Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 11. Budú následky?

26.11.2009 (21:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1945×

Budú následky?

Stiahol si posledný kus oblečenia, ktorý nás ešte oddeľoval a ja som sa k nemu pritisla bližšie... A vtom zazvonil telefón! Skoro ma porazilo! Zmätene sa na mňa pozrel a ja som dúfala, že prinajmenšom horí, lebo ak nie, tak volajúcemu zakrútim krkom. Chvíľu som bezradne hľadala zvoniaci mobil a on sa na tom zjavne dobre bavil.

„Pripadám ti smiešna?”

„Nie, len ľutujem toho chudáka čo volá. Bude mať asi o zábavu postarané. Aby z toho nemal doživotné následky...” Edward sa zdvihol - stále nahý - a hodil mi mobil, ktorý bol na stolíku.

„Vďaka.” chytila som mobil a už teraz som rozmýšľala, čo volajúcemu vyvediem, ak to nebude nič životne dôležité. Pochybovala som, že Edward bude aj po mojom telefonáte spolupracovať...

„Dúfam, že prinajmenšom horí!” vyprskla som do telefónu skôr, než som sa pozrela kto volá.

„To nie, len som sa chcela spýtať, či si zajtra nespravíme takú menšiu párty. Debbie by ťa rada spoznala.”

„Alice ja ťa asi pretrhnem! Roztrhám ťa na malilililinké kúsočky, tie spálim a popol zakopem najhlbšie ako budem schopná!” keby je pri mne, tak jej to názorne ukážem.

„Ty ale narobíš kvôli jednej párty... Chcela som len takú dámsku jazdu.” znela urazene, ale nemala prečo. Ja teraz prídem o svoju najkrajšiu noc! Len nech zajtra príde...

„Alice mne vôbec nejde o párty...”

„Počuj, myslím, že sa u teba objaví Edward, takže sa mu neozývaj, ak nechceš...”

„To si fakt myslíš?” spýtala som sa ironicky.

„Aha... Aha. Prepáč, to som netušila...” začala sa hystericky chichotať.

„To si mala... Nie si ty náhodou jasnovidec? Keď chcete, príďte, ale až zajtra...” zaklapla som telefón a hodila ho na zem. Našťastie pristál na našom oblečení. Dúfam, že už nikto otravovať nebude.

Edward sedel na posteli - stále nahý - a mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Plecia sa mu triasli a vyzeral, že sa dusí.

„Čo je tu smiešne?” vrhla som naňho pohľad vraha mačiatok a naštvane si sadla na posteľ.

„Prepáč láska, ale nemusím ti vedieť čítať myšlienky na to, aby som vedel, že práve zvažuješ všetky možnosti, ako Alice zabiť.” vybuchol do ohromného smiechu, ale mne niečo napadlo.

„A ty by si náhodou svojej malej sestričke nechcel zachrániť jej otravný krk?” zvodne som sa usmiala. Chvíľu sa tváril, že rozmýšľa.

„No celkom rád sa pozriem ako Alice dopadne... Mne tiež niečo dlží.” nevinne sa na mňa usmial a ja som mala po nálade. Vzala som si deku, opásala sa ňou a vybrala sa do obývačky.

„Kam ideš?” Edward sa okamžite prestal smiať a v okamihu stál predo mnou. A stále nahý. Prečo mi bože toto robíš?

„Dúfam, že si sa ju nevybrala zavraždiť hneď teraz.”

„Nie, idem si dopiť to víno...” snažila som sa okolo neho prešmyknúť, ale on ma nepustil.

„Aby si si znova myslela, že som prelud? Alebo aby si mi tu zachrápala?” vyčítavo sa na mňa pozrel a ja som sa so "stiahnutým chvostom" otočila.

Celou silou som sa hodila na posteľ tak, že ma vymrštila na zem. Teraz som sa už smiechu neubránila ani ja. A to som mala v pláne trucovať... Edward sa div nezvíjal v kŕčoch na zemi a ja som pomaly začínala plniť plán. Zas také smiešne to nebolo... A popravde som si dosť udrela zadok. Urazene - ale pomaly - som si sadla na kraj postele. Keď si všimol môj výraz v okamihu stál predo mnou a moju tvár mal v dlaniach.

„Bellinka nehnevaj sa. Tak mi tá tvoja nešikovnosť chýbala. A keby si sa videla! Najprv ako letíš a potom ako zhrozene dopadáš na zem. A ešte k tomu si po ceste stratila deku.” zase mal problém udržať smiech. To s tou dekou som si neuvedomila, kým to nepovedal. Nahá som sa cítila nesvoja, tak som sa začala ošívať, ale on ani trochu nepovolil. Zamračila som sa.

„Počuj! Dnes už asi nič nebude, ak to správne chápem, takže prečo ma nepustíš obliecť sa?”

„Kto povedal, že nič nebude?” žmurkol na mňa a zvalil ma na posteľ. Moja nálada sa vrátila na úroveň pred Aliciným telefonátom. Nebolo to ťažké, keď som sa pozerala na jeho nahé dokonalé telo. Mala som hroznú potrebu cítiť ho teraz na sebe. Telom mi prebehla triaška, keď sa ma nežne dotkol v páse a pritiahol si ma k sebe. Slastne som zamrnčala. Nečakala som, že sa mu nevráti jeho ovládanie. Žeby si aj on niečo vypil? Pochybujem, že alkohol má na upíra účinok...

Z úvah ma vyrušili jeho nedočkavé pery. Prisal sa na tie moje a jemne ich pootvoril svojím jazykom. Jemne mi ním pátral v ústach a obtieral sa o ten môj. Chcela som viac. Náruživo som sa k nemu pritisla a on konečne spojil naše telá v jedno. Začínal pomaly, ale každému ďalšiemu pohybu pridával na intenzite. Bozkával ma na tvár, na krk a osobitú pozornosť venoval mojim prsiam. Vzdychla som a pritiahla si jeho pery na svoje.

Posledný krát prirazil a ja som sa prehla v páse a vykríkla jeho meno. Ten okamih bol taký dokonalý, že krajší už hádam nezažijem. Aj keby mal znova odísť, nikdy by som neľutovala dnešnú noc. Nečakala som, že to bude až také dokonalé. Také iné... Akoby sme boli pre seba stvorení - dokonale sme do seba zapadali. Až doteraz som cítila, že mi niečo chýba. Teraz už viem, že to bol Edward...

Bola to najkrajšia noc v mojom živote. On mi dával a ja som mu vracala. S Jakom to bolo iné... Teraz som sa cítila kompletná.

Ráno som sa zobudila na to, že mi je zima. Tušila som prečo. Nechcelo sa mi otočiť... Nato som bola príliš spokojná. Po chvíli som však zatúžila vidieť jeho tvár. Otočila som sa tak, aby som mu videla do tváre.

„Bré ránko.” pokúsila som sa o neodolateľný úsmev.

„Dobré...” pobozkal ma do vlasov a venoval mi jeho krásny pokrivený úsmev.

„Ako sa ti spalo?”

„Neskutočne dobre.” vydýchla som a ponaťahovala sa. Prvý raz po dlhom čase som sa cítila skutočne odpočinutá.

„Takže ty ma skutočne stále miluješ?”

„Nikdy som neprestal a nikdy neprestanem. Ani keby si ma donútila.” zaškeril sa a ja som stále nechápala, kam sa stratila jeho zdržanlivosť.

„Čo sa stalo, že si na to tak vletel?” nedalo mi neopýtať sa.

„Bella bol som tak dlho bez teba, že som si bol istý, že by som ti neublížil. Chceli sme to obaja, tak prečo nie? Alebo som mal radšej odísť?” na čele sa mu objavila vráska.

„Nie ty hlupáčik. Bola to najkrajšia noc môjho života.” pobozkala som ho a jeho tvár sa vyjasnila.

„Presťahuješ sa k nám?” prehodil len tak mimochodom.

„Edward prepáč, ale ja mám záväzky. Mám syna.” pri jeho prekvapenom výraze mi došlo, že on vlastne o Chrisovi nič nevie...

Ďalšia kapitola : Alice teš sa!

Predchádzajúca kapitola: Hlúpa Bella

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 11. Budú následky?: