Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krása je len obal 1. kapitola

04.01.2012 (21:00) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 22× • zobrazeno 2770×

1. kapitola

 Bella:

Rýchlo som bežala po schodoch. V rukách som sa snažila udržať hromadu papierov a zároveň nezakopnúť o vlastné nohy. A poviem vám pravdu, to je pre mňa nadľudské úsilie.

Vyšla som z budovy divadla a rýchlo zamierila k svojmu autu. Bolo mi jedno, že za sebou zanechávam cestičku papierov, ktoré mi vypadávali z rúk. Nasadla som do svojho autíčka a papiere odhodila na zadné sedadlo. Strčila som kľúč do zapaľovania a otočila. Nič.

Auto čudne zarachotilo, ale nič iné sa nekonalo. Znova som otočila kľúčom a znova. Nič. Až vtedy som si všimla červené svetielko na tachometri a myslela som, že sa zabijem. A ja som si chcela natankovať ráno.

Položila som si hlavu na volant a rozmýšľala, ako môžem byť taká blbá. Práve vtedy mi v nohaviciach zavibroval mobil. Prekvapene som nadskočila, ale telefón som vybrala.

Alice.

Prevrátila som očami a stlačila zelené tlačidlo.

„Bella, čo myslíš, aké topánky by sa hodili k tomu žltému topu od Chanela? Vieš, ten, čo som ti ho minule ukazovala. Biele, alebo čierne?" začula som a v tom momente som mala chuť Alice prizabiť.

„Alice, ja teraz nemám čas riešiť tvoje problémy. Mám dosť tých svojich," zavrčala som to telefónu.

„Máš zlú náladu. Čo sa ti stalo dnes? Len mi, prosím, nepovedz, že si si zase zabudla natankovať auto," začula som jej pobavený tón.

Alice ma pozná lepšie ako seba, ale aj ja som ju dokázala prekuknúť. Vedela som, že ona nevolala preto, aby sa spýtala, čo ma s čím skombinovať, veď ona je v móde majster. Vie skombinovať aj nemožné a nakoniec z toho vznikne famózne dielo. A ona vedela, že som ešte nešikovnejšia ako ona a Rosalie dokopy, takže pri mne je možné očakávať aj koniec sveta.

„Ale ja som si nevedela, že to auto nemá žiadne rezervné palivo," povedala som skľúčene a oprela som sa o sedadlo auta. Vtedy niečo zapípalo v telefóne. K nášmu telefonátu sa pridala Rosalie.

„Ahojte, sestričky! Tak ako žijete?“ ozval sa mi v uchu Rosaliin nadšený hlas. Asi dostala novú zákazku, to preto je taká „happy“.

„Bella si zabudla natankovať auto,“ odpovedala jej pobavene Alice a vtom sa obidve rozrehotali. Chcela som hrať urazenú, no nevydržala som to a rozosmiala sa tiež. Asi dve minúty sme sa takto smiali a ja som zabudla na to, že o hodinu mám vystúpenie. Iba pri nich sa dokážem tak odreagovať, že zabudnem aj na prácu.

„A ako sa máte?“ spýtala sa po záchvate smiechu Alice, ktorá sa ako prvá z nás spamätala.

„Ja sa mám úžasne! Idem do Milána fotiť novú kolekciu Versaceho!“ vychvaľovala sa Rosalie. No nehovorila som to?

„Ja sa mám hrozne. O hodinu mám vystúpenie a ja tu trčím v aute, ktoré vychľastalo všetok benzín a rozprávam sa s mojimi šibnutými sestrami o tom, aké topánky zladiť k topu od Chanela,“ konštatovala som unavene.

Alice a Rose znova vybuchli do smiechu a normálne som ich videla, ako sa chytajú za bruchá.

„To nie je na smiech! Skôr je to na zaplakanie,“ obhajovala som sa a to ich prinútilo trochu sa utíšiť.

„Tak si objednaj taxík,“ ozvala sa Alice stále pobavene.

Už som jej chcela povedať, že to je super nápad, ale pri prehľadávaní kabelky som zistila, že peňaženku som si nechala na stole v divadle. Znova som vpadla do koženého sedadla.

„Peňaženku som nechala v divadle,“ priznala som sa zahanbene a z telefónu som začula smiech.

„Bella, ty si raz niekde zabudneš aj hlavu,“ smiali sa a ja som sa pristihla pri tom, že aj mne sa dvíhajú kútiky úst.

Keby som v tej hlave aj niečo mala, tak nepoviem, ale takto, pomyslela som si ironicky.

Kútikom oka som zaznamenala pri okne pohyb. Niečo zaťukalo na okno môjho auta. Alebo skôr niekto. Od prekvapenia som nadskočila na sedadle a otočila som sa.

Úplne som zabudla na telefonát s Rose a Alice. Hľadela som do tváre najsexi chlapa na celej planéte. Ryšavé rozstrapatené vlasy, zlaté dúhovky a tvár bez akejkoľvek vrásky.

Môj radar sa okamžite zapol.

Keďže nemal vrásky a vlasy vyzerali byť nefarbené, nemohol mať viac ako tridsať. Cez okno som si všimla jeho oblek, ktorý musel stáť majland. A ten pokrivený úsmev...

Štipnite ma, lebo určite snívam, pomyslela som si a nespúšťala pohľad z toho krásavca.

Znova zaklopal na okno, ja som prekvapene zažmurkala a odhodila telefón na vedľajšie sedadlo. Ozývali sa s neho naliehavé hlasy mojich sestričiek, ale ja som ich nevnímala.

Vystúpila som z auta do neskorého večerného počasia a obrátila sa na Boha. Úf, takto vyzerá ešte krajšie.

Usmial sa a ja som si až vtedy uvedomila, že mám otvorené ústa. Rýchlo som ich zatvorila a snažila som sa aspoň trochu upraviť. Veľmi to nešlo, lebo si ma dosť divne prezeral.

Len nech nie je pedofil. Prosím... ozývalo sa mi v hlave.

„Vypadli vám papiere,“ ozval sa a ja som musela znova zažmurkať. Dobre, už si dokážem priznať, že sa mi to musí snívať. Sexi chalan, ktorý je dokonca aj bohatý a ešte k tomu ako bonus úžasný hlas. Chýba už len darčekový papier, do ktorého by som ho s radosťou zabalila a odviezla si ho ako suvenír domov. Teraz treba vyriešiť problém, ako by som si ho domov odviezla, keďže moje auto sa rozhodlo protestovať...

Všimla som si, ako sa na mňa díva a až vtedy si uvedomila, že sa ma niečo pýtal. Alebo mi niečo hovoril?

Začala som sa prehrabávať vo svojej mysli, lenže tá bola taká zaneprázdnená tým krásavcom, že nedokázala normálne myslieť.

Bella, a teraz mi povedz, kedy ty rozmýšľaš normálne, ozval sa mi v hlave hlas, ktorý by som najradšej odstrelila. Kde som nechala tú pušku?

A vtedy sa mi v hlave objavila zázračná žiarovka, ktorá mňa veľmi často nenavštevuje. Volajte na slávu: Aleluja! Naša Bella sa spamätala.

Schmatla som papiere, ktoré držal v rukách. Možno až príliš rýchlo, ale bolo mi to jedno. Stále na mňa upieral ten svoj pohľad a ja som rozmýšľala, ako vyzerá koniec sveta. V tento moment by som ho s otvorenou náručou prijala.

„Ďakujem,“ povedala som a uprostred slova mi poskočil hlas o dve oktávy vyššie. Tak kde je ten koniec sveta?!

Krásavec sa otočil a ja som našla ďalší bonus. Ten zadok...

Odchádzal. Ruky si vsunul do vreciek nohavíc a tak vyzeral ešte viac sexi. Prenasledovala som ho pohľadom až kým nezmizol za rohom ulice.

Opatrne som si sadla naspäť do auta a snažila sa to rozdýchať.

Po nejakom čase, keď som si všetko v hlave urovnala, a hlavne sa uistila, že to nebol sen, obrátila som kľúčikom v zapaľovaní a auto sa prekvapivo rozbehlo.

Pretrela som si oči a bola som rozhodnutá nájsť Krásavca.

Áno, práve som ho pokrstila. Bude to pán Krásavec a jeho meno bude... Sexi.

Tak, dámy, práve sa začal hon na Sexi Krásavca, pomyslela som si pobavene a vyrazila k sebe do bytu.

2. kapitola

Tak, čo myslíte? Má zmysel v tom pokračovať?

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krása je len obal 1. kapitola: