Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a démon - 8. kapitola

Kráska a démon - 8. kapitolaTakže, som tu znova a s novou kapitolou. Bella sa dozvie, čo je Edward zač a takto by mala vyzerať jej reakcia (teda aspoň podľa mňa). Enjoy it! T

 

8. Kapitola

(Bella)

Naschvál som si vybrala miesto stretnutia pred univerzitou. Vždy je tu veľa ľudí, a tak nehrozí, že by sa mi niečo stalo. Bolo to zvláštne, ale už som sa necítila nervózna. Ani som sa nebála. No zdravý rozum mi hovoril, aby som bola ostražitá. A srdce? To prekypovalo láskou k Edwardovi. Nie! Snažila sa srdce prekričať hlava. Nevieš, kto to je! Nepoznáš ho! Čo ak spravil niečo zlé? Možno je to vrah alebo násilník. Nie. S určitosťou som vedela, že on taký nie je. On životy zachraňuje, neberie ich. Alebo snáď hej?

„Tak si prišla,“ prehovoril, keď ku mne prišiel. Otočila som sa. Stál tam napätý a celý utrápený. Jemu na mne záležalo...

Prikývla som. „Som tu, lebo mi dlhuješ pár odpovedí.“

„Poviem ti, čo len budeš chcieť.“ Sadol si na lavičku a ja som nevedela, či sa k nemu pripojiť, alebo ostať stáť. Zvolila som si prvú možnosť. Keď som sa na neho dívala zvrchu, dávalo mi to pocit väčšej istoty.

Nadýchla som sa. „Edward, koľko máš rokov?“ Usmial sa úsmevom, ktorý som tak milovala.

„Chceš začať práve touto otázkou?“

„A prečo nie? Povedal si, že mi odpovieš, tak vrav.“

„Mám dvadsaťštyri.“ Dvihla som obočie. Vedela som, že klame a on to vedel tiež. „Mám dvadsaťštyri už dosť dlho. Odkedy, to si úplne presne nepamätám... Ale už dosť dlho. Bella, prečo sa ma pýtaš práve toto?“

„Lebo som našla tvoje denníky, ktoré sú veľmi staré. Píšeš v nich zvláštne veci. O žene, ktorú upálili. Zdalo sa mi, že ti bola blízka.“

Pokrútil hlavou. „Nebola mi blízka. Písal som o nej, pretože ona mohla za to, čo sme.“

„Ste? Koľko vás je?“

„Ja a celá moja rodina.“ Pozrel na mňa. „Nevšimla si si, ako sa všetci podobáme? Zlatisté oči, biela pokožka. Nejeme, nechodíme na slnko. To je znak toho, čo sme.“

„Vy nie ste pokrvní príbuzní?“ Vždy som sa skôr domnievala, že sa podobajú, pretože sú rodina. Ak však nie sú, čím sú potom?

„Nie. Esme a Carlisle sú moji skutoční rodičia, ale ostatní súrodenci sú adoptovaní.“

„Adoptovaní?“ To slovko mi znelo veľmi moderne. Nevedela som si predstaviť, že v osemnástom storočí sa dali bežne adoptovať deti. Zdalo sa, že prekvapenie na mojej tvári bolo zreteľné.

„Povedzme, že otec mal v tej dobe značný vplyv,“ pokračoval Edward, „a mama nemohla otehotnieť, tak sa rozhodli, že si osvoja dieťa. Carlisle je však veľmi dobrá bytosť s láskavým srdcom, a keď v tom sirotinci videl toľko biedy a smútku, rozhodol sa, že si neosvoja jedno, ale hneď štyri.“

„A potom si sa narodil ty?“

„Áno.“

„V tých denníkoch ti tá žena hovorila vaša výsosť. Znamená to, že...“

„Áno. Som kráľovský syn a dedič trónu. Teda, býval som, až do tej osudnej noci,“ preglgol, „Bolo to v deň svadby mojich súrodencov. Všetko bolo dokonalé, až na mňa. Vtedy som bol iný, než som teraz. Bol som plný pýchy a márnivosti, striedal som ženy, ako na bežiacom páse a nehľadel na dôsledky. A ona bola pravý opak mňa...“

„Kto ona?“ Pichlo ma čosi žiarlivo pri srdci.

„Anabelle – najnežnejšie stvorenie na svete. Bola jedinou dcérou grófky z Westliffu, o ktorej som písal. Anabelle, narozdiel odo mňa, bola láskavá a nežná ku každému dookola. Každý, kto ju poznal ju musel mať rád, no ona si pre svoju lásku vyvolila toho najmenej hodného...“ Pozrel mi do očí. „Mňa.“

„Ty... ty si ju ľúbil?“

Smutne sa usmial. „Nie, neľúbil som ju. Naopak, chcel som ju využiť a potom odhodiť, ako každú jednu predtým.“ Zahľadel sa kamsi do diaľky a ja som rozmýšľala, čo asi vidí. „Vylákal som ju na jednu z hradných veží a chcel (ako sa to vtedy hovorilo) skompromitovať. Zľakla sa a... a spadla dole,“ dodal priškrtene.

„Zabila sa?“ opýtala som sa vystrašene a on len prikývol.

„Nechcel... nechcel som jej ublížiť. Možno som bol arogantný a do seba zahľadený egocentrik, ale nechcel som jej ublížiť!“ Obviňoval sa a mne ho prišlo ľúto. Chcela som ho chytiť za ruku, ale vzápätí som ju stiahla. Ešte nepoznám celý príbeh...

„Čo sa stalo potom?“

„To, čo sa stalo potom, ma prenasleduje dodnes. Zrazu sa zjavila jej matka. Vždy som vedel, že je čarodejnica, ale tej noci to potvrdila. Nebo sa zatiahlo, začal fúkať silný vietor a blesky križovali oblohu. Ona už vedela, čo sa stalo a aj to, že som to spravil ja. Najprv ma chcela zabiť, ale potom sa rozhodla, že mi radšej zničí celý život a prekliala ma. Potom zmizla.

Najprv som nerozumel, čo sa so mnou stalo. Čakal som, že sa so mnou niečo zlé udeje a bol som veľmi rozrušený. Vtedy sme kúzla brali smrteľne vážne. Pomaly som sa postavil a znova som sa hlboko nadýchol. Vzduch bol lahodný a preplnený vôňami. Túžil som zahryznúť sa do každej jednej z ich a vychutnať si ich. Zbiehali sa mi na to sliny.

Vonku už bola tma, ale ja som videl, akoby bol slnečný deň. Bolo to neskutočné! Také jasné a svetlé, až som mal pocit, že dovidím až na kraj sveta. Uchechtol som sa. Toto že má byť prekliatie? Je to najlepšia vec, aká sa mi len mohla stať! Na Anabelle, som vtedy ani nepomyslel. Zaujímala ma len vlastná dokonalosť. ktorá sa ešte znásobila, ako sa zdalo. No bol som hlupák.

Až neskôr som si uvedomil, čo som spôsobil. Vošiel som do miestnosti, kde bola hostina a onemel som. No nie od hrôzy, ale od úžasu. Ak by som bol človek, tak by mi prišlo nevoľno, no takto som len cítil, ako sa mi v ústach hromadí jed. Svadobná hostina mojich súrodencov sa zmenila na krvavé jatky. Na zemi ležali desiatky tiel rozpárané a znetvorené na nepoznanie. Ani jeden z nás sa neudržal, ani jeden z nás to nemal pod kontrolou. Jediný Carlisle sa ovládol, ale my ostatní sme vtedy ešte nevedeli ako. Správali sme sa ako zvieratá hnané svojimi vlastnými pudmi, neschopní prestať.

Mnoho ľudí vtedy umrelo, pre to, čo som spravil. Zničil som nielen ich životy, ale aj životy svojej rodiny. Stali sme sa otrokmi krvi a na ničom inom nám nezáležalo. Potom ľudia prišli na to, čo sme spravili a museli sme odísť zanechajúc za sebou všetko, čo sme mali. Najprv sme žili v lesoch a lovili zvieratá, a potom sme sa presťahovali ďaleko, tak, aby nás nikto nenašiel, a každých pár rokov sme sa sťahovali opäť...“

„Edward, čo mi to vravíš?! Teraz ti už vôbec nerozumiem!“ Sadla som si k nemu a dívala som sa mu rovno do očí. „Musím vedieť pravdu,“ šepla som.

„Pravdu? Toto je celá pravda a ja prisahám, že ti neklamem. Ja...“ Uprel na mňa zlatisté oči. „Som upír.“

Neveriacky som sa zasmiala a vyskočila som z lavičky. „Takže upír. Aha, že som ja sprostá na to neprišla skôr!“

„Bells...“

„Nie! Žiadne Bells! Počúvala som tu tie tvoje rozprávky a čakala, že mi dajú nejaký zmysel. Myslela som, že ti na mne záleží, že ti záleží na nás! A namiesto toho mi tu vravíš také klamstvá?! Choď sa liečiť, Edward!“ vykríkla som a chcela som odísť. Otočila som sa na opätku a on stál predo mnou.

„Ako si to...?“ Veď pred chvíľou sedel na lavičke! Obzerala som sa, či si to niekto z ľudí, čo stáli pred univerzitou, nevšimol. Pozrel na mňa a ja som videla, ako sa mu dúhovky menia z medovo zlatých na čierne. V tom momente som sa ho naozaj bála. Ustúpila som o krok dozadu.

„Neboj sa,“ šepol, „neublížim ti.“

„Tak ma nechaj odísť. Ak mi nechceš ublížiť, nechaj ma odísť! Prosím!“ Cítila som, že sa mi oči od ľaku plnia slzami.

Videl, že sa bojím a natiahol ku mne ruku. „Nikdy by som nespravil nič, čo by ťa ranilo. Ľúbim ťa!“

„Ľúbiš ma len preto, aby si mohol zrušiť tú kliatbu!“ vyhŕklo zo mňa. Toto bola najhoršia vec, akú som mu mohla povedať. V okamihu som videla, že som mu ublížila.

Ustúpil a ja som prebehla popri ňom k svojmu autu. Bolo to ako v zlom horore. Ruky sa mi nekontrolovateľne triasli, až som nemohla strčiť kľúč do zapaľovania. Neustále som sa obzerala za seba, akoby som čakala, že sa odniekiaľ vynorí a odvedie si ma kamsi do Transilvánie. Naštartovala som a bezhlavo trielila domov.

Keď som za sebou zabuchla vchodové dvere, hlboko som si vydýchla. Som v bezpečí. Neverila som, že by prišiel sem a napadol ma alebo čo. Vošla som do svojej izby a takmer som dostala infarkt.

„Čau, Bells!“ ozvalo sa s postele.

„A... Alice?! Dopekla vystrašila si ma. Toto už nikdy nerob...“

Usmiala sa. „Prepáč mi. Charlie ma pustil dnu a potom povedal, že si ide do parku zahrať šach s nejakými priateľmi. Nechcel ma tu nechávať samú, ale povedala som mu, že to nevadí a že rada počkám.“ Uprela na mňa svoje veľké karamelovozlaté oči a ja som ustúpila dozadu. Nevravel Edward čosi o tom, že všetci sú upíri? Alice videla, ako mi to došlo a postavila sa z postele. Bola nižšia než ja a to mi dodalo odvahu.

„Už ti to povedal, však?“ Prikývla som. „Ale dúfam, že neveríš, že by som ti ublížila?“ Zatvárila sa tak smutne, že hneď som pokrútila hlavou. Rozžiarila sa ako slniečko.

„Ale to neznamená, že sme priateľky!“ schladila som ju. „Nechcem mať s vami nič spoločné.“

Pokrútila neveriacky hlavou. „Bella, dúfam, že už teraz ťa mrzia tie slová.“ A vypochodovala z mojej izby.

Mala pravdu. Mrzeli ma, len čo som ich vyslovila. Dnes každému z nich len ubližujem.

„Alice, počkaj!“ Vybehla som za ňou na chodbu, ale už bola preč.

...

Celú noc som nemohla spať. Snívali sa mi samé zlé sny v hlavnej úlohe s Edwardom Cullenom. Najprv bol ten sen príjemný. Bozkávali sme sa a on ma svojimi perami hladil na krku. No keď zdvihol hlavu, videla som, že má ústa celé od krvi. Mojej krvi... Vtedy som začala kričať.

Ležala som na posteli plytko dýchajúc a počúvala som, či sa Charlie nezobudil. Zdalo sa, že nie. Vyšla som z postele a odišla do kuchyne po pohár vody. Napila som sa a položila pohár do drezu. Umyjem ho ráno. Sadla som si v izbe za môj stôl a zapla som počítač. Stále ma prenasledoval ten včerajší rozhovor s Edwardom. Nemala som premyslené, čo spravím. Prsty sa mi pohybovali po klávesnici, akoby samé a na miesto blikajúceho kurzora dopísali jednoduché slovo. Upír.

Hľadala som takmer do rána, ale nič na nich nesedelo. Všetky tie stránky opisovali upírov ako krvilačné beštie a zabijakov. Ako démonov tmy a otrokov krvi. Bolo to dosť nechutné a zároveň som vedela, že úplne nepravdivé. Oni predsa takí nie sú. Už som to chcela vzdať, keď sa na monitore objavilo jedno heslo. Stregoni benefici. Taliansky upír, ktorý je priateľom ľudí a smrteľným nebezpečenstvom pre ostatných upírov. Bol tam k tomu aj akýsi citát.

Jeho zlaté oči svietili ako hviezdy a celý sa ligotal v slnečnom jase. „Neublížim ti,“ povedal.
Vedela som, že nie. „Si stregoni?“ opýtala som sa. Pokýval hlavou. Cítila som sa v bezpečí. Ak je on pri mne, nikto mi neublíži
.

9.Kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a démon - 8. kapitola:

 1
10. kikuska
12.07.2011 [17:42]

Bella to vážne prehnala. Zachovala som hnusne a škaredo aj ku Alice, aj ku Edwardovi. Ja viem, že oni jej to odpustia, ale aj tak to bolo zlé, ublížila im. Aj keď, je pravda, že Bella zrejme zomrie. Alebo bude žiť, a Rosalie ju bude zato nenávidieť. A nielen ju, ale aj Edwarda. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20.05.2011 [17:38]

mima19974 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20.05.2011 [11:01]

simi1918Krása, úžasný, rychle další, nemůžu se totiž dočkat. Ale popravdě, to Bella nemusela. Bylo to zlé a ošklivé, taková ona není. Tak ať to kouká okamžitě napravit. Musí se omluvit, jinak to nevidím. Tak šup šup, rychle další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. winna
20.05.2011 [0:18]

super kapitolka. Ale k Alici se zachovala špatně... ta za to přece nemohla...

19.05.2011 [22:49]

RoDiLiCh Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.05.2011 [22:19]

LuLuu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Niki
19.05.2011 [21:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.05.2011 [21:39]

AliceCullenxD Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. DAlice
19.05.2011 [20:58]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.05.2011 [20:56]

kiQaCULLEN Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!