Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 16. Tesnotka

05.12.2009 (20:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1970×

Tesnotka

Spala som ako zabitá a samozrejme som vstávala neskoro. Už mi to môže byť jedno - do práce nejdem. Popreťahovala som sa a chvíľu zostala ležať v posteli. Bol to skvelý pocit, ale práca mi bude chýbať. Aspoň sa budem môcť viac venovať svojim chlapom. Pri predstave tých dvoch som sa musela usmiať. Edward sa k Chrisovi správal ako k vlastnému, tak ako vlastne celá jeho rodina. Až na jednu výnimku...

Ak Emmett čoskoro neprestane s jeho hlúpymi narážkami, asi vymyslím niečo aj naňho. To bude oveľa ľahšie ako s Alice - Emmett moje rozhodnutie určite nemôže vidieť.

O tejto alternatíve som začala dosť seriózne uvažovať...

Zo zamyslenia ma vytrhol môj nedočkavý žalúdok. Ach jaj. Nechcelo sa mi vstávať...

Edward akoby mi čítal myšlienky. Vošiel do izby s podnosom s raňajkami. Vyzeralo to chutne.

„Dobré ránko.” položil podnos predo mňa a pobozkal ma do vlasov.

„Ránko? Keď to takto pôjde ďalej, zajtra budem vsávať asi popoludní.” zamračila som sa nad predstavou, že mi utekajú chvíle strávené s ním. Okamžite som bola na nohách a on mal problém zachytiť podnos, na ktorý som pri svojom manévri zabudla. Zatočila sa mi hlava a zvalila som sa späť na posteľ.

„Čo sa to s tebou deje?” opýtal sa so smiechom.

„Niečo ma napadlo, tak som vyskočila. Asi príliš prudko...” bola som zvyknutá, na moju slabú stabilitu, ale nie pri vstávaní z postele. Asi budem naozaj chorá...

„Keď ťa niečo nabudúce napadne, nemusíš sa pokúsiť zdevastovať čo ide. Tie raňajky za tvoje nápady nemôžu.” bolo vidieť, že sa na mne nesmierne dobre zabáva.

Poslušne som zjedla raňajky a až potom ma pustil. Položila som podnos do kuchyne, skontrolovala Chrisa, ktorý spal a vrátila sa do spálne. Potom som si uvedomila, že som dosť spotená a sprcha by ma nezabila. Tiež by som si mohla oholiť nohy. A v kúpeľni ma napadne ešte hafo vecí, ktoré by som mala urobiť.

Vytratila som sa teda do kúpeľne a začala s očistou. Vtom som počula zvoniť telefón. Prečo otravujú vždy v tú najnevhodnejšiu dobu?

„Edward mohol by si to prosím zdvihnúť? Ja som v sprche.” neviem prečo som mala potrebu doplniť, že som v sprche. Možno som dúfala, že mi príde trošku pomôcť.

Nestalo sa. O pol hodinu som rozladená vyliezla zo sprchy.

„Kto volal?”

„Tvoj ex - šéf.”

„Aha. A čo chcel?” začínala som tušiť nie príliš príjemný rozhovor.

„Neviem. Snažil som sa mu ospravedlniť, ale on len mlel, že chce hovoriť s tebou a potom položil.” Edward sa tváril úplne bezvýrazne.

„Hmm... To je ale nevychovanec!” predniesla som naoko pohoršene. Edwardovi začali cukať kútiky úst. Takže dnes sa hádať nebude...

Pustila som sa do upratovania a Edwarda som vyhnala po jeho veci. Nech má to sťahovanie čo najskôr za sebou. Triedila som oblečenie, ktoré je už Chrisovi malé. Asi ho predám - veď je zachovalé. A ja ho nemám ako inak využiť, ani ho komu darovať. Z mojho premýšľania ma tentoraz vytrhol zvonček pri dverách. Aká nečakaná zmena po telefóne, pomyslela som si naštvane a dúfala, že to bude Edward. Jasné, že nebol.

„Isabella Swanová?” spýtal sa poslíček s kyticou v rukách.

„Bohužiaľ áno. Od koho?” spýtala som sa, aj keď som tušila.

„Od pána Jonesa. Môžete mi to tu podpísať?” podával mi papier. Keď som ho podpísala, podal mi kyticu a otočil sa na odchod. Mala som chuť niekam tú kyticu odhodiť. Keby bol po ruke Emmett použila by som ju ako útočnú zbraň.

Pozrela som sa na lístok. Stálo na ňom:

Bella prosím vráť sa.

Bez Teba je to tu ako bez duše.

Chýbaš všetkým.

Rob

Vŕrr... Kytica letela do koša. Takéto citové vydieranie neznášam. A keby aj naozaj chýbam niekomu inému ako jemu, bola by kytica od neho? Skôr od môjho týmu. Tí si však zjavne z môjho odchodu ťažkú hlavu nerobia.

Tá kytica ma v koši neskutočne provokovala, tak som šla vyniesť smeti. Edward sa vrátil a vyložil prvú várku škatúľ. Nebolo ich veľa, tak som sa čudovala, čo robil doma tak dlho. On sa však ponáhľal späť. Vraj má ešte nejaké veci. Dúfam, že neplánuje sťahovať aj klavír...

Chris sa hral v obývačke s novými hračkami od Rose a Alice a ja som pozerala telku. Nič zaujímavé nedávali, ale nevedela som, ako si skrátiť čas. Bola som taká zúfalá, že som začala premýšľať o pletení a hačkovaní. Vtom mi však napadla spásonosná myšlienka a ja som zamierila k moje malej knihovničke. Vytiahla som Rómea a Júliu. Posadila som sa do kresla a začala čítať. Práve som čítala scénu, kde zabijú Parisa, keď zase niekto klopal.

Tí ľudia sú hrozní! Nemohli by chodiť v skupinkách, aby som sa nemusela toľkokrát zdvíhať? Odložila som knihu a zobrala Chrisa. Nemôžem ho tu nechať samého.

Vykukla som spoza dverí. Osobu, čo stála za nimi som ani v najmenšom nečakala. Dokelu. Teraz si musím niečo narýchlo vymyslieť... Ale čo?

„Ahoj Jake. Kde sa tu berieš?” väčšiu somarinu som vypotiť nemohla.

„Chcel som vás len vidieť. Mal som trochu času, tak mi napadlo, že sa zastavím.” usmial sa a čakal, že mu uhnem z cesty. Vari neexistujú telefóny?

„Prečo si nezavolal?” dúfam, že v mojom hlase nepočul tú paniku, ktorá sa ma zmocňovala.

„Bol som neďaleko. Neuvedomoval som si, že som zabehol až tak ďaleko...” zamračil sa a snažil sa vtisnúť dnu.

„Pustíš ma dnu?” spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Vlastne nie. Vieš ja som chorá a nechcem aby si to chytil.” pokúsila som sa odkašľať si, ale neúspešne. Prečo len neviem lepšie klamať?

„To vidím. Aj tak, videla si už chorého vlkolaka?”

„To nie, ale nebudem to riskovať.” snažila som sa o čo najpevnejší tón. Presvedčivo som sa naňho zahľadela. Len som dúfala, že sa Edward nevráti tak skoro.

„Keď ma tu  nechceš, stačí povedať. Nebudem sa vtierať. Videl som vás, takže môžem ísť.” zvesil plecia a vybral sa na odchod.

„Maj sa Jake! Zavolám ti, keď vyzdraviem. Pozdrav Charlieho!” zvolala som za ním a rýchlo zabuchla dvere.

To bolo tesné...

Ďalšia kapitola: Tajný plán

Predchádzajúca kapitola : Zajačik?!

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 16. Tesnotka: