Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 18. kapitola

Arya


Kráska a Démon - 18. kapitolaBella sa mení. Ako to zasiahne Cullenovcov?

(Edward)

Bežal som, ako najrýchlejšie som vládal smerom, ktorý mi prezradila Alice. V mäkkej pôde som sem tam zazrel odtlačok nohy v topánke podporený slabou vôňou, ktorú som mal navždy vrytú do pamäti.

Bella. Bola tu. Niesol ju tadeto a ona sa občas musela obtrieť o nejaký lístok alebo malé ihličie. Pridal som. Určite už nie sú ďaleko.

Tma pomaly redla a slnko sa vyhuplo nad obzor. Jeho prvé lúče sa mi ligotali na pokožke. Zhrnul som si rukávy mikiny až k zápästiam a na hlavu dal kapucňu. Nechcel som, aby ma lesk mojej pokožky vyzradil skôr, ako nájdem Bellu. Ten upír tu mohol niekde byť a ja som mu nechcel dopriať výhodu toho, že by ma zazrel skôr, ako ja jeho.

Bellina vôňa sa zrazu zintenzívnila a začul som aj hukot vodopádu. Už musím byť blízko! Rozbehol som sa a zastal na okraji jazierka, schovaný v tieni. Pohľadom som blúdil po okolí. No tak! Kde len si? Napínal som sluch, ako sa len dalo. Počul som všetko – zvuky prírody, praskanie vetvičiek, vtáky na oblohe, zvuk vody... no nič, čo by sem nepatrilo.

Zrazu však toto všetko preťal výkrik. Srdcervúci výkrik človeka, ktorý sa premieňa... Počul som ju len slabo, no hneď som vedel, ktorým smerom mám ísť. Vypálil som rovno oproti vodopádu. Ako som si myslel, za ním nebola kamenná stena, ale dlhá jaskyňa, ktorá sa končila lúkou, na ktorej stála malá chalúpka.

Nebol som natoľko hlúpy, aby som si to vpálil rovno dnu. Ten upír tam mohol byť ešte s Bellou. Namiesto toho som sa len prikradol k chalúpke a nezrel dnu. Bola takmer prázdna. Len na posteli sa mykalo malé stvorenie.

Stuhol som a celkom zabudol na opatrnosť. Rozrazil som dvere a a okamihu som bol pri nej a hladil som ju po rozpálenom čele.

„Bella... Bella...“ šepkal som.

Pozrela na mňa kalným pohľadom človeka, ktorého upaľujú na hranici. Nespoznávala ma. Prerývane dýchala, akoby nemala dosť kyslíka a telom jej zmietala neskutočná triaška. Vedel som, že vnútri trpí, že ju zožierajú plamene tisíckrát horšie, ako tie pekelné. Bolel ma pohľad na ňu. Ten sviniar jej ublížil a ja s tým nič nemôžem robiť!

„Som tu láska. Ostanem tu s tebou,“ šepkal som jej. Po tvári jej stekali pramienky potu. Rozhliadol som sa po miestnosti a našiel nejakú gázu a pár fliaš vody. Gázu som polial vodou a začal som ňou Belle utierať spotené čelo. Konečne zaregistrovala moju prítomnosť. Splašeným pohľadom hľadala moju tvár. Pery sa jej pohli, akoby chcela niečo povedať. Nahol som sa k nej, aby som lepšie počul.

„Zabi... zabi ma! P... pro–sím!“

...

(Alice)

Tri dni ubehli ako voda. Aspoň pre nás, pomyslela som si. Edward ostal s Bellou, ktorej premena už musela byť na konci. V mysli som ju videla, ako nádhernú upírku – jednu z najkrajších, aké boli kedy stvorené, no nič viac. Žiadna budúcnosť, ani len malý záblesk toho, čo bude. Tentokrát ma to naozaj vystrašilo, pretože som si to nevymyslela. Čo sa to so mnou deje? Dokonca som sa začala vyhýbať aj našej rodine a vyhľadávala som samotu, snažiac sa zachytiť aspoň niečo. V hlave som mala ale úplne prázdno. Žiadne obrazce ani zvuky, ani len šum – proste holé nič. Tresla som frustrovane malou päsťou do skaly.

Jasper sa za mnou uchechtol. „Čo to robíš?“

Prudko som sa otočila.

„Nepočula som, kedy si prišiel.“ Dokonca som to ani nevidela, dodala som pre seba namrzene. Vyzeral prekvapene.

„Alice, čo je to s tebou? Keby som ťa nepoznal, tak by som si myslel, že...“

„... som stratila svoje vízie,“ dodala som s hlavou zahanbene sklonenou.

Podišiel ku mne a jemnulinko mnou zatriasol. „Čo to vravíš?!“

„Nič nevidím, Jasper! Nevidím budúcnosť! Netuším, čo sa nám stane!“ kričala som zúfalo.

Ohúrene na mňa hľadel. Nikdy v živote som nezvyšovala hlas, možno občas na Emmetta, ale vôbec nie naňho. Potom sa zarazil. „Vlastne... ani ja... nič necítim.“ Tentokrát vystrašil on mňa.

„Toto nie je vtipné,“ sykla som.

Ale Jasper nežartoval. „Nie, Alice, naozaj. Necítim nič. Moje emócie sú len moje. Je to, akoby som bol...“ Zakolísal sa.

„Človek?“ zašepkala som opatrne. Zdalo sa, že je mu nevoľno, no možno bol len prekvapený – obaja sme boli. „Jazz...“ šepla som, keď som zbadala jeho oči. Menili sa z karamelovej na nebovomodrú. Aj moje oči sa menili. Zreteľne som to cítila. Zrak som nemala už taký ostrý, videla som akoby cez hmlu, no stále dobre. Toto sú oči človeka, pomyslela som si.

Medzitým Jasper skúmal svoje ruky. Vyhrnul si rukávy až po lakte a skúmal štruktúru svojej kože. Jeho jazvy celkom zmizli alebo skôr my sme ich neboli schopní vidieť. Vystrela som k nemu dlaň a pohladila ho po líci. Bolo teplé.

„Neskutočné,“ šepkal neveriacky. Medzitým sa z domu ozval piskot. Obaja sme poskočili. „Čo sa tam robí?“ spýtal sa ma automaticky Jazz. Ešte stále bol zvyknutý na to, že viem, čo sa udeje. Len som pokrčila plecami.

„Poďme to zistiť,“ odvetila som mu. Spolu sme sa rozbehli k domu. Bolo to nejakých dvesto metrov, no zadýchali sme sa ako ťavy. Z upírskeho pohľadu, by som sa nad takouto vzdialenosťou len pousmiala a preskočila ju ako nič. Toto telo však na beh ešte nebolo zvyknuté.

Spolu sme vbehli do domu, kde sme si dali krátku pauzu. Predklonila som sa a oprela sa o kolená. Zhlboka som dýchala. Bolo fajn potrebovať kyslík, bojovať o každú jeho čiastočku a dýchať vône, ktoré boli odlišné od tých, ktoré sme dýchali predtým.

Jasper bol na tom, zdá sa podobne. Nevedel sa nabažiť vzduchu rovnako, ako ja. Pozreli sme na seba a rozosmiali sme sa. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe.

„Stále si rovnako krásna,“ šepol. Cítila som, ako mi pri jeho slovách búši divoko srdce. Dlane sa mi trošku potili a v ušiach mi hučalo tak, že som skoro nič nepočula. To všetko bola reakcia na jeho dotyk. Takéto je to, keď ľudia ľúbia?

„Milujem ťa,“ pošepkala som mu. Už už sme sa išli pobozkať, keď nás opäť čosi vyrušilo. Namiesto pišťania sme začuli chichot a potom ďalšie pišťanie. Vybehli sme preto do obývačky, kde nás čakal pohľad na nezaplatenie.

„To robí Rose?“ vybľabotal prekvapený Jasper. Prikývla som. Bolo až neuveriteľne, že tak vznešená osoba, ako Rosalie dokáže zo seba dostať takýto zvuk. Znelo to, akoby sa liahli kurence. Hopsala po celej izbe, striedajúc chichot a piskot. Vyzeralo to dosť schizofrenicky.

„Nemám zavolať Carlislea?“ spýtal sa ma opatrne Jasper. Pokrútila som hlavou.

„Potrebovala by skôr psychiatra, než kardiológa,“ podotkla som s úsmevom. Keďže som otca ani mamu nikde nevidela, museli sa venovať len jednej činnosti, pri ktorej nechceli byť rušení. Zamykalo mi kútikom úst.

 

Všetci boli šťastní, pretože sme boli znova ľuďmi. Ale to znamená, že...

„Počkaj, Jasper!“ zarazila som sa. „Sme ľudia, takže to znamená, že... že Bella zomrela...“ uvedomila som si. Prečo mi to len nenapadlo skôr?! Prečo som na ňu uplynulú polhodinu ani len nepomyslela?! Zmietali mnou nepoznané emócie a po líci sa mi kotúľalo čosi vlhké. Zotrela som si z tváre číru, slanú tekutinu. Boli to slzy a mne ani vo sne nenapadlo, že moja prvá ľudská emócia bude žiaľ.

19. Kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 18. kapitola:

 1
8. monika
04.07.2011 [16:46]

nemam slov... nadhera

02.07.2011 [18:49]

Ariana Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. DAlice
02.07.2011 [10:09]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.07.2011 [23:05]

AliceCullenxDToto ma dostalo! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon WOW! Krása Emoticon Emoticon Emoticon

01.07.2011 [20:23]

mima19974Však žije!!! Musííííí!!! Emoticon Nádherná kapitolka!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Niki
01.07.2011 [19:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.07.2011 [19:27]

RoDiLiCh Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. lelus
01.07.2011 [19:23]

len nech Bella žije:D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!