Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 20. kapitola

07.05.2011 (17:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 9240×

Bella:

Jedno bola pravda. Krv zvierat zaženie smäd, ale tá chuť... blééé. Keď sme sa vrátili do domu, Amadeus hneď Tanyi ospevoval, aká som bola skvelá. Dívala som sa na nich a musím priznať, že som trocha žiarlila. Rýchlo som sa utekala prezliecť. Počula som z poschodia hádku medzi Edwardom a Rose. Nerozumela som im a už najskôr postrehli, že sme doma, a preto trochu ztíchli. Keď som vybehla hore, boli úplne ticho. Prezliekla som sa a šla späť k Tanyi a Amadeovi. Mala som pocit, že sa mi všetci vyhýbajú a bola som tomu rada. Edward zbehol po chvíli z poschodia a znechutene sa pozrel na Amadea a Tanyu, ako živo diskutujú. Zahľadel sa na mňa.

„Ako ti to išlo?“ šepol.

„Skvele. Bolo to fajn,“ usmiala som sa. Edward sa nervózne poobzeral. Nahol sa ku mne bližšie.

„Porozprávajme sa,“ povedal zvláštnym tónom. Prikývla som. Edward šiel k dverám a ja za ním. Vyšli sme na lúku a Edward sa usadil na trávu. Posadila som sa oproti.

„Čo chceš?“ povedala som tvrdo.

„Musíš byť takáto?“

„Prepáč. Povieš mi láskavo, v tejto priateľskej atmosfére, čo by si odo mňa potreboval?“ povedala som ironicky.

„Mala by si tu zostať. Viem, že máš nás všetkých plné zuby, ale predsa vážne nechceš ísť s Tanyou a Amadeom do ich hniezdočka. Bella, chcem ťa požiadať o šancu. Nikdy som ťa neprestal milovať a viem, že aj v tebe muselo zostať aspoň trocha z toho, čo sme k sebe cítili. Prosím...“

„Aj ja som ťa vtedy v tom lese prosila,“ štekla som. Jeho oči stmavli a sklopil zrak.

„Bella, čas sa nedá vrátiť späť. Neprestal som ťa milovať ani na jedinú sekundu. Opustiť ťa bolo to najťažšie rozhodnutie, aké som urobil. Nebolo správne a neustále si to vyčítam. Keď si sa tu s Amadeom zjavila, myslel som, že snívam. Zmenila si sa na povrchu, ale ja viem, že hlboko vo svojom vnútri budeš stále moja Bella.“ Prešiel mnou zvláštny záchvev. Mal pravdu. Vždy som bola jeho Bella.

„Nechápem, čo odo mňa čakáš.“ Snažila som sa pôsobiť vyrovnane, ale šalela som.

„Čakám, že nám dáš šancu,“ povedal s pokorou. Zasmiala som sa.

„Prečo nie,“ povedala som ľahostajne. Edward vyvalil oči. Toto nečakal. Posunula som sa k nemu bližšie a šepla som: „Snaž sa.“ Edward sa zachvel a uprel na mňa svoje nádherné oči. Jemne pootvoril pery a vydýchol. Nemohla som si pomôcť. Z jeho vône sa mi točila hlava. Túžila som sa ho dotknúť a ochutnať jeho pery. Protichodnosť mojich citov ma samu odzbrojovala. Chvíľu som ho nenávidela a chvíľu som ho túžila mať. Amadeov plán vyšiel a Tanya je už len jeho, ale môj plán sa len rozbieha. Zozbierala som všetko svoje ovládanie a postavila som sa. Edward dokonalo kopíroval moje pohyby. Usmial sa na mňa.

„Naozaj mi dáš šancu?“ povedal s toľkým nadšením, až mi ho prišlo ľúto.

„Už som povedala, že áno. Zajtra ma môžeš zobrať na lov. Bude to také malé rande,“ šepla som mu do ucha a on sa zachvel ako malý chlapec.

Celý večer som strávila v spoločnosti Tanye a Amadea. Edward párkrát prešiel okolo, ale nepridal sa. V noci som sa chvíľu rozprávala s Alice. Bola trocha nesvoja. Porozprávali sme sa a vyjasnili si niektoré veci. Bola som tomu aj rada. Jasper nás nenechal ani na chvíľu samé. Mal o Alice v spoločnosti novorodeného upíra strach. Ráno som sa preobliekla do svetlomodrých, krátkych a sexi šatičiek. Alice bola mojim výberom nadšená. Topánky na opätku bol bonus. Keď ma zbadal Edward, takmer odpadol. Nemusela som mať Jasperov dar, aby som cítila, ako ho priťahujem. Amadeus stál v kuchyni a ja som využila chvíľu, keď bol bez Tanye. Podišla som k nemu.

„Dnes pôjdem na lov s Edwardom,“ povedala som s úsmevom. Amadeus si ma premeral.

„Chceš ho utýrať a zabiť?“ šepol mi do ucha a ja som sa zasmiala.

„Presne o to mi ide,“ povedala som pobavene.

„Dáš mu šancu?“ opýtal sa a zodvihol obočie.

„Pamätáš sa o čom sme sa rozprávali ešte u mňa doma?“ Amadeus prikývol. Upíri si pamätajú všetko dokonalo.

„Keď to naozaj urobíš, stratíš ho navždy. Myslím, že ťa naozaj miluje. Na neho kašlem, ale ty si zaslúžiš šťastie, princezná.“ Presne som vedela, o čom hovoril. Ja som však bola rozhodnutá. Dám mu ochutnať vlastnú medicínu. Prejde si presne tým, čím som si prešla ja. Už dávno nie som krehká bábika.

Po obede som šla s Edwardom na lov. Nechceli nás pustiť samých, no trvala som na tom. Utekali sme naozaj ďaleko. Po pár kilometroch som zacítila stádo jeleňov. Edward mi naznačil, aby som vyrazila. Vyštartovala som vpred a vrhla sa znova na ten najväčší kus. Jeleň párkrát kopol zadnými labami a zasiahol ma. Vôbec to nebolelo, ale šaty skončili na kusy. Zahryzla som sa zvieraťu do krku a spadla z ním na zem. Ešte stále bojovalo, no nemalo šancu. Keď prestalo úplne vzdorovať, postavila som sa s ústami pritisnutými na krk zvieraťa. Mŕtvolu som doslova od seba bezohľadne odhodila.

Prikrčila som sa k zemi a rozhliadla som sa po okolí. Na opačnej strane lúky stál Edward a uprene ma sledoval. Upíria existencia je plná túžob. Nedokázala som si ani predstaviť, aké je všetko intenzívne. Najťažšie je odolávať svojim pudom a túžbam. Je to ako nutnosť, ktorú musíte naplniť, aby ste dokázali robiť základné činnosti. Tak veľmi som chcela krv a pokiaľ som tú potrebu neuspokojila, nedokázala som normálne myslieť. Opatrne som sa postavila a prezrela si svoje dotrhané, modré šaty. Z rukávov viseli len kusy látky a stehná som mala úplne nahé a špinavé od zeme a krvi. Pozrela som sa  cez lúku na Edwarda. Bol nervózny. Úzke tričko obopínalo jeho hruď a pri tom pohľade mi ušlo zavrčanie. Túžbu po krvi vystriedala úplne iná. Olízala som si peru a ako ten najväčší zvrhlík som svoju myseľ sústredila na jediné. Chcela som ho. Prikrčila som sa. Edward spozornel a narovnal sa.

Prudko som vyrazila dopredu a zastavila tesne pred ním. Zachvel sa a rozpačito sa na mňa pozrel. Možno si myslel, že na neho chcem zaútočiť a nebol ďaleko od pravdy. Túžba, ktorá ma opantala, bola na nevydržanie. Chcela som ho. Túžila som po ňom. Nechcela som nič viac, než uspokojiť svoje telo. Ako to robia ostatní upíri, ako dokážu ovládnuť svoje pudy? Telo kričí chcem a myseľ povie, tak si to vezmi. Žiadne zábrany. Kde je ten tichý hlas, ktorý mi stále radí správať sa rozumne?

Počula som zvláštny, trhavý zvuk a až po chvíli som si uvedomila, že je to moje vlastné vrčanie. Edward nepovedal ani slovo, len sa trocha nahrbil, akoby čakal útok. Ten aj prišiel. Priskočila som k nemu a celou silou som ho sotila chrbtom k vysokému stromu. Ja som sa natlačila na neho a okamžite som sa mu vrhla na pery. Z obrovského ihličnana popadali suché konáre a ihličie. Edward stál prekvapene a nebol schopný pohybu. Ja som zatiaľ bez ostychu plienila jeho pery.

Po chvíli mu došlo, že ma len ovládla túžba, a tak mi bozky začal neobratne oplácať. Bolo to unikátne. Keď ma bozkával ako človeka, bolo to studené a trocha tvrdé. Bál sa ma pre moju krehkosť dotýkať. Teraz mi pripadal teplý a mäkký. To ja som sa skôr musela krotiť, aby som ho nerozdrvila. Ovinul ma rukami a ja som vtedy trocha stuhla. Zas sa ozvali inštinkty. Nebola som pripravená na žiadne obmedzenia a hlasno som zavrčala. Okamžite ruky spustil. Rýchlym pohybom som ho stiahla na zem a sadla si na neho obkročmo. Nebránil sa a neprotestoval, ale v mojom rozpoložení by mu to bolo na nič. Ja som chcela len skrotiť svoju túžbu.

Rukou som mu prešla po dokonalej hrudi a prudkým pohybom som mu strhla tričko. Nedávala som si pozor, a tak som svoje nechty zarazila do jeho kože. Bolestne zasyčal, ale dlhé šrámy sa mu pred mojimi očami scelili. Tak trocha sa mi aj páčilo ubližovať mu. Neverila by som, koľko energie a nahromadených pocitov zo seba dokážem uvoľniť.

Zamierila som rukou medzi svoje stehná a schmatla jeho opasok. Pracka mi zostala v ruke a ja som ju nahnevane s patričným doprovodom vrčania rozdrvila v rukách. Edwardovi som musela pripadať, ako z inej planéty. Očividne nechcel riskovať, že mu tam dole nejako ublížim a sám si trocha stiahol nohavice. Nadšene som zapriadla. Pobozkala som ho, ak sa to dá nazvať bozkom, lebo som si len brala, na čo som mala chuť a vytiahla som ho do sedu.

Nadvihla som sa a zaviedla si ho do svojho vnútra. Keď som dosadla, svet sa zbláznil. Všetko to prežívanie bolo o toľko intenzívnejšie než v ľudskom živote. Ak by som sa teraz nezačala pohybovať alebo nás niekto vyrušil, tak dozaista od tej túžby umriem. Edward slastne vzdychol a ja som zaklonila hlavu. Prehla som sa ako luk. Omotal ruky okolo môjho pása a ja som sa znova vrhla na jeho pery. Začala som sa rytmicky hýbať a on ma chytil za zadoček a pomáhal mi. Šalela som. Túžila som po uspokojení a to prišlo vo vlne obrovského orgazmu. Myslela som, že mi v hlave vybuchla atómová bomba a nad hlavou sa mi zjaví atómový hríb. Bolo to šialené. Bola som tak zaujatá sama sebou, že som si nevšimla, či svoj vrchol dosiahol aj Edward.

V tom rozpoložení mi to však bolo jedno. Nevedela som pochopiť, prečo s tým niekto prestane, keď nemusí. Upíri sú predsa na sex pripravení stále. Vtlačila som Edwarda späť na zem. Mala som ruky celé od hliny, ale nevnímala som to. Začala som ho zas hladne bozkávať a ani som si neuvedomila, že sa na ňom znova pohybujem. Teraz som sa ale pokúšala sústrediť trocha aj na neho. Blížil sa môj vrchol a ja som zas bezohľadne pridala. Edward sa prudko posadil a rýchlo ma prirazil oproti svojmu telu. Zaklonil hlavu a hlasno zreval. Prešla mnou vlna extázy. Mala som pocit, že explodujem. Celé telo sa mi zachvelo pod návalom vzrušenia.

Schmatla som ho za vlasy a a zaklonila mu hlavu. Chcela som ho pobozkať na krk, no nával rozkoše mi zatemnil myseľ. Neviem ani, ako k tomu došlo, ale zaryla som svoje zuby do jeho krku. Ozval sa kovový zvuk, ktorá ma totálne vystrašil. Rýchlo som sa odtiahla. Edward bolestne zastonal. Stále som na ňom sedela a nedokázala som pochopiť jeho pokoj. Čakala by som, že mnou niečo prerazí, ale on sa na mňa len uprene díval. Hypnotizoval ma pohľadom.

„Prepáč,“ šepla som šokovane. Rozpačito sa usmial. Zrazu som spozornela a prudko som sa nad ním postavila. Musel mať zdola dokonalý výhľad. Asi dvesto metrov od nás som začula tlkot srdca. Podľa vône to mohol byť medveď. Nevedela som to ešte dokonalo rozlíšiť. Nechala som Edwarda Edwardom a rozbehla som sa uspokojovať ďalšiu svoju túžbu. Zakrádala som sa k stromu a zbadala veľkého, huňatého medveďa. Nespozoroval ma.

Vymrštila som sa do vzduchu. Musím priznať, že som si tie skoky užívala. Strhla som ho na zem. Zviera zarevalo, no ja som ho obratne pritlačila k zemi a zasadla ho. Zvláštny paradox. Pred chvíľou tak dopadol Edward. Hltavo som pila a keď som bola so zvieraťom hotová, zvalila som sa do trávy a pozerala na oblohu.

Konečne sa mi hlava začala čistiť a ja som si začala uvedomovať svoju neovládateľnosť. Zhlboka som sa nadýchla. Počula som šum lesa, žblnkot vzdialeného potoka a opatrné kroky, ktoré sa ku mne blížili. Posadila som sa a zadívala na prichádzajúceho polonahého Edwarda. Celý čas nepovedal ani slovo. Opatrne ma obišiel a sadol si meter odo mňa. Uprene som sa mu pozrela do očí a až teraz ma ovládol pocit zahanbenia. Amadeus ma naučil jedno, nikdy na sebe nedaj vedieť, že niečo ľutuješ alebo, že ťa niečo rozhodilo. Sebaisto som sa zaškerila. Edward sa trocha nahol ku mne a chytil ma za ruku. Ja som mu ju však obratne vytrhla.

„Môžeme ísť domov,“ povedala som rázne.

„Myslel som, že sa porozprávame o tom, čo sa teraz stalo,“ šepol zastretým hlasom. Zodvihla som obočie.

„Nemáme o čom,“ vyštekla som a vyskočila na nohy. Rozbehla som sa smerom k domu a po ceste som uvažovala, ako sa dostať do izby bez toho, aby niekto videl, ako som sa doriadila. Edward ma po pár metroch dobehol a schmatol ma okolo pása. Zavrčala som, no on sa nedal odradiť. Silno ma zovrel a teraz pritlačil k stromu on mňa.

„Porozprávame sa!“ zavelil. Rozmýšľala som, ako ho najrýchlejšie zložiť, no potom som sa rozhodla, že ak chce rozprávať, tak do toho. Uvoľnila som sa.

„Bella, čo vlastne chceš? Chvíľu mám pocit, že ma nenávidíš a v zapätí sa so mnou pomiluješ. Viem, že si z toho všetkého zmetená, ale chcem vedieť na čom som,“ povedal rázne. Usmiala som sa. Jeho hruď odvádzala moju pozornosť a rozptyľovala ma. Keď pochopil, že ma viac zaujíma jeho nahá hruď, než to, čo hovorí, ustúpil.

„Bella. Dokážeš aspoň na chvíľu udržať svoju pozornosť? Snažím sa ti tu niečo povedať,“ šepol.

„Iste. Hovor,“ povedala som pohotovo.

„Ja ťa milujem, Bella.“ Prekvapene som na neho pozrela. Moje mŕtve srdce nadšene poskočilo. Mala som chuť objať ho a znova si ho vziať, no potom, akoby sa mi vrátila trpká spomienka. Ja, Edward, les a tie najtrpkejšie vety v celom mojom živote. Zmeravela som. To som vlastne od začiatku chcela. Ja som trpela a teraz bude on.

„Ja teba nie. Nebola som pre teba ako človek dosť dobrá a teraz nie si dobrý ty pre mňa. Je mi to ľúto, Edward. Vlastne, nie je. Aj keď, to pred chvíľou sa mi celkom páčilo. Aká som milenka, Edward? Dúfam, že mi to Tanya odpustí, ale vlastne som urobila len to, čo ona. Viem, že som ti sľúbila dať šancu, ale to bolo včera,“ zasmiala som sa. Chcela som byť krutá. Chcela som vidieť v jeho očiach bolesť. Bude chcieť aj on, ako vtedy ja po týchto slovách umrieť? Bude sa túlať lesom a uvažovať o tom, že nie je dosť dobrý?

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 20. kapitola: