Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska je sviňa - 2. kapitola

01.05.2014 (16:45) • esmenell • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 745×

Moje veľké poďakovanie patrí hlavne Jessy, AliceMB a poviedka je venovaná Kate3. Ďakujem lásky. :* 

Esme

O niekoľko minút, čo sme sa s Natalie posadili do knižnice a ja som jej vysvetľovala, aké sú nesmrteľné deti, prišiel otec Kate. Od dverí sa ozval zvuk zvončeku a klopanie na dvere. Šla som otvoriť, chytila som sa kľučky a potiahla ju smerom nadol. Dvere sa pomaly, ale isto otvorili. Vo dverách sa objavila tá najkrajšia osoba, akú som kedy videla: krátke blond vlasy, vysoká vypracovaná postava a oči ako karamelky, v ktorých som sa topila. Jeho vôňa ma omámila, tak sladká, tak krásna, že som zabudla, čia som. No tak, Esme, preber sa! Nesmieš zase pozerať po každom chlapovi, ktorý sa ti zdá byť pekný, kárala som sa v duchu.

„Esme, Esme Evenson.“

„Carlisle Cullen." Prijala som jeho ruku a zoznámila sa s ním.

„Carlisle, nie!“ skríkla som, keď otvoril dvere a z nich sa vynoril neznámy upír. Zareagovala som reflexne, rozbehla som sa pomôcť Carlisleovi. Pribehla som k oknu, z ktorého vyskočili do bytu ešte ďalší dvaja upíri. „A do prčíc!“

„Natalie, choď do izby za Kate,  zavrite sa, a nikoho nepúšťajte dnu!“ Prikývla a bežala hore do izby. Snažila som sa toho druhého upíra od seba odohnať, ale nešlo to, bol príliš silný. Nohami som sa odrazila od steny a odkopla ho k dverám. Veľmi to nepomohlo, vstal, chytil ma pod krkom a hodil na zem. Bola to taká silná rana, že ma to odstrčilo až k stĺpu na konci chodby, o ktorý som si udrela hlavu tak, že som už ani vstať nevládala.

„Esme!" počula som Carlisleov krik. Nejakým spôsobom sa mu podarilo zabiť tých upírov a rozbehol sa ku mne.

„Esme, si v poriadku? Prosím, povedz, že žiješ, prosím." Chytila som ho za ruku a posadila som sa.

„Trochu ma bolí hlava," zašepkala som.

„Nemáš začo!" pritiahol si ma k sebe. „Naozaj ťa už nič nebolí?" uisťoval sa.

„Nikdy si nepoznala pravú lásku? Ty? Kto by nechcel tak krásnu ženu! Môžeš mať, na koho si ukážeš a nikdy si nepoznala toho pravého?" čudoval sa Carlisle.

„A prečo sa jej to nespýtaš? Ako vieš, že ťa nemiluje? Možno to iba skrýva alebo sa hanbí, možno dokonca bojí." Nevedela som, o koho ide, ale snažila som sa mu pomôcť, aj keby som ho najradšej zobrala ja. No nebola som taká sebecká.

„S tým s tebou musím súhlasiť." Dal mi dole z čela handru s ľadom a odložil ju na stôl.

„A kam dávaš Kate, keď si v práci?" napadlo mi kvôli tomu incidentu pred pol hodinkou.

 „Nie, Natalie tu kamarátky nemá, my sme sa sem len nedávno nasťahovali a určite ich poteší, že budú spolu." Zase psie oči a ja som vedela, že on na ne skočí.

„Do dnešného dňa," zasmial sa mojej zvedavosti. „Takže, narodil som sa pred 764 rokmi v Londýne. Moja matka zomrela pri pôrode a otec bol až príliš ‚zažratý‘ do cirkvi. Lovil upírov. Keď som dosiahol dvadsať rokov, začal som chodiť zabíjať upírov s otcom. Jedného dňa, keď ma môj otec vytiahol s ním do Paríža zabiť pár upírov, v noci ma jeden z nich pohryzol a následne utiekol. Moja premena trvala pár hodín, u niekoho sú to tri dni, ale ja som mal v tele veľa jedu a preto som mal takú krátku, ale zato viac bolestivejšiu premenu. Nakoniec som sa z toho zlého sna zobudil, ale už ako upír. Keď som zistil, čo sa zo mňa stalo, chcel som sa zabiť. Skákal som z veľkých výšok a potom som sa snažil zomrieť tak, že nebudem jesť. Schoval som sa do jednej jaskyne, kde som zotrval dlhú dobu. Keď sa jedného dňa okolo jaskyne prechádzalo stádo jeleňov, na jedného som skočil a tak som zistil, že sa môžem živiť aj krvou zvierat. Po niekoľkých rokoch som sa naučil odolávať ľudskej krvi a vrátil som sa ako chirurg. Keď mi do nemocnice priniesli Kate, ktorá sa snažila zabiť kvôli jej rodičom, nikam som ju nepustil a ostali sme si spolu. No a teraz som našiel vás!"

„Jej rodičia ju týrali a bola doma niečo ako otrok..." rozprával mi ďalej a ja som pomaly zaspávala. Keď som zaspala stále opretá o Carlislea, ktorý si ani nevšimol, že spím, stále rozprával. Keď si všimol, že sa už na nič nepýtam, došlo mu, že som už zaspala. Trochu sa naklonil, aby ma preložil, ale ja som zastonala od bolesti hlavy, ktorú som si chytila. Nechal ma ležať na ňom a načiahol sa po deku, s ktorou ma zakryl.

Ďakujem za komenty k minulej kapitole. :*

Autor: esmenell, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska je sviňa - 2. kapitola: