Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráľovná - Kapitola 6.: Poverená

06.08.2012 (19:00) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1156×

Poverená

Vedela o všetkom, čo sa deje v tejto zemi, nielen v kráľovstve Banshee, ale aj v kráľovstvách ľudí a dokonca aj elfov. Vďaka svojim Princeznám vedela všetko. Teda, takmer všetko, jediné, čo nevedela bolo, ako uchrániť svoj ľud, svoje nevesty, ktoré jej boli oddané a ktoré si práve ju zvolili za svoju Kráľovnú. Nevedela, ako ich uchrániť tých prekliatych kusov mramoru, ktorým sa vravelo upíri. Lovili ich, raz dokonca lovili aj ju. Lenže uloviť samú Kráľovnú Upírskych neviest nie je len tak.

Ona im ušla, nie však ostatné nevesty, jej družky, ktoré ju sprevádzali takmer všade. No zrazu mala pocit, že sa to zmení.

V ľuďoch a rôznych povahách sa vyznala, preto si svoje Princezné vyberala tak dobre. Vedela, komu môže dôverovať, kto je spoľahlivý a kto sa hodí na ťažké úlohy. Rovnako ako cítila, že kráske, ktorá kráčala smerom k nej, nielen že môže dôverovať, ale že sa hodí na všetko, čo potrebovala. Krásna, chladná, spoľahlivá, predsa však s triezvym uvažovaním a odhodlanosťou, ktorá sa u žien vída iba zriedkavo.

Cítila všeličo, no teraz najmä to, že s príchodom týchto dvoch mladých neviest sa veľa zmení. Možno dokonca viac, než si spočiatku myslela.

xxx

Nikdy som Kráľovnú Banshee nejako zvlášť neriešila. Veď som, do kelu, jednou z nich iba pár dní. A predsa som teraz stála rovno oproti nej.

Tari sklonila hlavu na pozdrav, no ja som sa do toho z nejakého zvláštneho dôvodu nevedela prinútiť. Nevedela som odtrhnúť zrak od Kráľovnej Banshee, ktorá – k môjmu údivu – vyzerala, že pre istotu nevie odtrhnúť pohľad odo mňa. Vyzerala, že ma skúma a že som ju zaujala. Ktovie čím. A možno sa jej nakoniec páčili iba moje šaty. Aj keď tie tej by v pokoji zahanbili aj Lordareonskú kráľovnú, nielen bývalú budúcu manželku lorda.

V dlhých, hustých plavých vlasoch mala vpletenú čiernu saténovú stuhu a čierne ruže. Nepochybne sa išla vydávať za niekoho oveľa dôležitejšieho, než je úbohý lord. Štíhly krk a ušné lalôčiky jej zdobili rady vzácnych ružových perál. Jej šaty mali dlhú vlečku, boli bohato nariasené s hlbokým výstrihom a čipkovaným golierom. Jej garderóba bola vskutku dychvyrážajúca.

Oči, ktoré sa na mňa upierali boli tmavo šedé po okrajoch s jemným náznakom zelenej. Výrazná čierna linka ešte zvýrazňovala ich veľkosť a perlový tieň im dodal na tajomnosti. A ja som si uvedomila, že toto nielenže bola nevesta niekoho významného, ale ešte ona sama bola šľachtičná. Jedine nevestám z významných rodín maľovali na tvár okolo ľavého oka ornamenty. Kedysi strieborné, teraz výrazné a čierne, čo jej však na kráse ani trochu neubralo.

„Madam, tieto dve nevesty by s vami radi hovorili o niečom dôležitom. Navrhujem, aby ste ich vypočula osamote,“ prehovorila Vanya.

Kráľovná prikývla, otočila sa a odhrnula ďalší záves. V miestnosti, do ktorej sme vošli nebol nikto, bola pekne zariadená – bol v nej stolík a niekoľko kresiel – a fakt, že sa nachádzala zo dvadsať metrov pod zemou tu absolútne neprekážal. Ako ostatne všade v Podmestí.

„Dámy, posaďte sa,“ pokynula nám ku kreslám a sama si sadla do jedného z nich. „Vanya, môžeš sa vrátiť na svoje miesto Strážkyne Podmestia.“ Vanya sklonila hlavu. „Vďaka, že si ich priviedla.“

„Madam,“ začala Tari, ale Kráľovná ju prerušila pohybom ruky.

„Prosím, volajte ma Celeste,“ povedala. „Som rovnako nevesta ako každá iná.“

„S tým musím nesúhlasiť.“ Náhle Tarino sebavedomie – ktoré sa od stretnutia s Vanyou krčilo niekde v kúte – ma mierne prekvapilo. „Keby ste ako každá iná, nebola by ste Kráľovnou.“

Celeste sa rozosmiala. „Na tom asi niečo bude, ale kto ste vy?“

„Moje meno je Tari. A toto je moja priateľka Isabella,“ predstavila nás Tari. Celeste na mňa opäť hodila ten zvláštny pohľad ako pri našom prvom stretnutí. Nevedela som, aký mám z neho mať pocit, tak som sa ho radšej snažila ignorovať. „Myslím, že by ste mala vedieť, čo sa deje na mieste zvanom Volterra,“ prešla Tari k veci.

Celeste sa zamračila akoby nad niečím usilovne premýšľala. „Hm, ten názov sa mi zdá povedomý. Určite som o ňom už počula, tuším v súvislosti s upírmi.“

Tari prikývla. A potom jej jednoducho, pravdivo a bez obalu vyklopila všetko, čo zistila ona sama a čo sme potom zažili spolu. Celeste celú dobu ostala pokojná a chladná – ako ostatne každá normálna Banshee, nech počuje čokoľvek – ale ja som inštinktívne cítila, že sa v nej zbieha hnev.

„Čože to robia?! Väznia ich?!“ Celeste sa zamračila, zaťala ruku v päsť a ústa stisla do jednej tenkej čiarky. „Ts! Upírski idioti, čo si o sebe myslia?“ Uprela na nás dve vážny pohľad. „Toto len tak nenechám. Naším osudom je síce slúžiť, ale nie im a už vôbec nie nasilu. Choďte na lov, nevesty, a naberte silu. Budete ju potrebovať. Hodinu pred úsvitom sa stretneme v hlavnej sále, dostanete bližšie informácie.“

Víťazoslávne som sa pousmiala. To je presne moja reč. Nesklamala som sa, vedela som, že Celeste to nenechá len tak. Za toto tí hnusní upíri zaplatia. I keď ma trochu zarazili jej slová o tom, že naším osudom je slúžiť. Povedala to totiž spôsobom, že slúžiť niekomu nie samým sebe.

„Vyhľadajte Vanyu a povedzte jej, že Celeste odkazuje, že nech vás sprevádza a každej Banshee, ktorú stretnete, povedzte, aby išla nabrať sily. A ty, Isabella, povedz Vanyii, nech ti niekedy porozpráva o talentoch a daroch. Že to budeš potrebovať.“

Tentokrát som hlavu sklonila. Z Celeste vyžarovala čistá autorita, ktorej sa bolo ťažko nepodvoliť. Tari mala pravdu – ona bola pravou Kráľovnou.

Vanyu sme našli presne tam, kde sme ju prvýkrát stretli. Odovzdala som jej odkaz a ona, očividne šťastná, že má spoločnosť a nemusí v tej tme trčať dlhšie, ale môže ísť na vzduch sa k nám s úsmevom pridala. A prestala Tari omamovať a skúšať to aj na mňa, čo bolo síce trochu prekvapivé, ale príjemné. Vanya bola krásna a sympatická a ja som zistila, že by som ju mala rada za priateľku.

Pobehovali sme po lesoch a do Podmestia sme sa vrátili až nadránom. Čakalo nás tam prekvapenie v podobe zhromaždenia asi päťdesiatich Banshee. No nie preto som ostala prekvapene civieť na tú, čo mi bola najbližšie. Tá nevesta bola rovnako krásna ako ja alebo Tari. Aj oči mala rovnaké tmavozlaté. Rozdiel bol v našich vlasoch. Zatiaľ čo normálne Banshee ich mali čierne alebo také, ako zaživa, táto nevesty ich mala snehovo biele s jemným nádychom blondu.

„Tari,“ šepla som, „toto je zase aký druh Banshee?“

Tari urobila niekoľko krokov smerom od nej a potom sa ku mne naklonila. „Je to mladá nevesta, rovnako ako každá z nás. Ibaže tieto bledovlásky nezomreli na nejakú nehodu, vraždu ale ani prirodzenou smrťou. Voláme ich Samomražedkyne. To zrejme vysvetľuje všetko. Mimochodom, je ich hrozne málo a spravidla je najmúdrejšie vyhnúť sa im. Bývajú chladné – a to aj na pomery neviest – narcistické, extrémne melancholické a flegmatické, utápajúce sa v sebaľútosti a žiale a s častým sklonom k sebadeštruktivite, deštruktivite ostatných a alkoholizmu. To by bolo, myslím, všetko.“

Zdvihla som obočie. „Ach, iba to?“ Čo je to za zúfalé mladé ženy, že si samé vezmú život, aby sa nemuseli vydávať?

Moje myšlienky prerušila Celeste, ktorá sa chopila slova. „Milé Banshee, dnes som sa dozvedela závažné správy týkajúce sa našich sestier. Od teraz je každý upír hlásiaci sa k menu Volturi nielen netolerovaný a netrpený, ale aj mŕtvy. Vyzývam každú z vás neviest, aby ste sa spojili a kdekoľvek vo svete narazíte na Volturiovca, odstráňte ho. A dajte to vedieť všetkým nevestám na tomto kontinente, Volturiovci -  a vlastne každý upír, ktorý naštve Upírske nevesty – nie sú na tomto svete trpení. Nepotulujte sa samé, ale utvorte malé skupinky a buďte nenápadné, no oči aj uši nastražené. Môžete ísť, nevesty z ďaleka. Isabella, Tari, Vanya a nevesty, ktoré tu majú ešte ostať tu ostanú.“

Ani nie o minútu bola miestnosť prázdna okrem jedenástich ďalších Banshee.

„Rozhodla som sa, že to tak nemôžem nechať. Ak tie nevesty chcú, nech si tam ostanú, no ja to chcem počuť na vlastné uši,“ vyhlásila Celeste. „Tari, vravela si, že chodievajú na lov zháňať ľudí. Vašou úlohou je nájsť čo najviac takých skupiniek a eliminovať upírov, ktorí ju budú viesť. Osloboďte vaše sestry a skryte ich niekde do bezpečia, nie však sem, pretože v Podmestí nájdete aj upírov, ktorí o tomto nemajú čo vedieť. O desať dní ma vaša vedúca kontaktuje na bále v Lordareonskom paláci. Svoju vedúcu budete poslúchať vo všetkom, nech by sa vám jej rozhodnutie akokoľvek mimoriadne nepáčilo. Dobre?“

Nevesty svorne prikývli vrátane mňa. Tešila som sa na to, že konečne dám tým mizerným upírom do držke. Ibaže som dúfala, že vedúca nebude nejaká šľahnutá Banshee. Neznášala som plniť príkazy, ktoré boli v rozpore s mojimi zásadami a presvedčením.

„Povedia vás Isabella.“

Zalapala som po dychu. Čože? Ja? To akože prečo? Veď som Banshee ledva vyše týždňa týždne. Ja a veliteľkou? Kurníkšopa, čo s tou zodpovednosťou budem robiť? Ale asi to je... celkom pocta.

„Isabella?“ ozvala sa Vanya. „Madam, ale toto je úloha pre Princeznú.“

Celeste sa usmiala. „Áno, ja viem. Beauty Isabella je Princezná. Povedie vás. Dobre, Kráska?“

Chvíľu som na Celeste prekvapene pozerala a premýšľala som, ako mám zareagovať. A potom som si uvedomila, že hoci som Banshee ešte len pár dní, nie som už neschopná mladá Isabella. Som Upírska nevesta. A ak si Celeste myslí, že sa na túto úlohu dokonale hodím – a zrejme si to myslí, inak by ma Princeznou nemenovala – v tom prípade to tak zrejme bude.

„Bude mi cťou.“

„Nahradí Liviu, Vanya. Má všetko, ba omnoho viac, než sa na Princeznú hodí a ty ju zaučíš.“

Vanya sa usmiala. „Vitaj medzi nami Princeznami, Krásna Isabella.“

„Teda presne o desať dní sa stretneme v kráľovskom paláci. Som zvedavá na výsledok. A ak by ste náhodou niečo potrebovali medzitým, väčšinou som tu, v Lordareone, takže nájsť ma by nemalo predstavovať problém,“ povedala Celeste.

„Prečo práve v Lordareone?“ zaujímalo Tari.

„Pretože to je vaše rodné mesto, však?“ vyletelo zo mňa ani som nevedela ako. „Bývala ste Celeste Belemodneovou, však? Mala... pred štyridsiatimi dvomi rokmi ste sa mala stať manželkou kráľa Vanira - otca terajšieho kráľa.“

Celeste zdvihla obočie. „Hm... áno, mala. Nie, že by som ho milovala, to ani náhodou. Ale mojej rodine hrozilo, že skončíme na ulici.“ Mykla plecami. „A keď sa naskytla šanca, chopila som sa jej.“

„Vedela ste, že umriete a dala ste sa na to aj tak?“ Nešlo mi to do hlavy. Ale faktom je, že diplomaciu som neštudovala a ani trochu ma nebavila.

Celeste sa pobavene usmiala. „Áno, ja som to vedela. Ale on nie.“ Pokrútila hlavou. „Stačilo pätnásť minút, aby sme si povedali svoje áno a po mojej smrti by bola tretina kráľovského majetku napísaná na meno Belemonde. Kto mal vedieť, že na ten prekliaty zápal pľúc umriem na ceste do kostola?“ Zatvárila sa otrávene a ja som takmer žasla, ako mala všetko dokonale premyslené. „Lordareon poznám, preto som tu ostala. Odkiaľ to vlastne všetko vieš?“ zaujímala sa.

Keby som ešte bola človekom, červenala by som sa ako prezretá čerešňa. Pokrčila som plecami. „No, bavil ma dejepis.“

„Ako mám viesť skupinu Banshee, keď ani neviem bojovať?“ Tento problém ma trápil viac, než som bola ochotná pripustiť. Čo ak zbabrem hneď prvú úlohu, ktorou som bola poverená? Pretože pokiaľ poznám sama seba, nebolo by to nič nezvyčajné.

„Ale ty vieš bojovať,“ povedala Vanya s úsmevom. „Stačí sa spoľahnúť na svoje inštinkty. Vďaka nim vycítiš, keď na teba niekto pôjde odzadu. Si takmer rovnako silná a rýchla ako hocaký iný upír. A navyše máš niečo, čo oni nemajú – topánky na opätok a prešibanosť a inteligenciu Banshee. Nemaj strach, pokiaľ ťa Celeste vymenovala Princeznou a to ťa videla len raz, v tom prípade to nemôžeš zbabrať. Iba to chce moment prekvapenia a dobrú stratégiu.“

Prikývla som. Jasné, stratégia. To by malo vyjsť. „Ibaže inteligenciou do zadku žiadneho upíra nenakopem,“ podotkla som.

Vanya sa ľadovo uškrnula. „Presne tak. Preto tu máme toto.“ Na dlani jej ležalo niekoľko ampuliek s čírou tekutinou vo vnútri a zapaľovač.

„Petrolej?“

„Upíri skvele horia.“ Podala mi ampulky. „Mieriť vieme všetky.“

Pri predstave horiacej postavy by som sa ešte pred ôsmimi dňami asi povracala. Namiesto toho som sa teraz iba pousmiala a spolu s jedenástimi nevestami pridala do kroku. Mňa tu žiadni upíri štvať nebudú.

Tak čo? Budú horieť, nebudú? A čo keď Banshee zahorí láskou k... nepredbieham. :) Už čoskoro.

Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovná - Kapitola 6.: Poverená: