Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 14. To určite nie!

03.12.2009 (07:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2241×

To určite nie!

Vošli sme teda do domu a zbadali Alicin rozhorčený výraz.

„Vy ste boli nakupovať bezo mňa!?” spýtala sa Alice s výrazom šialenca. Takže našu malú pomstu ešte nenašla...

„Áno. A celkom som si to užila.” vyplazila na mňa jazyk. Všetci sa rozosmiali. Najviac však Edward, pretože tušil čo bude nasledovať. Chcela som, aby Alice objavila naše malé prekvapko, tak som niečo musela obetovať.

„Toto je pre teba.” podávala som jej škatuľu s peknými šatami. Tie sa mi fakt páčili, ale obetujem ich.

„Vďaka.” usmiala sa na mňa Alice a otvorila škatuľu. Už nevyzerala, že bude vraždiť. Aspoň zatiaľ...

„Čo keby si si k nim šla vybrať nejaké pekné topánky?” nahodila som a Edward v sebe dusil záchvat smiechu. Ešte mi to celé pokazí! Štuchla som ho medzi rebrá, ale hneď som oľutovala. On si to zjavne ani nevšimol, zato mňa to bolelo dosť.

Alice sa celá naradostená vybrala hore. Edwarda si nevšímala. Asi si myslela, že keď nič nevidela, nič jej nehrozí.

O pol minúty k nám doľahol zúfalý výkrik. Tento bol oveľa horší, ako ten predošlý - všetky sklené veci vibrovali a ja som mala strach, aby som neskončila dorezaná. Jeden pohár to dokonca nevydržal.

Edward sa zlomil v páse a tvrdo dopadol na zem. Zvíjal sa na zemi od smiechu a ja som ho nasledovala, keď som videla výraz vracajúcej sa Alice. Z očí jej šľahali blesky a vyzerala byť tak o pol metra vyššia. Viac som už cez slzy nevidela.

„Ako ste mi to mohli urobiť?” zapišťala zúfalo a hodila sa na zem. Prekrížila si ruky na prsia a tvárila sa veľmi urazene. Jasper hneď sedel vedľa nej a upokojoval ju. Po chvíli náš rehot prerušil Emmett.

„Tak povie nám tu konečne niekto, čo sa vlastne stalo?” bol nahnevaný, keď nevedel na čom sa tak dobre bavíme. Všetci sa zvedavo otočili na mňa a Edwarda. Ten sa rozosmial ešte viac. Takže to je na mne.

„Vieš Emm, trošku sme s Edwardom vylepšili Alicin šatník.” žmurkla som naňho, ale bola som si istá, že to nepochopil. Veď kto by aj?

„Ako vylepšili?” spýtal sa so šibalským úsmevom.

Alice začala škrípať zubami.

„Zamurovali ho!” precedila pomedzi zuby. Celá rodinka sa pustila do smiechu.

„Bella, za to máš bod!” rehotal sa Emmett.

Mňa zaplavil nekonečný pocit zadosťučinenia.

„Konečne sa niekomu podarilo napáliť našu malú veštkyňu!” smial sa stále Emmett. V tejto chvíli mu ani nevadilo, že na to neprišiel sám. Dokonca aj Carlisle s Esme zadržiavali  smiech. Keď si Alice všimla, že sa všetci smejú, vybuchla aj ona.

„Tak toto sa ti podarilo! Ale buď si istá, že to aj odpracete!” vyplazila na mňa jazyk.

„Ja som to iba vymyslela! Muroval Edward!” obrátila som sa naňho a jemu zamrzol úsmev. Vedel, že to si u Alice ešte vypije.

„Alice, nekaz im radosť! Kedy naposledy si videla Edwarda sa smiať?” pokarhala ju Esme a tiež sa rozosmiala. Konečne som sa cítila ako doma. Keď nás prešiel záchvat smiechu a Jasper sa Alice ponúkol, že jej šatník prebúra, venovali sa mi členovia rodiny, s ktorými som sa vlastne neprivítala.

„Som rád, že si sa vrátila! Bez teba tu bola strašná nuda.” vyškeril sa na mňa Emmett a takmer ma rozpučil v objatí. Chýbali mi. Hrozne mi chýbali! Teraz som doma. So svojou rodinou....

„Vitaj späť Bella! Chýbala si nám.” usmial sa Carlisle a tiež ma objal.

„Aj vy mne. Všetci...” obzrela som sa po všetkých tvárach. Všetci sa na mňa usmievali.

„Takže teraz tu budeme mať domáce zvieratko?” spýtal sa Emm a pozeral sa pritom na Chrisa v Debbienom náručí.

„Otec!” zavrčala naňho Debbie.

„Čo je?” Emmett mal na tvári výraz "ja nič, ja muzikant" a ja som sa znovu neubránila smiechu. Takto som sa nezasmiala už roky.

Celý deň som strávila so svojou znovu nájdenou rodinou. Večer som však musela ísť do školy. Chrisa si nechali, vraj nemusím zháňať opatrovateľku. Edward ho večer privezie. Táto predstava sa mi páčila, pretože keď príde, ja ho späť nepustím.

Bola som rada, že sa Chris zblíži s Cullenovcami - možno to bude jeho nová rodina. oni si ho hneď zamilovali. Teda Emmett mal stále poznámky o strážnom šteňati a podobne, ale ja som si nenechala kaziť náladu. Okrem toho zakaždým schytal pohlavok od Rose a vražedný pohľad od Debbie. Nemá to chudák ľahké...

V škole som to musela pretrpieť, nevedela som sa dočkať večera. Keď som vtrhla do domu - Edwardovo auto už stálo pred domom, takže som sa ponáhľala - čakala ma na stole večera. Voňalo to úžasne. Sadla som si za stôl a Edward bol o sekundu pri mne.

„Práve som uložil Chrisa. Mal som problém dostať ho domov. Nechceli ho pustiť.” usmial sa a nalieval mi víno.

„Hmm... Takže ty ma chceš opiť? Zaujímavé. Myslela som si, že som povoľná aj bez alkoholu.” usmiala som sa naňho.

„Nechcem ťa opiť, k tej večeri sa vraj hodí víno.” žmurkol na mňa.

„Po mojej poslednej skúsenosti s vínom radšej nepijem. Nemá to pozitívne účinky na moju stabilitu.” dnes som na padanie vážne nemala náladu. Ani za cenu, že by ma on chytil. Chytila som jeho tvár do rúk a pobozkala ho. Zaškvŕkalo mi v bruchu, takže sa odtiahol a pokynul smerom k tanieru. Pustila som sa teda do jedla.

Bola som hrozne unavená - vôbec netuším z čoho. Takmer som to nezvládla ani do postele. Okamžite ako som si ľahla som zaspala. Nepotrebovala som ani uspávanku.

Bolo mi to divné - inokedy mi stačí spať pár hodín. Zatiaľ je skoro niečo riešiť. Bude to len tými udalosťami. Nie som zvyknutá na také perné dni. A okrem toho čo iné by to mohlo byť?

Zobudila som sa o desiatej. Bože! Už dávno som mala byť v práci. Prečo ma Edward nezobudil? To bude prúser!

Edward sa v obývačke hral s Chrisom.

„Prečo si ma nezobudil? Meškám do práce! Veď ma vyhodia!” pri tej vete mu zaiskrilo v očiach. Zjavne by mu to nevadilo.

„Bella upokoj sa! Volal nejaký Rob, tak som mu povedal, že si ešte chorá. Mimochodom kto je ten Rob?”

„Rob je môj šéf. Vari nežiarliš?” vyškerila som sa naňho. Zamračil sa.

„Jasné... Kde býva?”

„Edward aj keby to viem, v záujme jeho zdravia by som ti to nepovedala. A nemusíš žiarliť. Ja som celá tvoja.” pobozkala som ho do vlasov a zamierila do kúpeľne. Zdalo sa mi také prirodzené, že je Edward s nami, že ma neudivovalo, keď sa hral s Chrisom. Malý si ho rýchlo obľúbil a Edward sa naňho pozeral tak otcovsky. Boli roztomilí...

Rozhodla som sa, že do práce predsa zájdem - mala som nejaké podklady a chcela som ich odovzdať. Edward trval na tom, že ma tam zavezie. Bola som si istá, že chce skontrolovať Roba.

Keď som vystúpila, pridal sa ku mne s Chrisom na rukách. Chcela som ho zastaviť, ale podľa jeho výrazu som usúdila, že nemám šancu. Tak som sa s Edwardom za chrbtom vybrala do Robovej kancelárie. Zaklopala som a on vyšiel na chodbu. Usmial sa na mňa.

„Myslel som, že si chorá.” skúmavo sa zahľadel na Edwarda.

„Hej, ale chcela som ti dať tie podklady. Neviem, kedy ich treba poslať.” usmiala som sa a snažila odvrátiť jeho pozornosť od Edwarda.

„To by sa nejako zariadilo. Ale vďaka. Keby zavoláš, stavil by som sa po ne sám. Veď viem, kde bývaš. Ahoj Chris a ?” pozrel sa za mňa.

„To je Edward.”

„Teší ma.” pozdravil ho Rob.

Edward len kývol hlavou a na tvári mal nepriateľský výraz.

„To je tvoj mladší brat?” spýtal sa Rob takmer posmešne a spoza chrbta sa mi ozvalo sotva počuteľné vrčanie.

„To určite nie!” vyprskol mu do tváre Edward a pritiahol si ma k boku.

Ďalšia kapitola : Zajačik?!

Predchádzajúca kapitola: Pomsta je sladká...

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 14. To určite nie!: