Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 14. kapitola

29.11.2012 (15:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2014×

Sadol som si na kraj postele a civel do okna. Premýšľal som a premýšľal. Kam sa mohla Bella vypariť? Je ešte vôbec na tejto planéte? Síce veľmi neverím na Boha, ale teraz som veril. Prosím, Bože, spravím čokoľvek, len chcem aspoň raz vidieť moju Bellu. To je smiešne. O chvíľu začnem veriť, že existuje Santa Claus.

Sedel som tak a premýšľal až do rána. Nessie sa zobúdzala. Postavil som sa. Pozrel som sa cez okno vonku. Práve vychádzalo slnko. Pred niekoľkými dňami, keď vychádzalo slnko som sa dotýkal Belly. Teraz prosím Boha, aby som ju ešte raz videl.

Vyšiel som z mojej izby a vošiel do Nessinej. Podišiel som k jej postieľke a zobral Nessie do náručia. Jemne som sa na ňu usmial. Úsmev mi opätovala. Rúčkou sa dotkla môjho líca. Pýtala sa, kedy príde mamka. Zosmutnel som.

„Neviem,“ šepol som. Tiež zosmutnela. Vybral som sa s Nessie do kuchyne. Prišiel ku mne Carlisle a zobral Nessie. Chcel skúsiť, či zje aj ľudské jedlo. Carlisle ju položil na stôl a Esme doniesla detskú výživu a lyžičku. Carlisle otvoril výživu a nabral jednu lyžičku.

„Otvor ústa, Renesmee,“ povedal milo. Nessie si založila rúčky.

„Nie,“ povedala rázne. Vedel som, že on ju nepresvedčí.

„Nessie,“ povedal som. Pozrela sa na mňa.

Mám to zjesť? opýtala sa ma v myšlienkach. Prikývol som. Povzdychla si a otvorila ústa. Keď to ochutnala, tvárila sa znechutene.

Blééé, ohodnotila to. No pri druhej lyžičke jej to už neprišlo také hnusné. A po piatej to už jedla sama. Esme sa na ňu usmievala. Keď Nessie dojedla, Carlisle jej to zobral a umyl to. Podišiel som k Nessie.

„Tak, chutilo?“ opýtal som sa jej. Pozrela sa na mňa a prikývla. Usmiala sa a tým odhalila svoje malé zúbky. Tiež som sa na ňu usmial. Zobral som ju a sadol si s ňou na gauč. Natiahla sa po ovladač, ktorý bol blízko nej na gauči. Stlačila tlačidlo na zapnutie televízie. Tá sa zapla a ja som Nessie zatlieskal. Zobral som jej ovladač a hľadal nejaký program, kde ide detský film alebo seriál. Nejaký som našiel a položil ovladač na stôl. Po minúte začala reklama. Nessie tá reklama zaujala.

„Keď to vydržíš až do večera, nepapať, tak uvidíš zlaté prasiatko,“ povedal chlap v tej reklame asi svojej dcére - vyzerala na šesť rokov -, kým on pílil v lese malý stromček.

„A oci?“ opýtala sa ho dcéra.

„No?“ povedal jej otec.

„A bude mať také veľké zahnuté zuby dohora?“ opýtala sa.

„Zahnuté zuby. Musíš vydržať a budú aj zuby.“

„Nie, nie, ja nemusím, ja už ho vidím,“ povedala dcéra a už ich naháňal nejaký diviak. Vianočná reklama na kofolu v septembri. Nessie sa zasmiala. Vždy, keď sa smeje, trocha mi to pozdvihne náladu. Moja malá Bella. O hodinu moje miesto na gauči vystriedali Rosalie, Emmett a Jasper. Ja som sa vybral do bývalej Carlisleovej pracovne -, ktorá je na tretiom poschodí -, z ktorej sa stala miestnosť s klavírom. Dlho som na ňom už nehral. Sadol som si zaň a začal hrať. Ani neviem, čo som vlastne hral. Proste som hral a hral... Ani neviem ako dlho.

Z hrania ma prebralo tlieskanie. Otočil som sa a uvidel som Rose s Nessie v náručí. Nessie mi tlieskala. Postavil som sa a prišiel k nim. Zobral som si ju a pobozkal ju na čelo. Posadil som sa s ňou za klavír. Stlačil som dve klávesy. Ona to po mne zopakovala. Začal som jej hrať Bellinu uspávanku. Keď som dohral, Nessie mi opäť zatlieskala.

„Keď budeš väčšia, tak ťa naučím hrať na klavír,“ šepol som jej. Prikývla a usmiala sa. Emmetta napadlo, že by sme mohli ísť vonku.

„Chcela by si ísť vonku?“ spýtal som sa Nessie.

„Áno,“ odpovedala. Usmial som sa na ňu.

„Alice,“ povedal som a hneď pri mne stála Alice. „Teplo ju obleč,“ dodal som a podal Nessie Alice a zmizli. Ja som sa vybral do svojej izby po nejakú bundu. Dajakú som našiel a obliekol som si ju. Vošiel som do obývačky a pri dverách už stála celá rodina. Rátal som s tým, že pôjdu všetci. Nessie bola hrubo oblečená, aby jej nebola zima. Zobral som si ju a všetci sme sa vybrali vonku.

Išli sme ďalej od domu. Zrazu Emmetta napadol nápad. Zobral sneh, vytvoril z neho guľu a hodil ju po mne. Ja som sa uhol a guľou dostala Rose do tváre. Tvárila sa ako bohyňa pomsty. Jasper sa začal smiať.

„Prepáč, láska,“ povedal Emmett a zadržiaval smiech. Rose ho udrela zozadu po hlave. Na to sa už smiech zadržiavala aj Esme, ja a Nessie. No ja som to už nevydržal a začal sa smiať. Rose urobila presne to isté čo Emmett. Hodila po mne guľu, ale ja som sa opäť uhol a guľou dostala do tváre Alice.

„Prepáč, nechcela som,“ šepla Rose, no Alice po nej už hodila guľu. To už sa smiali Esme, Carlisle a Nessie. Nessie napadlo, že by hodila guľu do Carlislea.

Môžem? spýtala sa ma Nessie. Prikývol som. Šibalsky sa usmiala. Zobral som trocha snehu do ruky a dal to Nessie. Tá z toho sformovala guľu a hodila ju po Carlislovi. Zasiahla ho presne do hlavy. Nastalo ticho, no o sekundu sa smiali všetci okrem Carlislea. Ten sa pomaly otočil a pozrel na Nessie. Tá sa na neho šibalsky usmievala. O sekundu na to som ucítil ranu do hlavy. Otočil som sa a za mnou stál Emmett, ktorý do mňa hodil guľu.

„To ja nie, to Jasper,“ obhajoval sa. Nessie sa zasmiala. Jasper po ňom šľahol pohľadom.

„Rose,“ šepol som. Už stála pri mne a zobrala Nessie. Vytvoril som trikrát takú veľkú guľu ako on. No uhol sa.

„Ha ha!“ vysmieval sa mi. V tom ho zasiahla guľa.

„Ha ha!“ ozvala sa Nessie, ktorá si oprašovala ruky od snehu. Musel som sa zasmiať. Jasper hodil po mne guľu a ja som sa nestihol uhnúť. Esme, Alice a Rose s Nessie ustúpili na kraj a nás - mňa, Emmetta a Jaspera - nechali guľovať sa. Po chvíli sa k nám pridal aj Carlisle.

„Teraz sa správajú ako malé deti,“ šepla im Esme. Všetky sa zachichúňali. Asi o hodinu sme skončili guľovačku. Potom sme sa trocha poprechádzali a vrátili sa domov.

Keď sme prišli domov, bolo pol jednej. Nessie rýchlo vyhladla po výžive, tak jej dal Carlisle druhú. Zjedla ju behom minúty.

„Budeš musieť nakúpiť zásoby,“ šepol som mu, keď som prechádzal okolo neho.

„To hej,“ zasmial sa.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 14. kapitola: