Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 2. Rozhodnutie

15.11.2009 (18:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2362×

Rozhodnutie

,,Tak o čom si sa chcela rozprávať?" mama vyzerala netrpezlivo...

„Mami vieš, že mám teba aj Phila veľmi rada, ale chcela by som sa konečne postaviť na vlastné nohy. Myslím si, že sa o seba aj o Chrisa dokážem postarať. Podala som prihlášku na externé štúdium na Dartmouthe a v piatok idem na pohovor kvôli práci." musela som to zo seba vypľuť súvisle. René sa na mňa neurčito pozerala. Z jej pohľadu sa nedalo nič vyčítať a to ma trošku zmiatlo.

„Bella zlatko, to je skvelé! Vieš, že aj my s Philom ťa ľúbime a malého zbožňujeme, ale nemyslím si, že preto by si sa tu mala zahrabať. Máš na viac. Som rada, že to skúšaš s výškou. A ešte lepšie, že si hľadáš normálnu prácu. Samozrejme, že tu budeš vždy vítaná, ale bola by som rada, keby skúsiš rozprestrieť krídla." po vyčerpávajúcej reči sa nahla, aby ma objala.

„Vďaka mami. Neboj sa, budeme chodiť na návštevy. Teda samozrejme, ak všetko dobre dopadne. Nemali by sme sa veľmi tešiť, lebo vám tu ešte zostaneme na krku." fakt som tu bola šťastná - no to nie je to správne slovo, pretože moje srdce už nebolo schopné cítiť šťastie. Bolo dvakrát roztrhané a to je na jedno srdce priveľa. Ale teraz som mala hrubú záplatu - môjho syna.

Mala som rada Floridu, ale to večné slnko ma unavovalo. Chýbal mi dážď. Na Forks som si zvykla a teraz mi chýba. Tu sú samé palmy, chýba mi vôňa ihličia. Chýba mi chladný morské vánok z First Beach. Chýbajú mi priatelia...

„Bella všetko dobre dopadne, uvidíš." mama mi bezhranične verila. A prečo nie? Zmaturovala som ako druhá najlepšia v ročníku, keďže som mala veľa času na učenie. Väčšinu času som bola s Jakom - stále ma bolí pomyslenie na staré časy - ale keď sa bezhlavo hnal za Victoriou bola som sama. Iba s učebnicami. Victoriu nechytili, ale viac ako dva roky sa v blízkosti Forks neukázala. Prestala som na ňu myslieť a teraz s tým znova nezačnem. To by len zbytočne bolelo....

Na bolesť som  zvyknutá, ale nie som masochista. Nevyžívam sa v nej. A pomyslenie na oboch mojich "ex" mi spôsobuje dosť bolesti. Bolesť sa však ešte len dostaví, pretože som sľúbila Charliemu, že ho prídem aj s Chrisom pozrieť. A Angelu by som mala ísť navštíviť tiež. Vo Forks som bola naposledy pred tromi mesiacmi. Charlie ma chcel vidieť, tak som sa tam na dva dni zastavila. Forks mi chýba, otec tiež, ale ako som už povedala - nie som masochistka. Už len pomyslenie na to, že by som stretla Jaka mi naháňa hrôzu.

Rozhodla som sa, že vyrazím už zajtra. Čím skôr to budem mať za sebou, tým lepšie. Chrisa som dala do ohrádky s pár hračkami a sadla som si k počítaču. Bookovala som letenky. Chris je až nadmieru dobré dieťa. Nemá ani rok a zahrá sa úplne sám. Plače veľmi málo a deň mi vždy rozjasní úsmevom. Začína aj rozprávať a to je veľmi roztomilé. Vždy sa na ňom s René dobre zabavíme. Nepotrvá dlho a bude chodiť. Rastie tak rýchlo... Čas tu mi plynie rýchlejšie.

Mala by som ísť spať skôr. René mi dala voľno na celý týždeň, ale dva dni vo Forks sú až-až. Dva dni sa schovávať dokážem. Viac však asi nie. Dúfam, že sa Jake o mojej návšteve nedozvie. Ešte teraz ma bolí ten jeho svojský spôsob rozlúčky.

Bella vieš, že som ťa miloval. Chcel by som cítiť stále to isté, ale vieš, že ja som si to nevybral. Sľúbil som, že ťa nezraním. Teraz sa pozerám ako mojou vinou trpíš a to ma ničí. Nikdy som nečakal, že by sa to mohlo stať. Som horší ako tá pijavica. Ja som si však nevybral, že ťa už nemilujem. Skrátka sa to nedá. Vždy budeš pre mňa znamenať veľa, ale nemôžem ťa milovať. Nechcem ťa raniť ešte viac. Ak chceš, odíď. Asi to bude lepšie. Ale mám na teba poslednú prosbu Bella. Nechaj mi Chrisa. Ja sa oňho postarám.

Čo som mu na to asi mala povedať? Utiekla som z nášho domčeku na pláži čo najrýchlejšie. Nemala som už silu ani naňho zakričať. Nechať mu jediné, čo mi v živote ešte zostalo? Keď som prišla k Charliemu, div nevyletel z kože. Chcel ísť za Jacobom. Dokonca si bral služobnú zbraň. To ma fakt vystrašilo. našťastie som ho prehovorila. Plakala som celú noc a Chris so mnou. To bol asi jeho najdlhší plač. Plakal vkuse asi hodinu a zaspal. Ja som však plakala ďalej. Jaka som si vzala, pretože som chcela, aby bol šťastný. Asi mi to veľmi nevyšlo. Nie som magnet na nebezpečenstvo, ale na smolu. Za tie tri šťastné roky mi osud nadelil ďalšie trápenie... S Chrisom to bolo aspoň znesiteľné.

Zbalila som si pár vecí. Mne stačila väčšia taška. Chris toho však mal viac. Najmä uskladnenie plienok bola výzva. On si pokojne spinkal v postieľke, zatiaľ čo ja som sa tu mordovala s plienkami. Nikdy by som nepovedala, že už v dvadsaťjednotke budem matkou. Som však rada. Bez môjho slniečka by bol život nepredstaviteľný. Poupratovala som čo sa dalo a ľahla si. Zajtra mám dlhú cestu.

Ráno som sa osprchovala, kým Chris ešte spal. Keď som sa obliekla a začala jesť práve sa zobudil. Žmurkal na mňa svojimi - mojimi očami. Po mne má len oči a vlnky vo vlasoch. V ostatnom sa podobá viac na Jaka. Má jeho črty a čiernu farbu vlasov. Je krásny, ale keby sa menej podobal na otca nehnevala by som sa. Takto sa na Jaka vlastne pozerám neustále.

„Ty už si hore? Dúfam, že aspoň cestou si pospíš." môj anjelik sa na mňa škeril od ucha k uchu.

„Poď, ideme sa prezliecť, nech nás starký vidí krásnych, čistých. Potom sa napapáme a môžme vyraziť. Charlie už určite prešľapuje v obývačke a čaká na môj telefonát. Mám mu totiž zavolať, keď budeme vo Washingtone - príde nás vyzdvihnúť." môj synček sa usmieval, akoby rozumel všetkým nezmyslom, čo mu natáram. Obliekla som ho do trička a džín na traky, ale zbalila som mu teplú mikinu. Vo Forks je o poznanie chladnejšie. Vzala som ešte fotky, ktoré som otcovi sľúbila a vyrazili sme. Na letisku sme sa rozlúčili s René, ktorá tam hneď počkala na Phila. Dnes sa vracia z mítingu a René ho chce prekvapiť.

Cesta lietadlom mi ubehla neobvykle rýchlo.

„Ahoj oci, práve letíme nad Seattlom. O chvíľu sme vo Forks."

„To som rád zlato. Už sa vás nemôžem dočkať. Dúfam, že si nezabudla na tie fotky."

„Neboj, mám ich pri sebe. Aké je vo Forks počasie?"

„Dnes neprší. A je celkom teplo. Také ako na Floride však nečakaj."

„To mi je jasné. A vďaka bohu za chladné počasie vo Forks. To neustále teplo ma už nebaví."

„Bella si v poriadku? Nikdy si dážď rada nemala!" v jeho hlase bolo počuť, že sa dobre baví.

„No vidíš, Forks robí divy. Musím končiť, lebo ma letuška asi vyhodí za letu." smial sa.

„Ok. Uvidíme sa o chvíľu." a položil.

O pár minút sa ozvala letuška. Vyzvala nás aby sme si zapli pásy - pristávame. Za okienkom som videla, že skutočne neprší. Zbadala som tiež donekonečna siahajúci zelený koberec. Ach ako mi to tu chýba...

Hneď ako sme vystúpili z lietadla som si všimla Charlieho. Zamával mi a šiel k nám.

„Bella zlatko, vitaj opäť doma. Strašne ste mi chýbali." usmial sa na mňa. Ja som sa naňho rovno vrhla.

„Prosím ťa nerozpuč mi vnuka." smial sa, ale tiež ma objal.

„Neverila by som, že to niekedy poviem, ale aj mne to tu hrozne chýbalo. A najviac samozrejme môj starostlivý otec." usmial sa na mňa a vzal mi tašku.

„Môžem?" natiahol sa smerom k malému, ktorý sa automaticky natiahol k nemu.

„Jasné, ja si ho ešte užijem... Tak oci, čo je nové?" cestou k autu mi otec rozprával, že sa na mňa stále pýtajú - Angela, Mike a dokonca Quil s Embrym. Jaka nespomenul a za to som mu vďačná. Potom sa ma pýtal on na René a na Jacksonville. Rozprávala som o práci v čajovni, o počasí, o Seanovi a o René. Vtom sme už boli pri aute. Samozrejme pri Charlieho policajnom aute. Niekedy by ma predstava viesť sa v ňom desila. Dnes nie. Dnes si vychutnám všetko čo mi tak chýbalo. Tašky sme hodili do kufra a malého som pripútala do autosedačky.

Celú cestu som obdivovala zeleň a Charlie ma nerušil. Ten pohľad bol upokojujúci. Teda až do chvíle, keď som si v lese všimla pohyb. Všimla som si čierny kožuch. Ešte, že to nie je Jake. Kývla som hlavou Samovi na pozdrav. Ten sa stratil v lese. Dúfam, že to Jacobovi nepovie...

Ďalšia kapitola: Forks 1/2

Predchádzajúca kapitola: Rutina

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 2. Rozhodnutie: