Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 16. kapitola

27.06.2011 (13:45) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1004×

„S-Stellan, tvoje oči...“ Nemohla som dokončiť. Jeho oči mali totiž červenú farbu. Sklopil pohľad skôr, ako som si stihla poriadne uvedomiť, čo vidím. Naozaj mal červené zrenice?

„Bella, ospravedlň ma na chvíľu,“ povedal unáhlene a odišiel smerom na pánske toalety. Len jediný raz som videla, že by mal upír červené zrenice – keď sa napil ľudskej krvi, uvedomila som si zdesene. Panebože, s kým som sa to zaplietla? Neváhala som ani chvíľu a využila to, že nebol pri mne. Zobrala som si kabát a utekala k východu, dúfajúc, že si neuvedomil, čo som zistila.

Na ulici som si stopla taxík a nastúpila doň. Hneď, ako som zavrela dvere mi zazvonil mobil. Bol to on – samozrejme. Vypla som zvučky a nechala mobil zvoniť ďalej. Nebola som si istá, čo by som mu mala povedať. Každú moju lož by ľahko prekukol, rovnako, ako Cullenovci.

„Kam to bude, slečna?“ opýtal sa taxikár.

Prvou mojou myšlienkou bolo ísť domov, no to som nemohla riskovať. Určite by to bolo prvé miesto, kde by ma hľadal. Do práce som takisto nemohla ísť. Navyše som so sebou nemala kľúče.

„Zavezte ma na Kendalls avenue,“ odvetila som napokon.

„To je na ale druhom konci mesta, srdiečko,“ hundral taxikár.

Vybrala som z kabelky za hrsť bankoviek. „Bude to stačiť?“

...

Vystúpila som z taxíka a zadívala sa k vchodovým dverám. Alice na nich už stála a čakala na mňa. Len čo taxík odišiel, upírou rýchlosťou bežala dolu schodmi.

„Bella, čo sa stalo?“ objala ma. „Videla som ťa, ako prídeš k nám. Ublížil ti?“ spýtala sa, keď si uvedomila, že sa celá trasiem.

„N-nie,“ odvetila som a pustila sa jej. „Len som sa veľmi zľakla,“ hovorila som jej s očami plnými sĺz, „uvidela som jeho oči. Mal červené zrenice, Alice.“

Uprela na mňa svoje oči plné ľútosti. „Ach, ja viem, Bella. Je to Volturi, samozrejme, že mal červené zrenice.“ Znova ma objala. „Prepáč mi, že som ťa tam nechávala samu, no vôbec som nevidela, že by sa v tvojej budúcnosti odohralo niečo zlé,“ chlácholila ma.

Uvedomila som si, že vystrájam ako malé dieťa. Ak by sa mi malo niečo stať, Alice by mi to určite povedala. Takto som zo seba len spravila hlupaňu. Zahanbila som sa.

„Máš pravdu. Mala som si to uvedomiť skôr,“ pripustila som. Chcela som sa jej ešte spýtať, či bude aj Charlie doma v poriadku, no predbehla ma.

„Áno, Charlie bude v poriadku. Ten škaredý, krvilačný upír mu neublíži,“ dodala s troškou sarkazmu. „A nech ťa to ani len nenapadne, aby si teraz išla domov. Nevidela som ťa milión rokov.“

Zaváhala som. „Ja neviem, Alice, nechcem vás obťažovať. Navyše, je už neskoro,“ pozrela som na hodinky.

Prevrátila očami. „Neskoro pre koho? Neviem, ako ty, ale ja sa ešte do postele nechystám,“ odvetila. „Ani Edward nie je doma,“ dodala ešte, keď videla, že stála váham.

„No tak dobre, ale keď ho uvidíš, ako sa vracia domov, chcem, aby si mi to hneď povedala,“ porosila som.

„Dobre, dobre,“ súhlasila, no mne akýmsi zázrakom neušlo, že mala prekrížené prsty.

„Myslím to vážne, Alice,“ vravela som vystupujúc hore schodmi smerom k ich domu, „naozaj sa s ním nechcem stretnúť.“ A určite ani on so mnou, dodala som v duchu.

Alice sa len zvláštne usmiala, akoby vedela, čo si myslím. Spolu sme šli do obývačky, kde sedel pri telke Emmett. Pozdravila som ho veselo a aj Emmett sa zdal potešený, že ma vidí. Sadli sme si k nemu a Alice na mňa vypustila hromadu otázok. Ako sa mám, ako sa má Charlie, čo práca a tak podobne.

No zrazu sa Alice zarazila. Napla sa ako struna a ja som videla, ako sa jej do očí vkradol sklený pohľad. „Alice?“ opýtala som sa vyľakane. Nerozumela som tomu, čo sa deje, no Emmett hneď pochopil.

„Má víziu,“ dodal tajomne a v okamihu bol pri nej. „Alice?“ opýtal sa jej. Alice prerývane dýchala, akoby bola po dlhom a náročnom behu. „Čo si videla?“

Konečne naňho pozrela. „Emmett, musíme ju skryť.“

„Mňa?“ zapojila som sa do rozhovoru. „Čo sa vlastne deje?“

„Tvoj priateľ Stellan sa k nám chystá,“ odvetila.

„No a?“ odpovedala som trošku podráždene, „Alice, on mi neublíži. Poznám ho. Mal už plno príležitostí, aby mi ublížil a nespravil to. Niečo si už vymyslím, aby som mu vysvetlila, prečo som odišla.“

„Bella, ale on neprichádza, aby ublížil tebe,“ vysvetľovala, „príde kvôli nám. Chce zabiť celú našu rodinu,“ dodala zmučene.

„Čože?!“ pridal sa do rozhovoru Emmett. „No nech len skúsi," dodal samoľúbo.

„Tu nejde len o svaly, Emmett,“ opravila ho trpko Alice, „nevieš, čoho je schopný. Má dary, o akých sa nám ani len nesnívalo...“

Zdesene som na ňu vypleštila oči. „To nie! Neverím, že by to spravil!“ Naozaj som tomu nemohla uveriť. Ten elegantný a kultivovaný upír, ktorý sa za každých okolností správa ako gentleman?

„Je Volturi, jasne, že to spraví,“ dodala znechutene a už už ma chcela odtiahnuť niekam do bezpečia.

„Ja ale neviem, čo to znamená!“ vykríkla som. Už mi to liezlo na nervy, ako sa ma každý snaží stále ochraňovať.

„Edward ti nikdy nevysvetlil...?“ začala a ja som pokrútila hlavou. Nevysvetlil mi nič, bez slova sa so mnou rozišiel. Zabolela ma spomienka naňho.

Vzdychla. „Naozaj nemáme čas, Bella.“

No ja som sa nedala. „Povedz mi všetko. Už mám dosť tajomstiev. Som súčasťou tohto sveta, či sa ti to páči alebo nie.“

„Fajn,“ rezignovala nakoniec, „Oni sú niečo ako kráľovská rodina. Dohliadajú na poriadok v našom svete a jedno z najdôležitejších pravidiel je zachovať tajomstvo, Bella. Tajomstvo, ktoré sme ti vyzradili.“

„Ale ako sa to mohli dozvedieť?“

„To neviem, no je jasné, že to vedia, ináč by sa tu tvoj priateľ tak tajuplne nezjavil.“

Myseľ mi pracovala na plné obrátky. „Naozaj sa nedá nič iné robiť? Vysvetlím mu to, porozprávam sa s ním. Určite ma vypočuje,“ skúšala som.

„Ja neviem...“ zaváhala, „neviem, čo prinesie budúcnosť...“

„Ty to nevieš?!“

Vyzerala zdesene, rovnako, ako ja.

„Naozaj nevidím budúcnosť. Akoby... akoby ma vypol alebo čo...“

„Tak čo mám robiť?“ opýtal sa Emmett bezradne.

„Choď,“ šepla som. Obaja na mňa pozreli. „Áno, choď Emmett a zober aj Rose. Nechcem, aby ublížil niekomu z vás.“

V tom sa pri dverách ozval zvonček. Naskočila som, no Alice s Emmettom už boli prichystaní.

„Je to on?“

„Netuším, ale určite je to upír. Nepočujem byť jeho srdce,“ odpovedala.

Postavila som sa. „Nie, ostanete tu a nebudete sa pliesť do toho, čo sa stane. Obaja. Je to môj život.“ Prešla som popri nich, no Alice ma zastavila. Chcela som sa jej vytrhnúť, ale ona ma objala.

„Si najlepšia priateľka, akú som kedy mala,“ šepla, „ďakujem.“

Emmett urobil to isté, vystískal ma, akoby som bola to najdôležitejšie, čo má.

„Chcela by som mať takého brata, ako si ty Emmett,“ usmiala som sa naňho.

„Aj máš, Bella.“

Pobrala som sa ku vchodovým dverám a otvorila ich. Schmatli ma ľadové ruky a rýchlosťou zvuku sme sa hnali nevedno kam.

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 16. kapitola: