Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 7. kapitola

17.10.2012 (17:45) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2245×

„Dnes ideme na výlet,“ šepol jej. Natiahla k nemu rúčku a dotkla sa ho. Iba prikývol. Usmial sa na ňu a pobozkal ju na čelo. Mala som chuť vziať si ju do náručia. No nemohla som. Opäť prikývol. Nevšimla som si, že ešte sa ho stále dotýka. Konečne odtiahla rúčku.

Ostala som stáť pri dverách. Podišli ku mne.

„Je hladná,“ šepol. Vybrali sme sa do kuchyne. Zobral fľašu s krvou, podal jej ju a položil ju na koberec.

„Takže... o tretej odchádzame?“ opýtala som sa, aby som vyplnila ticho. Vedela som kedy ideme. Nessie prestala piť a odtiahla fľašu od úst. Prikývla a usmiala sa. Opäť začala piť. Šokovane som sa na ňu dívala.

„Ona mi rozumie?“ vypadlo zo mňa. Myslela som si, že rozumie, ako ostatné deti, iba slovám: ahoj, áno, nie a svoje meno.

„Samozrejme. Len niektorým slovám nie,“ povedal pohodovo, čo ja som zatiaľ šokovane civela. Wow! Čo sa ešte nedozviem? Že vie chodiť, plávať, písať, čítať, počítať, hovoriť... Možno namaľuje presnú kópiu Mony Lisy. Mám talentované dieťa... Nie, veľa si namýšľam.

Nessie dopila, Edward jej zobral fľašu a zmizol v kuchyni. Sadla som si na gauč. Pozrela som sa na Nessie a usmiala sa. Úsmev mi opätovala.

„Ahoj,“ zašepkala zvonivým hláskom.

„Ahoj,“ zopakovala som to, čo mi práve povedala. Moment! Ona mi teraz povedala ahoj! To nie je možné! Veď má iba dva dni. Ústa sa mi otvorili dokorán. Bola som šokovaná. Najprv mi rozumie a teraz sa zo mnou aj rozpráva. O sekundu boli všetci v obývačke. Zatvorila som ústa a priložila k nim prst. Prikývla. Všimla som si šokované tváre rodiny. Niektorí sa aj jemne usmievali.

Postavila som sa a vzdialila do rohu.

„Renesmee?“ opýtala sa Rose.

„Nessie,“ opravila ju Nessie. Bola roztomilá.

„Tak Nessie. Ty vieš rozprávať?“ opýtala sa. Veď teraz povedala dve slová. To ju nepočula? Asi ju skúša, či vie aj iné slová.

„Asi áno,“ odpovedala. Alice sa víťazne usmiala na Rose.

„Máme dôvod... oslavovať!“ vykríkli súčasne. Edward prevrátil očami.

„A ako to chcete osláviť?“ opýtal sa pobavene.

„A s kým to chcete osláviť? So mnou nerátajte,“ pridal sa Emmett.

„Nákupmi. Ako inak? Ideme ja, Rose a Renesmee,“ dopovedala na obe otázky. „A ktokoľvek sa k nám samozrejme môže pridať,“ dodala veselo.

„Nessie,“ opravila som ju potichu. Edward a Nessie sa zasmiali. Alice nadvihla obočie, no odpovede sa nedočkala.

„Tak... Ideme?“ opýtala sa nadšene Rose.

„Jasné,“ zatrilkovala Alice. Nessie si založila ruky na hrudi.

„Bez ocka nie!“ povedala rázne. Alice s Rose si vymenili krátke pohľady. Potom sa pozreli na Edwarda a široko sa usmiali. Zobrali Nessie a išli ju pravdepodobne prezliecť. Edward tiež zmizol. Za chvíľu bol späť. Z vešiaka zobral bundu a šál a obliekol si to. Vyšli sme vonku a vybrali sa ku garáži.

„Chceš ísť s nami?“ opýtal sa ma.

„Nebudem zavadzať?“ odpovedala som mu otázkou. Hneď ako som tu otázku vyslovila, chcela som ju vziať späť. Ako môže duch zavadzať?

„Nebudeš,“ povedal pobavene.

„V tom prípade idem s vami,“ usmial sa.

„Aspoň budem mať spoločníka, keď sa budem nudiť nosením tašiek,“ zamrmlal si.

„Ty budeš nosiť tašky?“

„Asi áno. Tak si to predstavovali. Oni budú vykupovať obchody a ja budem vláčiť tašky.“ Zasmiala som sa.

„Chúďatko moje,“ šepla som nepočuteľne. No on to počul. Usmial sa.

Prišli sme ku garáži. Edward vybral ovládač a klikol na nejaké tlačidlo. Pravdepodobne to bol ovládač od garáže, pretože keď stlačil to tlačidlo, tak sa otvorila brána garáže. Pohľad mi padol na veľký čierny Hummer. Vyvalila som oči. Edward si všimol, ako naň čučím.

„Kúpili sme ho pre Rosalie a Alice. Keď chodia na nákupy, tak sa tašky do Porsche, Volva alebo Mercedesu nezmestia,“ povedal. To nakupujú tak veľa? To si neviem ani predstaviť. No teraz to uvidím na vlastné oči.

Zrazu sa zjavili v garáži naše princezné. Alice, Nessie a Rose. Nessie mala krásne ružové šatôčky. Alice a Rose vyzerali... ako vždy. Ako modelky z titulnej strany časopisu.

„Šoférujem!“ vykríkol Edward a už sedel na mieste vodiča.

„My budeme s Renesmee vzadu,“ povedala pokojne a vyplazila jazyk.

„Nessie,“ sykla som. Edward a Nessie sa zasmiali. Alice a Rose sa na seba iba nechápavo pozreli. Posadili sa dozadu. Opatrne som si šla sadnúť k Edwardovi. Nejakým zázrakom sa mi to podarilo. Nemusel mi ani otvárať dvere.

Vyšiel z garáže a opäť stlačil tlačidlo na ovládači od garáže. Tentoraz sa brána zavrela. Dupol na plyn a už sa hnal lesnou cestou. Za niekoľko minút sme už boli na diaľnici, ktorá viedla do najbližšieho mesta. Všímala som si okolité stromy a prírodu. Bolo to tu zelené ako vo Forkse.

O necelú hodinu sme boli v meste Fairbanks. Zaparkovali sme do podzemnej garáže nákupného centra. Vystúpili sme z auta. Alice chytila Nessie za ruku z jednej strany a Rose z druhej strany. Už sa chceli rozbehnúť do nákupného centra, no zastavil ich Edward. Znudene sa otočili.

„Je osem hodín. Na nákupy máte necelých päť hodín. O pol jednej pri aute,“ dopovedal a už ich nebolo. Päť hodín chodiť s nimi po obchodoch. Pomaly sme sa vybrali za nimi.

„To bude zábava,“ povedala som sarkasticky. „Päť hodín,“ šepla som.

„Necelých,“ šepol a zasmial sa. Pousmiala som sa. Blúdili sme po centre naschvál, aby sme nemuseli nakupovať s nimi. Chodili sme hore-dole. Nakoniec sme skončili na poschodí s reštauráciami a fast foodmi. Našli sme si stôl s gaučami, ktorý sa nachádzal najďalej a sadli sme si.

O niekoľko minút sa pri nás zjavili dve nákupné maniačky a jeden malý anjelik. Čiže Alice, Rose a Nessie. Mali aspoň pätnásť tašiek. Zložili si ich k nám. Nessie sa natiahla k Edwardovi a ten si ju zobral. Objal ju a posadil na gauč k nemu.

„Postrážiš tašky a Nessie? Máme ešte tri hodiny,“ povedala Alice a zaškerila sa. Edward si iba povzdychol. Alice to brala ako áno a opäť s Rose zmizla. Začala som sa už dosť nudiť. Vtom ma niečo napadlo.

„Nejdeme do kina?“ opýtala som sa.

„Kina?“ zopakovala Nessie.

„Môžeme. Chcete ísť?“ odpovedal a opýtal sa.

„Jasné,“ odpovedala som nadšene.

„Čo je to kino?“ opýtala sa Nessie zvedavo.

„Kino je sála, v ktorej je plátno, ktoré... vyzerá to ako televízia, len je oveľa väčšie. A sú tam sedadlá,“ vysvetlil jej.

„Chceš tam ísť?“ opýtal sa jej.

„Áno,“ povedala nadšene a zatlieskala rúčkami.

„Dobre. Pôjdeme odniesť tašky do auta, a potom sa pozrieme čo premietajú v kine,“ povedal plán a usmial sa. Nessie sa na mňa pozrela, široko sa usmiala a opäť zatlieskala. Úsmev som jej opätovala. 

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 7. kapitola: