Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 15. Zajačik?!

04.12.2009 (10:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2118×

Zajačik?!

Som jediná komu to pripadá trápne? Edward sa na mňa lepí, Rob sa naňho posmešne pozerá a ja som bezradná.

„Vari som sa pýtal teba, kamarát? Rozprávam sa s Bellou, keď si si nevšimol.” predviedol Edwardovi svoje dokonalé zuby a otočil sa na mňa. Edward ma už skoro mačkal, jeho zovretie mi nebolo ani trochu príjemné.

„Edward čo keby si sa vrátil do auta? Prosím.” hádam nechce aby ma skutočne vyhodili. Pozrel sa na mňa, pohŕdavo si premeral Roba, otočil sa a odišiel.

„Prepáč, on je trochu impulzívny.” ospravedlňujúco som sa usmiala na Roberta.

„Nevedel som, že ideš po zajačikoch. Inak by som to hneď vzdal.” vyškeril sa. Zajačik? Dobrý vtip. Keby vedel o koľko je od neho Edward starší, isto by mu spadla sánka.

„Nejdem po zajačikoch! Prepáč, ale neprišla som sa baviť o súkromných záležitostiach. To môžeme prebrať inokedy a hlavne inde. Tu máš tie veci a ja radšej pôjdem.” podala som mu fascikel a otočila sa na odchod.

„Počkaj, ja som to tak predsa nemyslel. Chápem, že si ten frajer niečo namýšľa. Veď kto v jeho veku by nechcel mať staršiu a krásnu priateľku. Neber si to tak osobne. Teba som samozrejme nechcel uraziť...”

Otočila som sa a zbadala jeho namyslený výraz.

„A čo keď si ma urazil? A čo keď ten frajer má staršiu priateľku? Tebe to môže byť jedno, pretože so šéfom by som si nezačala!” zozbieral sa vo mne hnev a vedela som, že toto je koniec. Aj keď mám túto prácu rada.

„Vieš čo Rob? Končím! Nemá to zmysel, keď čakáš niečo viac ako vzťah zamestnanca a šéfa. Papiere ti pošlem faxom.” ukázala som mu chrbát a vypochodovala hrdo z budovy. Neodvážila som sa otočiť, ale počula som potlesk. Ha - ha. Teraz som hviezda? Necítim sa tak.

Vliezla som do auta, kde čakal natešený Edward.

„Tak toto si chcel? Všetko si pokazil!” udrela som ho do pleca a ako obvykle to bolelo iba mňa. Bola som hrozne naštvaná. Jasné, že mi Rob liezol na nervy - niekedy, ale tú prácu som mala rada. Čo teraz asi budem robiť? Edward vedľa mňa sa len spokojne usmieval. On chcel aby som odišla, alebo aby ma vyhodil!

„To bol od teba úder pod pás, nemyslíš? Ja som tú prácu mala rada!” urazene som si zložila ruky na prsia.

„Bella ty ani netušíš ako ma ten chlap štval. Mal som problém udržať sa a jednu mu nevraziť. Netušíš na čo myslel.”

„Áno v tomto mám výhodu. Ja ale nepotrebujem vedieť, čo si myslel. Je mi to jedno. A ty si nemal dôvod žiarliť!” aj keď musím uznať, že mi to lichotí a je milý, keď žiarli, ale všetko má hranice.

„Okrem toho si ma takmer rozdrvil! Nezdá sa ti, že sa niekedy správaš ako dieťa?” mala som potrebu vyventilovať sa a Edward bol chudák po ruke...

Naštartoval auto a neodpovedal. Tváril sa, že je sústredený na jazdu, ale mňa neoklame. Naštvane som pozorovala mihajúce sa domy.

„Keď mu zavoláš, vezme ťa späť.”

„Čo?”

„Nechcel aby si odišla, myslí, že si dobrý pracant - teda okrem iného.” odfrkol si.

„Ja som si myslela, že teraz hovoríme o tebe a nie o Robovi. Ja sa mu už teraz doprosovať nebudem. Mám svoju hrdosť.” teda aspoň v niečom...

„Pochybujem, že sa budeš musieť doprosovať.” jeho nepriateľský tón ma privádzal k šialenstvu.

„Edward ty mi neveríš? Neviem ako inak si mám vysvetliť, že kvôli Robovi tak vyvádzaš. Keby som s ním niečo predtým mala, nech sa páči. Ale ja som s ním ani neflirtovala! A ty sa ku mne správaš ako by som s ním prinajmenšom spala.” skúmala som jeho reakciu. Nič nehovoril, ale zdalo sa, že volant bude mať z tejto jazdy trvalé následky.

„Ako myslíš, nemusíš hovoriť nič. Odvez nás prosím ťa domov.” nepozerala som sa naňho. Na to som bola príliš naštvaná. Celú cestu som pokračovala v pozorovaní okolitých domov a neskôr už len stromov, keď sme sa blížili k môjmu domu. Zastavil a ja som rýchlo vystúpila. Vybrala som Chrisa a ponáhľala sa k domu. On však v okamihu stál predo mnou.

„Bella prepáč. Ja viem, že sa správam ako idiot, ale bolí ma každá sekunda prežitá bez teba. Už som to vydržal aj tak dosť a teraz mi prišlo vhod, že by si odišla z práce. Nevedel som, že ti na nej tak záleží. Ak chceš, sám sa pôjdem tomu hlupákovi ospravedlniť.” nevedela som, čo mu mám na to povedať. Bola som stále naštvaná do nepríčetnosti.

Jeho očiam som však dlho odolávať nevedela, tak som sa snažila prešmyknúť okolo neho. Mám dôvod byť naštvaná! Nemá predsa právo... Právo na čo? Má právo žiarliť, to mu predsa zakázať nemôžem. Viem dobre, ako ja žiarlim naňho. Nedotýkať ani nepozerať, inak sa nepoznám! Išlo ma roztrhnúť, keď som videla, ako ho Robova sekretárka vyzlieka očami. Ale ja si to aspoň neventilujem verejne...

Pozeral sa na mňa zúfalým pohľadom, ale uhol mi z cesty. Odomkla som dvere a nechala ich otvorené. V podstate to nebola jeho vina. Teda okrem toho, že mi takmer polámal rebrá - to bola celkom jeho vina. Ale na Roba som nakričala ja.

Čo to so mnou dočerta je? Takto som sa nikdy predtým nesprávala. Takéto výbuchy u mňa nebývajú. Najradšej by som zaliezla do kúta a vyplakala sa. Ale netuším prečo. Mám všetko, čo som chcela. Teda teraz okrem práce, ale bez tej sa zaobídem. Hlavne, že mám Edwarda.

Vošiel za mnou do domu, ale bol potichu ako - ako to vedia iba upíri. Nehýbal sa a v tvári sa mu zračil smútok. Položila som Chrisa do postieľky. Prišla som k Edwardovi a zdvihla mu hlavu - čo nebolo práve najľahšie. Zadívala som sa mu do očí a v okamihu mu bolo odpustené.

„Prepáč Edward, nemám sa prečo hnevať. V poslednom čase mám nejaké divné nálady a tak ste to aj s Robom schytali...”

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať, ja som sa správal ako debil. Dúfam, že som ťa veľmi nepomačkal.” previnilo sa na mňa pozrel.

„Nie je to nič, čo by som neprežila. Ale pre budúcnosť by si do toho mohol vložiť trocha citu.”

Naobedovala som sa a navrhla som návštevu u neho doma. Nenamietal, tak sme vyrazili. Tú návštevu som si však mohla odpustiť, pretože dnes u Emma nebol na pretras Chris, ale ja.

„No Bella, tešíš sa, že raz budeš môcť robiť Edwardovi babku?” upaľovala som ho pohľadom, ale to ho ešte viac povzbudilo.

„Budeš ako Madona - budeš chodiť so zajačikom.” prišlo mu to hrozne vtipné...

„Čo dnes majú všetci s tými zajačikmi? Nie som ešte šedivá a ani vrásky som ešte nespozorovala, takže nechápem o čom točíš Emmett.”

„Ja len, že Edward má staršiu babu. To je sexi.” tak za toto schytal kvalitnú facku od Rose a varovné zavrčanie od Edwarda. Keby nemám rada Rose tak by som Emmettovi asi niečo spravila. Aj keď som len človek...

Edward by mi ho iste ochotne podržal, kým by som mu pálila prsty na nohách.

Okolo ôsmej som začala zívať, pretože som mala Emmetta už akurát dosť. Vzali sme teda Chrisa a odporúčali sa domov. Edward trávil viac času u nás, ako doma, takže ma niečo napadlo.

„Ja sa k vám sťahovať nebudem, ale čo keby sme to urobili naopak?”

„Hmmm?” nevenoval mi práve veľa pozornosti - kúpal Chrisa.

„No vieš, aj tak si tu už ako doma. Prečo to teda nezoficiálniť?”

„Takže sa sem môžem nasťahovať?” otočil sa ku mne s žiarivým úsmevom.

„Jasné. Asi by som neprežila každodenné poznámky od Emmetta.” opätovala som mu úsmev.

„Dobre, tak zajtra sa presťahujem.”

„Ako chceš.” usmiala som sa a zívla si.

Zase tá nezmyselná únava...

Ďalšia kapitola :Tesnotka

Predchádzajúca kapitola : To určite nie!

Zhrnutie

Toto je už 15. kapitolka a ja tak premýšľam, kam sa až dostanem =DD

Nečakala som, že  sa dostanem na tretiu kapitolu, ale vaše komentíky ma povzbudzujú

a som nesmierne rada, že mi stále pribúdajú čitatelia.

Takže týmto ďakujem všetkým, ktorý nemajú lenivé prstíky a po prečítaní okomentujú

(hlavne mojim pravidelným prispievateľkám a múzam Regi a mine),

ale aj tým, ktorí si poviedku len prečítajú.

Ďakujem a dúfam, že vás nesklamem. =DD

* koniec hlásenia =DD *

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 15. Zajačik?!: