Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, iba začiatok - 5. kapitola

01.07.2015 (10:15) • Lullu123 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1158×

5. kapitola

„Obchodné podmienky?"

„Mám."

„Aj darovacie zmluvy, užívateľské dotazníky a tak ďalej?" Pozrel sa mi hlboko do očí a vyslovil to absolútne profesionálne. Žiadna stopa citu, iba chlad.

Boli to len dva dni, od incidentu s bozkom, no nič sa neudialo. Akurát tak ma vyžadoval vždy po ruke (prípadne na mobile) a vymýšľal si nové úlohy pre mňa. Raz to bolo zariadiť, aby jeho osobné lietadlo pristálo na minútu presne. Samozrejme, nikdy som s tým nič nerobila, a keď som to trochu poplietla, v noci som mu poslala ostatné dôležité zmluvy a radšej neprišla do práce.

Občas sa mi dokonca zdalo, že som si ten bozk vymyslela. Áno, to by vyvrátilo všetky moje domnienky a utvrdilo v tom, že som naozaj paranoidná. Niektoré veci sa nedali vysvetliť - občas som sa v noci zobudila a cítila jemný vánok Cullenovej kolínskej, inokedy som mala pocit, že ma niekto sleduje. Budem presná - akoby ma sledoval on. Niekde v kútiku mojej mysli som si pomaly začala dávať skladačky dohromady. Stále mi však chýbali hmotné dôkazy. Akékoľvek.

„Pán Cullen, konferencia je už o dva dni a všetko máme prichystané. Kontrolujeme to už tri dni neustále. Mám pocit, že ma na tej konferencii nepotrebujete. Predsa len, priebeh vašej prezentácie si vytvoríte sám a ja už som vám stihla naplánovať sedenia a dôležitú večeru, na ktorú je nevyhnutné prísť," poviem a na dôkaz pravdivosti si vyberiem svoj diár a strčím mu ho popod nos. Rýchlo prebehne očami po riadkoch a vráti mi ho späť.

„Isabella, už sme sa dohodli, nie? Mám taký dojem, že nechápete slovu dohoda. Chcem vás tam a hotovo. Je to vaša práca."

„Ale-" Umlčí ma s chladnokrvným pohľadom do mojich očí.

„U mňa slovo ,Ale' neplatí."

„V tom prípade sa vidíme zajtra ráno na letovisku." Zoberiem si veci a namierim si to k dverám.

„Dobrú noc, Isabella."

„Pán Cullen," pokývam hlavou a zatvorím za sebou dvere.

Edward:

Bolo to pokĺznutie. Nemal som to robiť. Niežeby to bolo nesprávne alebo tak niečo, aj tak som už bol celkom dosť zvrátený, ale ona bola jediná, ktorá po mne túžila a zároveň nenávidela. A jej krv... Priznať sa, že som ju s obľubou ovoniaval stále dokola, by bolo slabé slovo. Vedel som o nej všetko. O Isabelle.

Netušil som, že si svojim krátkym životom prešla až toľko. Rozhodne to nebola prechádzka ružovou záhradou, to za prvé. Keď mala sedemnásť, oficiálne sa stratila. Objavovala sa na stránkach so zmiznutými deťmi, a keď dovŕšila osemnásť rokov, všetky jej profily sa vymazali. Mala právo na to odísť. Hoci aj bez rozlúčky.

Lenže to sa mojej Belle ani trochu nepodobalo. Navyše, tam sa volala Isabella Mária Swan, zatiaľ čo reálne sa volala Isabella Grace. Pátral som ďalej. Našiel som ešte pár deciek z toho istého mesta, ktoré sa stratili približne v rovnakom veku a čase ako ona. Vypátral som ich. Poväčšine to boli bezdomovci s whiskey v ruke, alebo lacné štetky s krajším domom. Ponúkol som im peniaze za odpovede. Odrazu som vedel všetko. A začal nenávidieť jej rodičov, rovnako ako ich nenávidí ona. Patrili do nejakej sekty, celá dedina. Uznávali nejakého Terra, robili mu obrady a každoročne posielali svoje deti preč, čo najďalej. Terra im potom mal požehnať ich cestu a oni mali skončiť v bohatstve a mali šíriť ich sektu ďalej. Takto to bolo každý rok. A potom došla na rad Bella.

Musela byť vystrašená. Bez peňazí, v noci a sama? Mala šťastie, že sa nestala štetkou. Alebo ju len tak neznásilnili a nezabili.

Neskôr začala pracovať v reštaurácii na čierno. Pár mesiacov bola v ubytovni a potom si prenajala dieru. Prijali ju do firmy, kde robila upratovačku. Vypracovala sa ďalej a tak skončila tu, vo WillsonMarku. Došiel som ja, zachránil ju a premenoval na CullenImpery.

Vlastne, mala skoro vo všetkom šťastie, no aj tak sa musela plaziť, len aby niečo konečne dokázala. Udivovala ma. Bola teplá a mäkká, ako tá najväčšia továreň na teplo. Bola chladná ale aj milá a zábavná, ak chcela.

No stále to bol len prekliaty sáčok s krvou.

Zbalím si veci do kufríka a zamknem si kanceláriu. Vbehnem do výťahu a zveziem sa až do garáže. Stlačím tlačidlo a nablýskané Bentley sa rozozvučí. New York je zaujímavé mesto. Ľudia tu nie sú odcudzovaní, teda, čo sa niečoho týka a cítiť tu slobodu. Akoby som sa necítil slobodný dosť, no bolo príjemné vedieť, že nie som sám. Sám... Dosť pokrytecké slovo.

Zamierim do štvrte bohatých a slávnych a zaparkujem si auto pri dome. Carlisle sa vždy rád vyťahoval, no to bolo celkom jedno. Ten dom chcel vďaka obrovskej pivnici, ktorá bola veľká ako jedno poschodie. Už teraz počujem, ako si svoju obeť vychutnáva plnými dúškami. To bude zase...

Väčšinou si svoje obete necháva maximálne týždeň, no táto sa tu zdržala neobvykle dlho. Asi bola niečím výnimočná, možno mala nejaký dar a Carlisle uvažuje nad jej premenou. Ja sa však do toho nemienim angažovať, ostanem pekne krásne v blízkosti Belly... Úškrniem sa, keď mi dôjde význam mojich slov.

No, vyzerá to tak, že sa naozaj stala objektom môjho záujmu.

Vojdem do izby a kufrík hodím na posteľ. Prezlečiem sa a vojdem do obývačky práve vtedy, keď z pivnice vychádza Carlisle. Kývnem hlavou na znak pozdravu a zapnem si televízor. Práve dávajú hokejový zápas a Carlisle si ho nenechá ujsť. Po chvíli sa ku mne pridá.

„Ešte neuvažuješ nad jej premenou?" spýtam sa nezaujato. Mykne plecami.

„Jej krv mi chutí a sex s ňou je na človeka... Povedzme, výnimočný. No ako upírka by mi bola nanič," zašomre.

Krv... Kedy som bol naposledy na love?

„Nechceš ísť dnes loviť?" Uprie na mňa svoje krvavočervené oči. Prikývnem a o chvíľu sa postavím. Carlisle je nacpaný až po okraj, ale Tanya nemusí. Skočím k telefónu a vyťukám jej číslo.

„Áno?"

„Tanya, dlho sme si neskočili vyraziť von," poviem a flirtujem každou hláskou.

Zasmeje sa. „Dobre. Ale potom musíme ísť do lesov vypiť aj časť zvieratiek. Vieš, zastierací manéver." Z jej strany počujem svišťanie vzduchu - už ide.

„To nebude problém," zašepkám a otočím sa. Tanya sa nahne na špičky a divoko ma pobozká. Keď sa odtiahne, v jej očiach je náznak skvelej noci.

„Poď," zašepkám a rozbehnem sa. Som síce rýchlejší, ale oproti Tanyi, ktorá je ešte stále novorodená, to až tak nestačí. Pozriem sa na ňu. Uškrnie sa a zahne do tmavej uličky pri bare. Počuť odtiaľ hlasný smiech záľubeného páru, razí z nich alkohol na kilometre ďaleko.

„Počkaj, Ella. Nechceš?" Počuť zvuk rozopínajúcich sa rifiel.

„Nechávam ti ich," nahnem sa k Tanyi a otriem sa jej o ušný lalôčik.

„Oboch?" Hľadá háčik. Dnes si však chcem užiť a nie žehliť ženské ego.

„Oboch a potom..." nechám vetu otvorenú. Hrdeľne zavrčí a vrhne sa na prvého. Presnejšie, prvú.

Začne kričať, ale Tanya ju v priebehu pár sekúnd odprace. Chytí telo bez krvi a hodí ho o stenu. Ozve sa pukanie kostí. Z rohu sledujem muža, ktorý zdesene cúva dozadu a sleduje svoju mŕtvu priateľku. Tanya sa postaví a ako Boh pomsty príde k mužovi. Očividne zvolila hru na milenku a milenca, pretože keď k nemu príde, začne ho bozkávať. Muž odstúpi a Tanya ho schmatne za hrdlo. Pridrží si ho a pomaly prejde až k hrdlu.

„Toto milujem," zašepká a do jej zvonivého hlasu prenikne nadľudský rev. Odprace aj toho. Keď skončí s mužom, znechutene ho odkopne a obráti sa.

Nemôžem si pomôcť. Hladne sa na ňu vrhnem a strhnem z nej všetko jej oblečenie. Vrhnem sa na jej pery. Skúmam ich, zatiaľ čo prstami preniknem do jej vnútra. Túžobne si povzdychne a jemne sa mi zubami zahryzne do ramena. Druhou rukou jej hladím prsia a perami si zoberiem jej bradavku do úst. Nevydržím takto dlho. Ihneď, ako jej svojimi prstami spôsobím rozkoš a ona vykríkne vášňou, do nej prudko vniknem a rozídem sa naplno.

„Pridaj! Ešte, Edward, ešte!" zavzdychá mi do úst. Nenechám sa prehovárať a zrýchlim tempo. Pomaly cítim ako to na mňa prichádza. Je mi jedno, či Tanya súhlasí alebo nie, zrýchlim tempo a dosiahnem vrchol. Tanya exploduje takmer ihneď po mne.

Postavím ju na nohy a uškrniem sa. „Ideš ešte loviť?"

„Nahá? Ak si myslíš, že máš také sebaovládanie," povie laškovne a ihneď jej sčernejú oči. Rozbehnem sa ďalej a nechám za sebou Tanyu, ktorá sa o malý moment pridá. Zacítim vôňu lahodnej ľudskej krvi a nasledujem ju. Narazím na päticu opilcov pred krčmou a skôr, než sa stihnú uvedomiť, zoberiem im dvoch mužov.

Akoby boli z masla, prehryznem sa ich kožou a vysajem ich do poslednej kvapky v priebehu pár sekúnd. Tanya zatiaľ v druhej uličke saje zvyšných troch. Príde za mnou.

„Pokračujeme?" Oblapí mi krk a vputuje jazykom do úst. Jej veta má jasný dvojzmysel. Pokrútim hlavou a ukážem za mesto.

„Zastierací manéver?" Aj ja ho potrebujem. Moje oči sú určite krvavočervené a ja ich potrebujem mať zlaté. Inak by sa ma Bella zľakla. Tanya na mňa zazrie spopod mihalníc a pokrčí plecami.

Vydáme sa teda k lesíku a trvá to celkom slušný čas, hoci sme upíri a utekáme ako blázni. Pre človeka by to trvalo približne tri hodiny rýchlej chôdze. Už na začiatku cítim výrazný pach púm a medveďov. Tanya sa na mňa významne uškrnie a rozuteká sa za tou, nie príliš omamnou vôňou. Ja sa rozbehnem svojou cestou. Zhodou okolností narazím na medveďa, ktorý sa so mnou hrá. Vrčí na mňa, vyťahuje a ukazuje svoje pazúry na obdiv. Chvíľu trvá, kým mu dôjde, že je mu to na...

Cŕŕn! Cŕŕn! Veselo pokračujem vo svojej hre a tentoraz je medveď ten, čo by sa mal báť. Vyskočím naňho a prehryznem mu tepnu. Ochabnú mu laby. Znechutene jeho telo odhodím pod krík a pozriem sa na displej. Kto ma o tretej ráno otravuje? Bella.

Opäť mi zavibruje mobil. Cŕŕn! Cŕŕn! Chvíľu uvažujem nad tým, či ju zruším. Napokon tú možnosť vyhodím von z hlavy a zdvihnem ju.

„Pán Cullen, ospravedlňujem sa za rušenie, ale mám menší problém. Nemôžem ísť do Paríža. Moja kamarátka zmizla a sú to už dva týždne, čo sa neozvala. Musím ju nájsť," povie s naliehavosťou v hlase.

„Bella, vy tam musíte ísť. Čo ma po vašej kamarátke, ktorá sa možno teraz vyvaľuje na pláži? Nemajte strach. Také veci sa stávajú," poučím ju a skopnem jej plány niekam na mesiac. Z tohto sa nevyvlečie. V Paríži má svoje prekvapenie, ktoré patrične dostane.

„Esme nie je taká, Edward! To by nikdy neurobila," začne vzlykať. Prekrútim oči. Nemám náladu na ženské hormóny. A zo všetkého najviac nenávidím plač. To je také nemožné ho zadržať? Navyše, tykať môžem iba ja jej.

„Bella, nerád ťa na to upozorňujem, ale udržujeme čisto iba profesionálny vzťah. Tvoje emócie mám niekde hlboko-," začnem, no zarazím sa. Vypla hovor.

„Problém, Edward?" Tanya sa vynorí z tmy a objímne ma zozadu. Dlaňou mi začne putovať do nohavíc a uchopí môj nástroj.

„Ani trochu, Tanya," poviem, otočím sa a prilepím sa na jej pery.

Bella:

Skontrolujem si hodinky. 05:54. Mešká už polhodinu a o chvíľu máme letieť. Kde, dočerta, trčí Cullen? Najprv som ja tá zlá, pretože chcem zostať v NY hľadať Esme a on nakoniec nedojde. Nervózne si požmolím kúsok z látky na košeli a očami vyhľadávam originálne podanie Edwarda Cullena. Nič a nikoho však nevidím.

Pokrčím plecami a namierim si to do baru. Nerada som lietala lietadlom a potrebovala som sa povzbudiť. Vkročím doňho a zamierim k pultu. „Jeden pohár... Viete čo? Výber je na vás," poviem barmanovi a rukami si podopriem hlavu.

„Je vám niečo, slečna?" spýta sa a pohľadom mi zamieri niekam oveľa hlbšie ako sú oči. Zažmurkám. Po tých urážkách na moju osobu od Cullena som dávno zabudla, ako na mňa muži reagujú. Pozdvihnem sa a poskytnem mu bohatý pohľad do môjho výstrihu.

„Možno..."

Uškrnie sa a naleje mi do pohárika žltú tekutinu. „Výnimočný drink pre výnimočnú ženu," zašepká. Zasmejem sa.

„Koľko stojí?"

„Účet ide na mňa, kráska." Žmurkne a podá mi ho. Priložím si pohár k perám. Už-už ho začínam piť, keď mi ho odrazu niekto schmatne a hodí o zem. Zalapám po dychu. Otočím sa na dotyčného a ustúpim dozadu. Cullen.

„Čo si to dovoľujete?" zasyčím.

„Isabella, v zmluve je napísané, že počas pracovnej doby nemáte piť alkohol a ani užívať drogy. Hádam nechcete, aby som vás vyhodil. Alebo áno?"

Tak a pustite sa do mňa. Čo hovoríte na párik Edward a Tanya? Nebojte sa, nebudú párik. Edward však nebude jediný, kto si užije. Predsa len, Bella je zdravá žena a má svoje potreby, nie? 

Určite všetci túžite po páriku E&B, no snažte sa ich pochopiť. Nie je to pre nich ľahké, Bella má svoje pravidlá a Edík svoju podstatu a hranice. Navyše, vždy niečo plánujem, ale tie postavy si robia čo chcú...

Ďakujem za komentáre a dúfam, že budete čítať ďalej.

Vaša Lullu. 

Autor: Lullu123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, iba začiatok - 5. kapitola: