pobrala preč.

On tam ostal stáť, pripravený a zmierený s osudom, že musí zomrieť. A už sa neubráni.

Dva páry rúk ho pevne chytili a dav s horiacimi fakľami ho ťahal zo sebou. Niektorí sa škodoradostne smiali, iní sa mračili a nenávistne naňho zazerali.

„Nájdite aj ju!“ zavelil ostrý, hrubý hlas a štvrtina skupiny sa vydala preč.

„Nie!“ vykríkol, ale tupý úraz do hlavy ho zastavil.

„A ty mlč!“ vykríkol niekto nenávistne.

A on sa nechal ťahať preč...

„Ak ju neprivediete, skončíte ako on!“ zavrčal niekto a ukázal naňho prstom.

Doviedli ho na malé drevené pódium, hoci on nevnímal, a lanom ho priviazali o drevený stĺp. Potom niekto niečo zamrmlal a zapálil lano. Muž sa snažil nevnímať bolesť, ale márne. Bola silná. Spomenul si na sestru. Oheň sa presunul do nôh. Na to, čo spolu prežili. A bolesť pokračovala na hruď, ale potom niečo počul. Krik prenikajúci až do špiku kostí, z ktorého ho mrazilo v chrbte. Túžil otvoriť oči, ale nemohol, nedokázal. Bolo cítiť dym z ohňa a vôňu kadidla.

Chcel byť mŕtvy, ale nemohol sa ani pohnúť. Iná bolesť, ale tak isto ako z ohňa, sa presúvala do rúk a končekov prstov. Na celom tele. Chcel kričať, ale nedokázal. A všetka tá bolesť sa zhrnula a valila do srdca. Začalo biť, ako nikdy pred tým. Ale o chvíľu údery pomaly ale isto išli pomalšie a pomalšie. Posledné bolo už iba slabo počuť. A koniec. Nič sa nedialo. Okolo seba začul nejaké hlasy.

„Vitaj vo Volterre,“ skoro sa až zasmial škodoradostný hlas.

On prudko otvoril oči. Jasne červené, krvavé oči...


No... čo k tomu. :D

VictoriaJamesLaurent: Prepač, prepač. :D PREKVAPENIE! :D Tak sorry, no, je to o ničom a ak toto čítaš... POSIELAJ VAMDN A HNEĎ!!! :D 


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Love me death - Prológ:

 1
03.11.2013 [17:38]

RosabellaLarrinCullenTak jsem se k této povídce konečně dostala a no, páni! Valím oči, krásné, Emoticon začínám si tuto povídku zamilovávat a to jsem přečetla zatím jen prolog! Emoticon Už se nemohu dočkat, až si přečtu první kapitolu a pak i další kapitoly. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.04.2013 [13:29]

VictoriaJamesLaurentneber si to zle, ale asi ťa zabijem Emoticon neber si to osobne, ale napísať niečo a neposlať mi to, to sa nerobí Emoticon krááása a kráása a ách Emoticon milujem túto poviedku Emoticon opováž sa mi neposlať ďalšiu časť, opováž sa! Emoticon Emoticon

2. anulinek
04.04.2013 [11:34]

Emoticon Emoticon Emoticon

1. Roel
03.04.2013 [17:36]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!