Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska Bohov trvá večne °° 13

byliwush


Láska Bohov trvá večne °° 13Kapitola je o tom, čo si naša Bella uvedomila. Je tam aj Edward, ale iba kúsoček a to vám vlastne aj napovedá, čo sa stane nabudúce. Uvidíte a nechajte sa prekvapiť.
BlackStar

Takže, keď nečítate moje upozornenia na zhrnutí, tak to takto aj dopadne. Kapitola bola napísaná a záležalo na vás, kedy by som ju pridala. Keďže sa cez týždeň nikto neozval, tak je až teraz.

 

13. kapitola

Zobudila som sa celá spotená a nevedela som si spomenúť o čom bol ten sen... Vedela som, že to bolo niečo zásadné, ne nevedela som, čo sa v ňom stalo. No, stále som sa cítila bezpečne a veľmi, veľmi dobre. Pretiahla som sa a zívla. Vyhrabala som sa z postele a povedala si, že dnes už konečne musím niečo robiť, inak k tej posteli prirastiem. Rozhodla som sa pomôcť mame. Ani neviem, čo robí, ale spýtam sa jej.

Nakoniec som ani nemusela, pretože prišla Alice a celý deň som strávila s ňou. Vravela mi, čo všetko stihol Emm zničiť a ako sa nasmiali. Bola som rada, že tu je, ale neprestala som myslieť na jeho oči. Jej prítomnosť mi ich ešte viac pripomínala. Mala som chuť to vykričať, ale bála som sa. Možno odišiel, pretože už so mnou viac nechcel byť. Možno som bola príťažou, ktorú už nechcel viac počúvať. Vlastne áno, bola som mu príťažou. Stále som mu dohadzovala niekoho. Nenechala som ho pokojne žiť.

„Bella, bež spať, zajtra musíš vydržať celý deň,“ nabádala ma Aice. Už sme k nim prišli a ja som skoro stále zívala. Ani neviem prečo. Spala som skoro stále. Rodičia si s Esme a Carlislom sadli, takže sa stále rozprávali. Mama a Esme sa rozprávali o varení a takýchto maličkostiach a otca zaujímala Carlislova práca. Ani neviem, kde sa to v ňom vzalo, ale Carlisle mu so zaujatím všetko vysvetľoval. Neskôr mi Alice povedala, že je Carlisle rád, že to niekoho zaujíma, pretože oni sa do toho moc nepletú, až na Edwarda. Ten že vyštudoval medicínu a to už niekoľkokrát.

„Tak dobre, idem spať. Dobrú noc!“ zakričala som dolu a hnala sa hore do izby. Znova Edwardovej. Ustlali mi u neho a rodičom v hosťovskej. Práve včera im vraj priviezli posteľ, takže sa tam už dá prespať.

Všetko bolo nanovo ustlaté a ja som pocítila mierne bodnutie pri srdci. Tá krásna vôňa tu bola cítiť iba v minime. Bola som sa osprchovať a obliekla som si veci, čo mi Alice prichystala, no zatúžila som cítiť jeho vôňu. Nutkavý pocit, ktorý sa nedal prehliadnuť. Moc silné na to, aby sa to iba ignorovalo. Pomalým a tichým krokom som prešla k jeho skrini. Otvorila som ju a ihneď ma do nosu udrela jeho vôňa, tá krásna sladká a opojná vôňa, ktorá sa nedá porovnať s ničím. Vybrala som jednu jeho košeľu a pritiahla som si ju až k nosu. Bolo to niečo neskutočné. So spokojným úsmevom na tvári som zaliezla pod perinu a pri hrudi stále objímala jeho košeľu. Zaspala som z myšlienkou na neho.

„Cítiš to všetko intenzívnejšie ako ostatní. Nedá sa to s ničím porovnať. Zo dňa na deň môžeš milovať osobu, ktorú si pred tým nenávidela a tiež aj naopak. Tvoje city sú nevyspytateľné...“ vravela žena, ktorá mala okolo seba žiaru. Vyzerala ako z obrázku. Hotový anjel. Bola krásna a jej biele šaty jej spadali až k nohám. Gestá boli rezervované a presne také aké majú byť ovládala sa dokonale a nevyzerala vôbec prekvapená, dojatá... Ale v jej očiach som zazrela nehu. Pozerala sa priamo na mňa a ja som si nebola istá. V mojom vnútri sa striedali dva pocity. Veriť jej, alebo neveriť. Bolo to jednoduché a zároveň také zložité.

Pozrela som sa na ľavý ruku, ktorú som mala prepletenú s tou... Edwardovou? Pozrela som sa mu do tváre. Mal na nej krásny, chlapčenský, pokrivený úsmev. Vyzeral ešte krajšie ako tá pani, ktorá sa mi snažila niečo vysvetliť. Bol dokonalý. Vlasy, ústa, tvár a jeho oči. Začala som sa topiť. Zrazu mi do výhľadu spadol prameň vlasov. Nevnímala som ho, ale on áno. Natiahol ruku a nežne mi ho z tváre vzal a zastrčil na späť...

Oh, nie. Tak toto sa stať nemalo. Nie, nie!

Oči som mala otvorené dokorán a kŕčovito objímala jeho košeľu. Začalo sa mi zle vidieť a keď som ucítila niečo mokré na tvári, poznala som, že plačem. Pozrela som sa na hodiny, koľko je hodín.

Bolo presne sedem ráno. Nechcelo sa mi stávať, ale rodičia už určite budú hore. Vstala som a išla sa osprchovať. Tentokrát som všetko vnímala tak intenzívne, že som skoro ostala v sprche hádam aj hodinu. Jeho vôňa bola všade, kam som sa otočila. Cítila som ju ako nikdy predtým. S veľkým sebazaprením som sa obliekla do vecí, ktoré mi ešte včera večer nachystala Alice. Boli to jeansy a modré tričko s dlhým rukávom. Na nohy som si nasadila papučky, ktoré som si vydupala zasa ja. Prešla som upraviť posteľ, nech to tu po mne aspoň trocha vyzerá a narazila sa na niečo, čo som ani zobrať nemala. Jeho košeľa.

Vytiahla som ju z perín a ovoňala. Tá dokonalá vôňa tam stále bola a bola krásna. Stále som ju mala priloženú pri nose a dotýkala sa aj mojich pier. Cítila som ju až na jazyku. Zrazu sa mi znova začali plniť oči slzami. Nedokázala som to už udržať, tak som ich nechala, nech si robia, čo chcú ony. Košeľu som si ešte viac pritisla k sebe a zadívala sa z okna von. Sadla som si k nemu a nemo sledovala ten krásny výhľad, ktorý sa mi naskytol. Nikdy som si nevšimla, že má výhľad na rieku a ten krásny les. Bolo to dokonalé a ešte k tomu, keď ich osvietilo ranné svetlo. Krása, no ja som si ju nevychutnala tak, ako by som chcela. Niekto mi tu chýbal a ja som si to uvedomila a teraz. Nechcem, aby si o mne niekto myslel, že som vypočítavá, to ja rozhodne nie som. Ale ono to prišlo tak... náhle, to sa nedá vysvetliť. Chýba mi, ako nikto na Zemi.

Pravú hodnotu vecí zistíš, až keď ich stratíš... Spomenula som si na slová, ktoré mi hovorila mama. Vtedy mi umrela babička. Bola dosť stará a ja som k nej nechcela chodiť, no potom mi strašne chýbala a odvtedy sa snažím žiť tak, aby som ničoho neľutovala a darilo sa mi do pokým neprišli oni, Cullenovci. A hlavne on. On mi prevrátil život naruby. Moje tiché plakanie sa zmenilo na vzlykanie a ďalší prúd sĺz. Nechala som ich, nech každý vie, akú chybu som spravila. Vlastne, až teraz som si uvedomila, že on odišiel kvôli mne. Možno je to tak, už ma nemohol viac znášať, to ja som zasa život skomplikovala jemu. Ja som všetkému na vine. Vzlyky sa stávali hlasitejšími, no dúfala som, že ma takto nikto nenájde. Ako by som to asi vysvetľovala. Prepáčte, ale zamilovala som sa zo dňa na deň. To by bolo fajn.

No, moje myšlienky sa týmto moc dlho nezaoberali a znova sa vydali na pochod, ktorý som ja nechcela.

Edward! Nie, tak moc mi chýba, ja ho chcem späť. Aj kebyže ma nenávidí, len ho chcem mať nablízku. Vidieť jeho oči, úsmev...

 

***

 

Takže, dnešok si poriadne užijeme. Emm chce Bellu presvedčiť, aby sa s ním stavila, potom si pôjdu aj Jazzom zahrať playstation. Jej rodičia budú s našimi a ja s Rose si budeme vyberať nové modely. Bude to super. A na večer už pripravili krásny ohňostroj, samozrejme, s mojou pomocou. Ako inak, sami by sa tam iba ak upálili a to som ja nemohla dopustiť.

Všetko pripravené, môžeme sa ísť hrať na normálnu rodinku. Esme a Carlisle už boli dole a Esme robila raňajky. Ja s Jazzom sme prišli hneď po nich a Rose a Emm nás nasledovali. Začali sme sa rozprávať a tak nejako čas ubehol, že bolo pol siedmej a rodičia Bell už tu boli tiež.

„Dobré ráno,“ zasekla sa Renné, „To už ste všetci hore?“ čudovala sa. Charlie ju zozadu objal a bolo vidno, že ju naozaj miluje. René sa na neho čarovne usmiala a spolu zišli dole. Bella má úžasných rodičov.

Najedli sa a potom si sadli k nám. Samozrejme, sme museli klamať, že už sme jedli. Ako inak.

Bella sedí za klavírom a hrá úplne novú skladbu. Táto však nebola hravá, alebo nebodaj milostná, toto bolo pretkané bolesťou a smútkom, no aj tak bola očarujúca. Rýchlejšie tóny jej dodávali na kráse a odvahe, všetko to zo seba pustiť.

Ale toto bolo dnešné ráno, teda skoro obed, ako to, žeby. Potom som to začula. Tichunké vzlyky, ktoré sme mohli počuť iba my. Postupne sa na mňa otáčalo päť párov očí  a ja som iba pokrútila hlavou, že to nič nie je.

„Idem sa pozrieť za Bellou, určite je už hore,“ povedala René, a chystala sa vykročiť do schodiska.

„René, nie,“ zastavila som ju. „Určite ešte spí. Musí sa poriadne prespať. Dnes budeme dlho hore,“ prehovorila som ju a snažila sa znieť presvedčivo. Podarilo sa. Všetci, až na René a Charlieho, sme počuli, čo sa tam hore deje. Bella plakala. Nikdy som ju nevidela plakať a keď sa to teraz stalo, nedalo sa to zastaviť. Videla som to. Takže je to už teraz. Pomýlila som sa, ale to nevadí. Hlavná vec je, že si to konečne uvedomila, ale nechápem ako je to možné. Zo dňa na deň. Dnes to bolo nečakané a nevedela som, ako sa k nej správať, ale nebudem nič hovoriť. Je to už iba na nich.

S úsmevom som sa lepšie usadila Jasperovi na kolenách. Nikto nechápal moju náladu po tom, čo si vypočuli tú bolestnú baladu z hora.

Ja som sa však usmievala na všetky strany a vymýšľala program na dnešný deň.

 

***

 

Trocha som sa zobrala a upravila sa, ale stále bolo poznať, čo som poslednú hodinu robila. Oči som mala červené a moja tvár nebola taká ako obyčajne. Nasadila som však úsmev a zišla dole.

„Dobré ráno.“ Môj hlas znel trocha zachrípnuto, ale snáď si toho rodičia nevšimli. Hneď som zamierila do kuchyne a tam na mňa čakala Esme. Najedla som sa a napadla ma krásna melódia. No, krásna bola možno iba pre mňa.

Prešla som do obývačky a na nikoho sa nepozerala. Pre istotu.

Sadla som za klavír a začala hrať. Moja prsty chodili ako splašené, no aj tak som ich dokázala ovládať do neobyčajnej melódie. Končila tónmi, ktoré ostali visieť vo vzduchu ešte pár dlhých chvíľ.

„To bolo krásne!“ Priskočila ku mne usmievajúca sa Alice. Všetci ostatní na mňa iba užaslo dívali.

„Kedy si začala znova hrať?“ spýtala sa ma ohromene mama.

„No, asi na Vianoce. Napadla ma skladba, ktorú som potom venoval-“ Ha, a koniec. Už ani jeho meno nedokážem vysloviť. Ale nie, ja to dokážem, predsa si nikto nebude myslieť, že som slaboch.

„Venovala som ju Edwardovi,“ dopovedala som pevne a bez štipky citu.

„Zahráš nám ju?“ Teraz sa ozvala Esme. Ja som pokrčila ramenami a otočila sa späť k pianu.

Začala som hrať a všetko sa znova vrátilo. Vianoce, ktoré boli naozaj krásne a všetky tie zážitky. Všimla som si, že si ku mne prisadla Alice a oprela si o mňa hlavu. Usmiala som sa a hrala ďalej...

 

Celý deň ubehol rýchlo a už sa blížila polnoc. Mali sme zapnutú televíziu a čakali na odpočítavanie. Všetci sme sa tešili no nový rok. Plný nových zážitkov a očakávaní. Všetky dni si máme užívať a nijako ich nepremrhať. Ani som sa nenazdala a už všetci kričali.

„Šťastný nový rok!“ Emm sa ujal otvárania šampanského. Štupeľ vystrelil a skoro Esme zhodil vázu. Emm sa iba nevinne usmial a už nalieval. Bolo krásne ich takto vidieť. Úplne úžasná rodina. Moji rodičia na tom neboli nijako pozadu. Na nový rok sa pobozkali, tak ako zbytok osadenstva. Len ja som na nich závistlivo pozerala. Nechala som to tak, ale stále ma to užieralo. Nakoniec sa ku mne prihnal Emm a začal sa so mnou točiť v náručí a potom mi dal pusu na tvár.

To isté, až na vynechanie toho kolotoča, spravil Jazz, oco a potom Carlisle. Už s celkom radostnou náladou som vyšla von za ostatnými. Emm pobehoval okolo a tešil sa ako malé dieťa. Ja som sa mu musela zasmiať, lebo vyzeral naozaj dosť vtipne. Všetci sa postavili do polkruhu od rakiet a sledovali nadšeného Emmetta. Stála som vedľa Jaspera na konci všetkých párov. Jazz Alice držal okolo pásu a túlil sa k nej. Otočil sa na mňa a pritiahol si ma k sebe. Jasné, musel vycítiť tú žiarlivosť.

Ja som naozaj žiarlila. Chcela som jeho. Iba jeho a nikoho iného. Nechcem, aby stál o inú a aj teraz ma užiera, že tu nie je a môže byť s niekým iným. Je to vlastne logické, ja som z krku a tak si môže sám užívať. Nemusí sa nútiť, aby bol milý, len kvôli mojim pokusom o zoznámenie. Tým myslím, že som ho s niekým chcela dať dokopy. Môže si vyberať a možno je niekde v Európe, alebo čo ja viem. Môže si zájsť hocikam. Stačí si len vybrať a všade ho budú obletúvať krásne dievčatá...

„Ako na Nový rok, tak po celý rok,“ vyriekol Emm a ja som myslela, že ma asi prehodí. Takže takto to bude celý dlhý rok?!

„Bella, čo je s tebou?“ spýtal sa ma so strachom Jazz. Tá panika sa nedala prehliadnuť.

„Ehm... bojím sa tých rakiet.“ Pohotovo som vymyslela nejakú výhovorku. Zdá sa, že mi uveril a tak to nechal ďalej tak. No, Alice sa ku mne otočila a spražila ma pohľadom. Jej nič neunikne. Po chvíli státia vonku a pozerania sa na ten krásny ohňostroj, mi začali drkotať zuby. Všetci to museli počuť, tak sa zavelilo a išli sme dovnútra. Ja som už bolo dosť unavená, no Emm ma nechcel pustiť spať. Nakoniec zakročila Alice, ktorá sa mu vyhrážala, že s ňou pôjde na nákupy. Mama a oco sa iba smiali. Milé od nich.

Ráno ma prebudil krik. Do izby vletela Alice a skočila mi rovno do postele. Ešte chvíľu som na ňu hľadela neschopná slova. Nevedela som, čo sa stalo, ale prvé čo mi napadlo bol Edward. Povzbudivo som sa na ňu usmiala a čakala, čo mi povie. Naozaj som dúfala, že sa vrátil.

„V škole sa bude konať divadelná hra. Bude to úžasné. Hrá sa Romeo a Júlia a my sa prihlásime. Bude to skvelé.“ Moje nadšenie opadlo, len čo vyslovila divadelná hra, ale zasa nie je to zlé. A ešte k tomu, keď sa hrá Romeo a Júlia. Milujem tú hru, tak snáď to pôjde.

„Dobre, a kedy sa to bude konať?“ spýtala som sa zamyslene.

„Hneď ako prídeme do školy, bude konkurz a hra by mala mať premiéru týždeň pred Valentínom. Bude to skvelé, ani nevieš, ako sa teším!“ vypískla a konečne odtancovala z mojej izby. Ups, Edwardovej. Ach, chýba mi.

Vyhrabala som sa teda z postele a zašila sa v kúpeľni. Tam som strávila najmenej pol hodinu, pokým so zo seba nespravila akého takého človeka. Prišla som dole a tam na mňa čakalo prekvapenie...

 

***

 

Už je to pár dní, čo som odišiel od našich priateľov z Denali. Hovorili, že sa k nám chceli prísť pozrieť, tak či nepôjdem naspäť s nimi. Odmietol som a išiel vlastnou cestou. Počas môjho pobytu tam som myslel, že sa zbláznim. Tanya nemyslela na nič iné, ako na mňa s ňou v... Ešte ma k tomu aj nabádala. Zvykol som si na jej triky, ale nikdy to nebolo až také očividné. Strašne mi liezla na nervy, a tak som strávil skoro všetok čas v lesoch.

Rozprával som im aj o Belle a ako sú všetci šťastní. Chcel som ich iba varovať, nech nie sú prekvapení, keď tam prídu.

Keď som odchádzal, odchádzali aj oni. Bolo to hneď po polnoci, na Silvestra. Chceli tam byť čo najskôr, no ja som si nebol istý, či tam náhodou nebudú aj Swanovci. Aj keby, nič sa tým nezmení, aspoň spoznajú niekoho nového. Nemal som o nich strach, až na Bellu. Keď som o nej rozprával, Tanya na mňa strašne žiarlivo pozerala a jej myšlienky neboli iné.

Teraz sedím v lietadle do Brazílie. Chcem sa na chvíľu uchýliť na ostrov Esme. Znova som si pozrel správu od Alice.

Chod lietadlom o druhej. Stihnes ho a tam bude zamracene. Vrat sa 1. februara. To je rozkaz!

Milé od nej. No, teraz som si myseľ vyčistil a zameral sa iba ňu. Môjho dokonalého anjela strážneho....

 


 

Snáď sa páčilo, pretože štrnástu kapitolu nejako nemôžem dokončiť. Snažím sa, ale moc to nejde. Moc mi tiež nepridal váš nezáujem... No, snáď sa to napraví...

Hm... viem, stále dúfam... Ale ešte vám chcem povedať, že ak by ste sa pozreli na moje zhrnutie, tak by to tu mohlo byť skôr. Jeden koment vás predsa nezabije.

Všetkým vám ďakujem a tento dielik je venovaný Vám všetkým, ktorí toto čítate. Ďakujem.

BlackStar



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska Bohov trvá večne °° 13:

 1
17.06.2011 [14:12]

MatikEsmeCullenTo je krása. Ale je mi Belli ľúto. Konečne si to uvedomila a on je preč. To je hrozné. Dúfam, že s tým niečo spravíš Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!