Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráľovná - kapitola 7.: Problém na obzore

14.08.2012 (21:30) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 977×

Problém na obzore

Bolo fajn mať od Ara aspoň na chvíľu pokoj a aj keď Aro touto myšlienkou zrejme nebude ani trochu nadšený, Edward ju nemohol vyhodiť z hlavy. No všetko by bolo ešte lepšie, keby opäť spolu so skupinkou deviatich upírov a šiestich Banshee nelovili ľudí. Úloha neviest bola prostá – neodolal im žiadny muž, nech už vyzerali akokoľvek chladne, stačilo ich iba nalákať do hradu a Banshee mali na ďalšie tri dni pokoj. A potom sa to opakovalo.

Edward spočiatku na lovy nechodil, ale posledné dve skupinky sa nevrátili a Aro sa obával, že tie dve Banshee, ktoré mu ako zázrakom zdrhli útočia na skupinky a oslobodzujú svoje sestry. Edwardova úloha bola tiež prostá – akonáhle bude počuť myšlienky nejakej ďalšej nevesty alebo kohokoľvek, kto by bezpečnosť skupinky ohrozil, mal to hlásiť, aby sa upíri mohli pripraviť a prípadnú hrozbu jednoducho odstrániť.

Nevedel si však pomôcť – počul ich myšlienky, už keď boli kilometer od nich. Edward vedel, že idú po ich stopách. A predsa sa nevedel prinútiť upozorniť Felixa a Charlesa, ktorí tu tomu velili. Pretože nevesty mali pravdu – nikdy by upírov nenapadli, keby upíri nechali ich sestry na pokoji. Banshee si zaslúžili slobodu.

Mlčal. Vedel, že zrejme robí najväčšiu chybu svojho života, ale nemohol si pomôcť. A hlboko vo vnútri cítil, že to, čo práve robí, je správne.

Okolité ticho neprerušilo nič, Banshee boli tiché. Ladne ako duchovia sa vynorili z lesa. Bolo ich iba desať a z myšlienok niektorej nevesty zistil, že druhá takáto skupinka sleduje Volterru nepretržite dňom i nocou. To ho prekvapilo viac, než si bol ochotný pripustiť.

No najviac ho prekvapil fakt, ktorý uvidel na čele Banshee. Pretože ich viedla tá kráska, ktorá mu nebola neznáma a jej krásne čierne šaty tiež nie. No rovnako, ako vtedy vo Volterre, keď nemala telo – telo, ktorému ako musel pripustiť, by neodolal ani sám pápež – ani teraz jej nemohol čítať myšlienky. Bola krásna, bola zvláštna a teraz zistil, že ešte aj nebezpečná.

„Tari, Selena a Dee, vy odvediete sestry do bezpečia, my ostatné sa postaráme o upírov,“ vydala rozkazy. Tri Banshee prikývli a od skupinky sa oddelili. Edward nechápal – ako si môže sedem Banshee trúfnuť na desiatich upírov? Pretože jeho za nepriateľa očividne považovali tiež. Banshee neboli také silné ako upíri živiaci sa ľudskou krvou. A hoci ich pohyby boli dokonale ladné, zrejme neboli ani tak rýchle. Keby nevidel chladnú odhodlanosť v ich očiach, zrejme by ich považoval za bláznivé.

Upíri neváhali. Dvaja sa snažili zneškodniť nevesty, ktoré boli zajaté a ktoré sa očividne práve spamätávali. No iba dve z nich stihli padnúť za obeť pred tým, než sa z tých dvoch upírov stali horiace fakle. Edward mal pravdu – neboli ani také rýchle, ani silné. No zato boli obratnejšie, než hocikto, koho doteraz videl. A očividne mali skvelú veliteľku, pretože priam dokonale spolupracovali. Takejto spolupráce by Volturiovci neboli schopní, ani keby sa roztrhali.

„Zradca!“ vykríkol Felix a vrhol sa rovno naňho. Bolo to také rýchle a nečakané, že Edward nemal čas uhnúť sa. Felix ho strhol na zem, niekoľkokrát ho o ňu oplieskal, a potom ho pritlačil o strom. Ruky aj nohy mal zablokované a Edward zistil, že sa nemôže hýbať.

Felix vyceril zuby a Edwarda takmer zamrazilo z jeho myšlienok, kde si dokonale predstavoval, ako mu oddelí hlavu od tela a jeho mŕtvolu potom roztrhá.

„Volturiovci nedávajú druhé šance,“ zasyčal Felix a prižmúril oči.

Vtom sa mu okolo krku ovinuli dlhé, štíhle no silné prsty. „My tiež nie,“ zašepkal Felixiovi do ucha ten najkrajší a najľadovejší hlas na svete a potom už jeho hlava nepatrila k jeho telu.

Edward sa pozeral do zlatistých očí nevesty, ktorej nedokázal čítať myšlienky a ktorá mu práve zachránila život.

Rukou stisla sklenenú fľaštičku, tá praskla a jej obsah sa rozlial na Felixovo telo. Edward spoznal zápach petroleja. Tie nevesty boli prešibanejšie, než si myslel. Neznáma Banshee potom iba škrtla kresadlom a so spokojným úsmevom, ktorý vedel, že z Felixa čoskoro ostane iba spomienka sa od horiaceho tela odvrátila.

„Niet zač,“ prehovorila chladným hlasom podobným zvončekom.

Vďaka, chcel povedať Edward, no slová mu uviazli v hrdle. Celé telo mal zrazu ako v plameňoch a nemohol sa hýbať. S dokorán otvorenými očami sa pozrel na neznámu Banshee. Upíri zrejme neboli jediní, kto si do svojho nového života prenášal talenty.

Neznáma zdvihla ruku. „Rea, dosť, tento k nim nepatrí!“

Bolesť poľavila a Edward sa mohol znova nadýchnuť a narovnať.

„Princezná, upíri sú mŕtvi a sestry voľné,“ oznamovala neznámej iná Banshee.

Neznáma prikývla. „Stratíme sa.“

Edward priam žasol. Pred niekoľkými dňami považoval túto Banshee za šialene odvážnu, keď sa odvážila rovno do Volterry. Pred pár minútami za krásnu a nebezpečnú. A teraz zistil, že je Princezná. Samozrejme, Edward už počul o kráľovnej Banshee a jej princeznách – najkrajších, najnebezpečnejších a najmocnejších Banshee. No nikdy si nemyslel, že sa s jednou z nich aj stretne. A už vôbec nie, že mu zachráni život.

Princezná sa obrátila na odchod. Ibaže Edward ju z nejakého dôvodu nemohol nechať iba tak odísť. Nechcel to.

„Počkaj!“ zavolal za ňou. Vedel, že odpovede ani reakcie sa zrejme nedočká a mal pravdu. Ale skúsil to znova. „Kto vlastne si?“

Reakciou bolo, že zastala a zvrchovane sa naňho pozrela. „Stačilo by ďakujem.“

„Ja... Vďaka. Ako sa voláš?“ Zrejme nikdy v živote nebol takýto unáhlený, nerozumný a nezdvorilý.

„Zachránila som ti kožu.“ Presne ako predpokladal – žiadna skromnosť. „Ja sa pýtam, ty odpovedáš. Dobre?“ Keď zdvihla obočie, vyzerala ešte očarujúcejšie, než normálne. „Už som ťa raz videla. Ak nepatríš k nim, kto si?“

„Ja... moje meno je Edward. Edward Cullen, madam. Kto si ty?“

Stisla pery, akoby zvažovala, či mu to povie alebo nie. „Volám sa Isabella.“

„A... nič viac. Nemáš priezvisko?“ Isabella bolo veľmi nezvyčajné a exotické meno. No určite nebola na svete jediná. A Edward prisahal sám sebe, že toto nie je naposledy, čo ju vidí.

„Kedysi som bola Swanová,“ šepla váhavo a jej tvár na okamih vyzerala zraniteľne. No hneď nato zvážnela a bola ešte chladnejšia, než predtým. „Nech ti ani nenapadne niečo podniknúť! Som mŕtva, nemám rodičov. A navyše,“ povedala s nadradeným úsmevom, „pokiaľ nevieš, Princezné nemajú mená. Volajú ma Beauty Isabella. A tak to aj ostane.“

Krásna... krásna Isabella. Prekrásna Isabell. To meno sa k nej dokonale hodilo. Pretože ona bola krásna. A očarujúca. A tajomná – stále jej nemohol čítať myšlienky a to ho mierne frustrovalo. A ona, ona ho priam uchvacovala.

Isabella sa otočila a vykročila, aby dobehla svoje sestry, ktoré mali poriadny náskok.

„Počkaj!“ nemohol ju nechať len tak odísť. „Kam ideš? Môžem ti pomôcť!“

Zhlboka sa nadýchla a očividne bola poriadne naštvaná, i keď Edward netušil, čím si ju pohneval. „Čo si myslíš, že som? Ja nepotrebujem rady od žiadneho upíra. Ako si videl, viem si poradiť aj sama.“

Edward prikývol. Áno, to videl. Predsa však – chcel ju tak veľmi znova vidieť. Bol ňou ako posadnutý. Nevedel, čím to je, ale jej prítomnosť preňho bola ako droga, ktorej sa nevedel dostatočne nasýtiť. Bolo to len poblúznenie? Jej schopnosť? Alebo takto očarúvať dokáže každá Banshee?

„Ak k nim nepatríš, mal by si odísť z tohto miesta, a tak ľahko sa nevrátiť. Budú ťa považovať za zradcu. Nezachránila som ti život iba preto, aby si ho zahodil, jasné? Takže byť tebou, nemrhám ním,“ poradila mu a dávala si pozor, aby ani náhodou nebolo počuť akúkoľvek emóciu, ktorú v sebe skrývala.

„Uvidíme sa ešte niekedy?“

Pokrčila ramenami. Očividne jej to bolo fuk a Edward si prial, aby bol rovnaký ako ona, aspoň na chvíľočku.

„Som Princezná, budem pri Kráľovnej.“ Otočila sa a Edward vedel, že tentokrát odíde definitívne. Avšak predsa sa otočila a uprela naňho záhadný pohľad. „Ak osud dá. Budem v Lordareone... a pod ním. Ak máš dobré oči a uši a ja budem chcieť... možno sa nevidíme naposledy.“

Potom sa otočila a bez jediného obzretia sa späť sa mu stratila z dohľadu. A hoci už bola tak ďaleko, že ju Edward ani nevidel, ani nepočul a z oblohy začal padať dážď, Edward tam stále stál a snažil sa dať si hlavu do poriadku.

XXX

Nechápala som to.

Bola som taká naštvaná a čo ma štvalo ešte viac, bol fakt, že som bola naštvaná sama na seba. Ten upír... Edward. A tie jeho oči... a úsmev... zamatová hebkosť hlasu a spôsob, akým sa na mňa pozeral tými svojimi zlatými očami. Roztápal mi srdce. A ja – Banshee – som sa nechala vyviesť z koncentrácie, iba tým, ako sa na mňa pozeral. Snažila som sa nedať najavo, že ma svojím spôsobom očaril a bola som ešte chladnejšia a ľadovejšia, než zvyčajne. Nepomohlo to. Neotočil sa a nezmizol. Rovnako ako jeho hlas, pohľad a vôňa.

Potriasla som hlavou v snahe vymazať si jeho tvár a jeho meno z hlavy, ale nešlo to. Preboha, môže Banshee niekto očariť? Môže sa dať očariť? Môže sa... zamilovať?

Táto dilema bola hrozná. Nechcela som sa Tari ani Vanyi -, ktorá sa za ten týždeň stala jednou z mojich najlepších priateliek – s ničím zverovať. Ktovie, čo by si pomysleli. Už len sama sebe som za tú predstavu pripadala šialená. A predsa som sa nemohla prinútiť, aby som nechcela, aby som netúžila znova ho vidieť. Ja som dúfala, že sa znova stretneme. A to ma takmer desilo.

Pri najbližšom love som bola taká vystresovaná, že som celé dve hodiny strávila sediac na dne jazera a snažila sa nemyslieť naňho a na naše stretnutie. Rada by som si aj pospala, ale nanešťastie nebol čas.

Za posledných osem dní sme oslobodili dvadsaťjeden Banshee. Nie každá z toho bola nadšená, ale keď sa dozvedeli, že stoja pred dvoma Princeznami, ochotne išli s nami. Problém spočíval už iba v tom, kam ich umiestniť, pretože Volturiovci ich budú hľadať. Ako povedala Celeste, do Podmestia ísť nemohli. Ale kam teda?

„Grawelia, nechcem ťa rušiť, ale ako Princezná ťa prosím o pomoc,“ spustila som hneď, ako som sa zhupla otvorom do tej diery, v ktorej som sa prebudila do nového života. „Poznáš v týchto lesoch takmer každý kút. Nevieš o mieste, kde by bolo v bezpečí dvadsať Upírskych neviest?“

Grawelia sa spokojne usmiala a odchlipla si z čaju. „Vitaj v mojom príbytku, kráska, rada ťa opäť vidím.“

Zmračila som sa. To, že som prišla za ňou, neznamená, že mi môže píliť nervy. Som upírka, nie decko. „Byť tebou, poviem, čo viem a neštvem Banshee. Ponáhľam sa a trpezlivosť nepatrí práve k mojim silným stránkam.

Grawelia prikývla. „Isteže, Isabella, pochopiteľne. Iba nezabúdam na zdvorilosť.“ Grawelia dopila čaj, postavila sa a niekoľko minút sa prehrabovala v jednom z kútov. „Á, tu je to!“ zvolala víťazoslávne a mávala s mapou, ktorú držala v ruke. Podišla k lavici a odhrnula z nej niekoľko vecí, aby mohla rozložiť mapu. „Tu,“ vyhlásila a pichla prstom do mapy. „To miesto už nikto nepozná. Je pre ľudí príliš ďaleko a hlboko v lesoch.“ Usmiala sa. „Nie však pre nevesty, Princezná. Leží na severe, na západ od Turnmavu. Tým miestom je stáročná strážna veža. Vznikla ešte veľmi, veľmi dávno, keď ľudia a elfovia bojovali bok po boku proti démonom a upírom. Tú vežu nejde nespoznať a je postavená elfami – zub času jej nejako výrazne určite neublížil. Iste ju nájdeš.“

Prepočítala som si to. Bolo to asi pol dňa rýchleho behu od Lordareonu, no v dostatočnej diaľke, aby o tom mieste nikto nevedel. Ideálne miesto pre Banshee. „Vďaka, Grawelia. Ja na to nezabudnem, ver mi.“

Mala pravdu. Veža stále stála, takmer neporušená. Nebola veľká, no bola krásna. Vanya priam s bázňou prechádzala prstami po ladných krivkách mramoru a očividne spomínala na svoj predošlý život.

„Budeme tu v bezpečí,“ prehovorila Lison, Banshee Samovražedkyňa, no absolútne Samovražedkyni nezodpovedala. Hoci mala bledé vlasy, jej povaha bola úplne skvelá a často mi pripadala sympatickejšia a menej chladná, než niektoré klasické Banshee. „Zhora je výborný výhľad, určite zbadáme, keď sa k nám niekto bude blížiť a navyše je tu pekne, ticho a plno zveri.“

Presne toto som chcela. „Dobre, Lison a Rea, dajte pozor na vyslobodené Banshee, Celine, Vira a Kim sa postavia na stráž, dva na zemi a jedna na vrchu veže. Vanya, stávaš sa strážkyňou tohto miesta, keď tu nebudem, velíš ty.“ Takmer automaticky som povydávala rozkazy, hoci iba pred deviatimi dňami som ani len netušila, čo vlastne znamená byť Princeznou. Nieto ešte nejaké vydávanie rozkazov a akákoľvek autorita. Teraz som svoje povinnosti vydávala takmer s ľahkosťou. A Vanya mala pravdu – išla mi stratégia, nie diplomacia. Na to tu bola odborníkom ona. Nebyť jej... ktovie, či by oslobodené Banshee ostali tu a nepobrali sa kadeľahšie. Alebo späť do Volterry.

„Ja si idem pospať. A zajtra večer je bál,“ oznámila som a pobrala sa do lesa. Chcela som byť sama. Hrozne som sa na to tešila... ľudia – veľa ľudí a žiadne súkromie. Aspoň si pôjdem obhliadnuť terén.

Ospravedlňujem sa za meškanie - už zas :) -, no spala som u BFriend a nazobrala si so sebou noťas. A keďže som naštvala Dinku, táto kapitola je venovaná jej, hádam to teda teraz prežijem. :D :)  

Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovná - kapitola 7.: Problém na obzore: