Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 42. kapitola

18.08.2014 (13:30) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1697×

42. kapitola: V šťastí aj v nešťastí...

Rosalie:

Prešlo zopár týždňov a do svadby Esme a Carlislea ostávali dva dni. Všetko bolo dávno vopred zariadené, ale Esme celý čas stresovala, aby všetko išlo podľa plánu. Väčšina hostí potvrdila svoju účasť a niektorí už boli na ceste.

Dnes večer mali chlapi na pláne Carlisleovu rozlúčku so slobodou a my sme sa rozhodli urobiť si babský večer u nás doma. Carlisle v skutočnosti ani nechcel oslavovať svoju poslednú noc ako slobodný muž, keďže vravel, že naozaj šťastné obdobie sa mu ešte len začne. No Jasper a Emmett trvali na tom, že si musia niekam vyraziť. Edwarda do toho namočili tiež a on, koniec koncov, vôbec neprotestoval.

Keď sme sa okolo šiestej s Edwardom vrátili zo školy, ktorú sme navštívili po dlhom čase chvíľu pred skúškami ako väčšina spolužiakov, Alice mi nariadila, aby som si pre istotu vyskúšala svoje šaty na Esminu svadbu.

Emmett bol na love s Jasperom, Bella sa hrala vo svojej izbe s bábikami a Carlisle bol ešte v práci, čiže dom bol celkom prázdny a cestou na poschodie som nikoho nestretla.

Vošla som do svojej izby a značkovú kabelku som položila na posteľ. Rozopla som si zips na chrbte a moje ľahké bordové šifónové šaty so zlatými ramienkami zo mňa ladne skĺzli. V spodnom prádle som vošla do šatníka, no ešte predtým som stihla otvoriť okná, keďže dnes bolo naozaj veľmi teplo. Zajtra už malo pršať a v deň svadby mali byť na oblohe krásne husté oblaky.

Vytiahla som šaty z obalu a usmiala som sa. Naživo boli ešte krajšie ako v katalógu a keď dorazili z Európy, veľmi som sa potešila. Opatrne som si ich obliekla, zapla som zips na boku a rukami som prešla po jemnej látke. Zasnene som vyplávala zo šatníka pred veľké zrkadlo a obzerala som sa z každej strany. Odhalený chrbát vyzeral štýlovo a pridával mi na príťažlivosti a rafinovanosti. Keď ma v nich uvidí Emmett, pravdepodobne zabudne aj ako sa volá. Prefíkane som sa pousmiala a otočila som sa na druhú stranu.

„Veľmi ti pristanú!“ ozval sa zrazu mužšký hlas za mnou a niekto obdivne zapískal.

„Ako ste sa sem....“ Nahnevane som sa otočila a všimla som si za sebou Emmetta a Jaspera.

„Mala si otvorené okno,“ povedal Emmett nevinne.

„Ale naozaj si v tých šatách krásna, sestrička,“ mrkol na mňa Jazz.

„Ďakujem,“ usmiala som sa. „Nemali by ste sa vy dvaja náhodou chystať na večer?“

„Nám to netrvá tri hodiny,“ zasmial sa Emmett a Jasper sa k nemu pridal, ale ja som sa na neho škaredo pozrela. Zbadal môj pohľad a hneď ho smiech prešiel.

„Jasper, ktorý oblek si mám vziať?“ pýtal sa nervózne môjho brata, kým som na neho vražedne zazerala.

„Rosalie ti určite poradí lepšie ako ja,“ vyvliekol sa z toho. „Ja musím ísť za Alice.“

Jasper odišiel a nechal nás s Emmettom samych. Emm mi venoval zvedavý pohľad a opýtal sa:

„Urobíš zo mňa na dnes večer niečo k svetu?“

„Bude to veľa práce, ale pokúsim sa zachrániť, čo sa dá,“ povzdychla som si.

„Výborne, som len tvoj,“ usmial sa a ja som pretočila očami.

„Tak padaj do sprchy. Nemyslím si, že krv na tvojich rukách urobí na niekoho dobrý dojem,“ povedala som, keď som videla, ako sa na love zašpinil. Biele tričko už nebolo biele a na predlaktiach mal krv a zaschnuté blato.

„Ako povieš.“ Vzal si svoj uterák a zmizol v mojej kúpeľni. Vrátila som sa do šatníka a vyzliekla som si šaty. Odložila som ich a navliekla som si na seba sivé tielko s čipkovaným lemom a tmavomodré voľné nohavice.

Prešla som k Emmettovej skrini a rozmýšľala som, čo by sa mu hodilo na dnes večer.

Keď Emmett vyšiel zo sprchy, na posteli ho čakal tmavý oblek a svetlofialová košeľa. Bez námietok sa obliekol a ja som zatiaľ našla vhodné topánky, opasok a kravatu. Alice myslela na všetko a nakúpila mu slušné množstvo oblečenia. Dokonca bolo Emmettovi všetko dobré, ani o číslo menšie.

„Môže byť?“ opýtal sa ma Emmett, keď bol prichystaný na odchod.

Vyšla som zo šatníka a premerala som si ho. Môj chladný výraz bol v momente preč a ja som na neho ostala nemo hľadieť. Vyzeral dokonale a zrazu som si priala, aby dnes večer nešiel von s ostatnými, ale so mnou na večeru vo dvojici.

Nebolo to prvýkrát, čo som ho videla takto nahodeného, ale on ma uchvacoval od prvej chvíľe, ako sme sa stretli. Uvedomila som si to až na našom prvom rande, predtým som ho vnímala ako idiota, ktorý mi chvíľami znepríjemňoval život. No aj tak som na neho nedokázala zabudnúť. Viem, že sa medzi nami udialo všeličo, ale aj napriek tomu, som ho nikdy neprestala milovať.

„Rose?“ zamával mi pred očami.

„Prepáč, zamyslela som sa... Nad vhodnými doplnkami!“ uhrala som to.

„Potrebuješ hodinky!“ vypískla som a zbehla do jeho skrine.

„Tieto,“ povedala som, keď som sa vrátila a podala som Emmettovi strieborné hodinky talianskej značky.

„Ďakujem,“ povedal a zapol si ich na zápästí.

„Teraz je to fajn,“ nervózne som sa usmiala. Úsmev mi opätoval a ja som sklopila zrak.

„Mal by si ísť...“ dodala som.

Chcel niečo povedať, no potom si to rozmyslel, slabo prikývol a vyšiel z mojej izby. Zviezla som sa na posteľ a sama som nevedela, ako sa cítim. Na dnešný večer s dievčatami som sa veľmi tešila, ale noc s Emmettom by sa mi pozdávala tiež. Ach, ale čo ak jemu nie...

Čo ak som ho svojím správaním už nadobro odplašila a on už o mňa nestojí. Celý čas sa správam tak hlúpo, kým on sa snažil získať si ma. Mala som hodiť za hlavu všetko, čo sa medzi nami odohralo počas jeho ľudského života a začať odznova. Veľmi nerada, no napokon som si priznala, že na Alice a Esme žiarlim... Vydávajú sa za mužov, s ktorými sa navzájom úprimne milujú, kým ja sa zamýšľam nad spôsobmi, ako by som ešte viac dala Emmettovi najavo, že mi je ukradnutý, aj keď opak je pravdou...

O chvíľu som začula hlasy všetkých členov rodiny z obývačky, tak som tam zvedavo dobehla. Carlisle, Edward, Emmett a Jasper stáli v oblekoch vedľa seba a Esme s Alice sa s nimi lúčili.

„Ráno vyrážame do Golden Castle, aby som sa uistila, že je na našu svadbu všetko pripravené,“ povedala Esme a ovinula si ruky okolo Carlisleovho krku.

„Dobre, láska, my dorazíme poobede,“ povedal usmiato.

„Ale uvidíte sa až pred oltárom,“ poznamenala nadšene Alice.

„Dnes v noci sa zabav, ale prosím, mysli na mňa a nezabúdaj, ako veľmi ťa milujem,“ lúčila sa Esme so svojim nastávajúcim a nežne ho pobozkala. V tých slovách bolo oveľa viac, ako sa na prvýkrát zdalo. Kým Esme pôsobila milo a nevinne, Alice sa s tým nehrala a povedala to Jasperovi narovinu:

„A žiadne striptérky!“ pohrozila mu zdvihnutým ukazovákom.

„Nejaký odkaz pre nás, Rose?“ podpichol ma Emmett a aj s Edwardom sa na mňa prefíkane usmiali.

„Užite si to,“ venovala som im presladený úsmev.

V tom sme začuli vrzgot pneumatík pred našou vilou a všetci sme sa otočili k oknám.

„Páni, je tu limuzína, mali by sme ísť,“ povedal Jasper pobavene, keď si všimol prekvapené výrazy ostatných. Alice mu ešte venovala vášnivý bozk na rozlúčku a naši chlapi nás potom nechali v obývačke samé. Nastúpili do luxusnej nablýskanej limuzíny a vyrazili za zábavou. 

Emmett:

Nasadli sme do bieleho Chryslera a hneď ako šofér za nami zavrel dvere, Jasper otvoril fľašu zlatého šampanského. My ostatní sme ho pobavene sledovali, ako nám nalieval do vysokých pohárov.

„Ako ti toto napadlo?“ opýtal sa ho Carlisle, keď sme sa pohli.

„Musel som predsa niečo vymyslieť, nemohol som nechať svojho otca vstúpiť do manželstva bez poriadnej rozlúčky!“ povedal a rozdal nám poháre šampusu, v ktorom plávali pozlátené kúsky.

„Takže,“ začal Jazz. „Náš otec sa žení a toto je posledná noc, ktorú si môže užiť ako slobodný muž. Preto si musíme pripiť a poriadne to osláviť, aby bola táto noc nezabudnuteľná. Do manželstva ti všetci prajeme len to najlepšie, ale na to bude predsa čas na svadbe. Teraz máš poslednú možnosť okúsiť zakázané,“ žartoval a Carlisle len neveriacky krútil hlavou. Jasper zdvihol svoj pohár do vzduchu a my všetci sme ho napodobnili. Štrngli sme si a odpili si zo šampusu, ktorý síce nikomu nechutil. Jasper začal niečo vykladať svojmu otcovi a ja som sa zamyslel.

Keď som dnes videl Rose, mal som pocit, ako by sme sa poznali oveľa dlhšie, než tomu v skutočnosti je. Bola taká nádherná! Keď stála pred zrkadlom a na nič sa nehrala. Vyzerala ako víla... Nie, ako princezná! Najkrajšia na svete! V jej šatníku som si náhodou všimol krátke čierne šaty, ktoré som na nej už určite niekde videl. Zavrel som oči a začal som rozmýšľať. Nevedel som si spomenúť, moja pamäť bola ako by spolovice zatemnená, ale bol som si istý, že som ju v nich už predtým videl. Kde to len mohlo byť... Zdá sa mi, že to bolo v nejakej reštaurácii... Alebo sa mýlim? Prečo si to nepamätám? Čo ak sa medzi nami stalo niečo, o čom neviem. Toto sa mi naozaj nezdá.

„Emmett?“

„Čože?“ strhol som sa a všimol som si, že na mňa všetci upierali svoje pohľady.

„Čo povieš na náš plán na dnešnú noc?“ zopakoval nadšene Jasper. Správal sa presne ako jeho družka, keď sa išlo nakupovať.

„Je skvelý! Už sa neviem dočkať,“ uhral som to.

„Začínam sa báť, čo ma ešte čaká,“ povedal Carlisle a Jasper ho šťuchol lakťom do rebier.

Limuzína zastala pred jedným z najvychytenejších klubov na Manhattane a my sme vystúpili. Po červenom koberci sme prešli až k vchodu a obišli sme dlhý rad ľudí. Ochrankári nás pustili dnu, kde to už poriadne žilo. Rozhliadol som sa okolo seba a cítil som, ako si nás ľudia premeriavali. Jasper nás odviedol k stolu, ktorý sme mali vopred rezervovaný a sadli sme si. O chvíľu k nám prišla mladá čašníčka a priniesla nám welcome drink.

Zrazu na pódium pred naším stolom vyšlo niekoľko sporo odetých tanečníc a všetky sa na nás usmievali. Niektoré zostali na pódiu a pár z nich si sadlo k nám. DJ začal hrať známu pesničku z Moulin Rouge a tie na pódiu sa začali vlniť do rytmu hudby.

„Jasper, ty nie si normálny!“ zasyčal Carlisle na svojho syna a ja som sa musel zasmiať.

V tom si Edwardovi do lona sadla odvážna červenovláska a k Jasperovi pritancovala jej o niečo štíhlejšia kamarátka. Oboch zrazu prešiel smiech a ja som sa strhol, keď mi niekto položil ruky na ramená.

Zboku sa na mňa pritisla svetlovlasá tanečnica a ja som sa prekvapene pousmial. Jemne sa ku mne nakláňala a prstami mi zašla do vlasov.

„Emmett, ty si ako magnet na krásne blondínky!“ zasmial sa Jasper a ja som sa ako by prebral z tranzu. Striptérke som slušne naznačil, aby sa držala ďalej a upravil som si košeľu. Keď to po chvíľi pochopila, nalepila sa na mňa ďalšia blondína. To snáď nie je možné...

„Toto sa Rosalie nesmie dozvedieť,“ povedal som rozhodne.

„Teba to nemusí trápiť,“ poznamenal Edward. V podstate mal pravdu. Rose na mne aj tak nezáležalo.

„Presne toto som potreboval počuť,“ prikývol som sarkasticky.

„Ale, Emmett, nehádž flintu do žita!“ povzbudil ma Jazz a odpil si z drinku. „Odmietla ťa? Nie. Uteká pred tebou? Nie. Tak potom?!“

„Stále ma odbíja.“

„Ženy,“ pretočil očami. „Vravím ti, brácho, nevzdávaj to!“

„Vy viete niečo, čo ja nie,“ podozrievavo som si ich premeral.

„Hovorím ti, ako to je,“ povedal Jasper presvedčivo. „Daj jej ešte chvíľu... Uvidíš, dopadne to lepšie, než si myslíš.“

„A práve preto by sa o dnešnej noci radšej nemala dozvedieť!“

„Toto sa nesmie dozvedieť žiadna z našich partneriek!“ zdôraznil Carlisle.

„Ale no tak,“ smial sa Jazz. On bol tuším dnes na drogách, alebo čo. Takéhoto som ho ešte nevidel.

Slečny okolo nás stále tancovali a my sme sa snažili zostať pri zmysloch.

„Tak, ktorý z vás sa to žení?“ opýtala sa vysoká štíhla tmavovlasá striptérka, keď prišla k nášmu stolu.

„Carlisle!“ Všetci sme na neho ukázali a on nás zpražil nepekným pohľadom.

Usmiala sa na neho a za kravatu si ho pritiahla k sebe.

„Posledná možnosť zabaviť sa?“ mrkla na neho. Vzala ho za ruku a vytiahla ho na pódium k ostatným dievčatám. Postrčila ho do lesklého kresla a obkročmo si na neho sadla.

My ostatní sme sa na tom dobre zabávali, ale na nás tiež došlo, keď sa baby začali rafinovane a zvodne hýbať okolo nášho stola. Vedel som, že táto noc bude šialená a toto bol ešte len začiatok. No aj keď sa vedľa mňa zvíjali polonahé pekné mladé dievčatá, moje srdce patrilo len jedinej. Rose. Ani teraz som na ňu nedokázal prestať myslieť. A vedel som, že ostatní chlapi sú na tom presne rovnako.

Rosalie:

Keď Esme uspala Bellu, vrátila sa za nami naspäť do obývačky, kde sme sa s Alice prichystali na dnešnú noc. Alice bleskovo vyzdobila miestnosť a Esme od nás dostala striebornú korunku s jemnými ružovými pierkami a nápisom Bride to be. Veselo sa zasmiala a položila si ju na hlavu.

„Pristane ti,“ pousmiala som sa.

„Ako sa cítiš?“ opýtala sa jej nadšene Alice.

„Som trochu nervózna. Chcem, aby všetko išlo podľa plánu,“ povedala.

„Neboj sa, všetko sme perfektne zariadili. V deň vašej svadby bude všetko dokonalé,“ povzbudila ju. 

„Teraz by sme si mali pripiť na tento náš večer!“ Alice nám podala vysoké poháre s krvou a obe sme na ňu prekvapene hľadeli.

„No čo, keď sa išli baviť chlapi, môžeme sa zabaviť aj my,“ pokrčila ramenami a my sme si od nej vzali poháre.

„Tak teda, na Esme a Carlislea, na ich svadbu a manželstvo, aby bolo plné lásky a šťastia! 

„Ďakujem, dievčatá,“ usmiala sa na nás Esme. Štrngli sme si a potom sme si odpili z lahodnej tekutiny. Toto si páni niekde v klube na Manhattane dovoliť nemohli, pomyslela som si škodoradostne.

„Už len pár hodín a oficiálne budeš pani Cullenová,“ povedala som jej šťastne.

„Ani si neviete predstaviť, ako sa teším! No nemyslím si, že sa tým niečo zmení. S Carlisleom a Bellou žijeme ako rodina a toto bude len formalita. Nádherná a dokonalá formalita,“ dodala s úsmevom.

„S Carlisleom sa k sebe veľmi hodíte. Presne ako Jasper a ja, alebo Emmett s Rosalie,“ štebotala Alice.

„Moment, čože?!“ zastavila som ju.

„Netvár sa, že nevieš, o čom hovorím,“ prižmúrila oči.

„My ani nie sme pár,“ pripomenula som jej.

„Ale boli ste a nie je vylúčené, že znovu budete.“

„Prosím, nechaj si svoje vízie pre seba.“

„Ale, dievčatká, nezačínajte s tým zase,“ povedala úpenlivo Esme.

„Ja sa len snažím mojej sestre vysvetliť, že životnú lásku má na dosah ruky. A to doslova,“ protestovala Al.

„Rose, povedz nám, čo k nemu skutočne cítiš?“ opýtala sa ma Esme. „Sme tu len my...“

„Tak dobre,“ povedala som po chvíli a rozhodila som rukami. „Aj keď ho milujem, baví ma provokovať ho, potom mu s úsmevom zničiť všetky falošné nádeje a dať mu najavo, že ma ako muž nezaujíma.“

„Ty mrcha!“ zasmiala sa Alice. „Ale máš pravdu, občas je to zábava. Jasper to nenávidí, hlavne keď sme spolu po dlhšom čase.“

Musela som sa nahlas zasmiať a potom som pokračovala:

„Fascinuje ma tá jeho vytrvalosť. Iný chlap by sa na mňa už dávno vykašľal, správam sa naozaj neznesiteľne.“

„Na teba by sa nevykašľal nikto, Rose. Kvôli tvojej kráse by chlapi vraždili,“ povedala Alice.

„Ale Emmett ťa nechce len kvôli tvojej kráse, Rosie,“ doplnila Esme.

„Ukradla si mu srdce,“ poznamenala Alice s prefíkaným úsmevom a ja som sa uškrnula.

„No dobre, nebudeme sa predsa baviť o mne a Emmettovi, táto noc patrí Esme,“ povedala som a odpila som si z drinku.

„Kam pôjdete na svadobnú cestu?“

„Carlisle vraví, že je to prekvapenie, takže naozaj netuším. No ešte kým som bola človek, plánovali sme spoločnú cestu po Európe, tak možno...“ povedala váhavo.

„Ako si si vlastne získala jeho priazeň? Toľko žien sa o neho predtým pokúšalo,“ pýtala som sa zvedavo.

„Kúzlo osobnosti,“ pousmiala sa nevinne a pokrčila plecami.

„Anjelskou nevinnosťou, šarmom a charizmou,“ dodala Alice presvedčivo a Esme sa na ňu usmiala.

„Carlisle ma od začiatku priťahoval, ale... Chvíľu nám trvalo, kým sme si spolu začali. Najprv som sa od neho držala ďalej a keď som si uvedomila, že som do neho zamilovaná, začala som sa mu vyhýbať. Nechcela som si začať s niekým z práce, keďže prácu a súkromie som úplne oddeľovala. Carlisle sa mi priznal, že bol na tom rovnako, ale bál sa zblížiť so mnou, lebo vtedy som ešte bola človek.

No nakoniec sme obaja neodolali pokušeniu,“ porozprávala nám Esme veselo.

„To je pekné,“ povedala Alice. „Ja som sa do Jaspera bláznivo zamilovala na prvý pohľad!“ vypískla a potom na sekundu zavládlo krátke ticho.

„Prečo sa pozeráte na mňa?!“ štekla som po nich, keď na mňa obe upierali zvedavé pohľady.

„Ako sa to začalo medzi tebou a Emmettom?“ opýtala sa Esme a ja som prevrátila očami.

„Určite to nebola láska na prvý pohľad. Ten idiot mi najprv zničil kabelku, potom šaty a nakoniec nabúral do môjho auta. A práve vtedy mi s ním táto osoba,“ ukázala som na Alice, „dohodla rande...“

„Náhodné stretnutia sú najlepšie,“ povedala budúca nevesta a odpila si z pohára krvi.

„Pokiaľ pri nich neprídeš o svoje kúsky zo šatníka, alebo z garáže.“ 

***

Ráno, keď sa Bella zobudila, sme začali nakladať dôležité veci do áut. Rozhodli sme sa ísť dvomi autami, ja svojim a Alice si požičala Jasperove BMW. Chalani sa ešte stále nevrátili z Carlisleovej rozlúčky zo slobodou, čo bolo aj dobre. Keď sme mali všetko v autách a boli sme pripravené na odchod, vyrazili sme do Golden Castle.

Cesta by nám netrvala dlho, keby na diaľnici nebolo toľko áut, no nakoniec sme aj s pár prestávkami dorazili na miesto poobede. Zaparkovali sme pred honosným zámkom a všetky sme vystúpili z áut.

Esme celá žiarila a Bella v jej náručí skúmavo hľadela na rozprávkovú budovu. Alice a ja sme si vymenili šťastné pohľady a všetky sme vošli dnu.

Za pozlátenými dverami bola obrovská recepcia a hala vyzdobená v starodávnom štýle.

„Vyzerá to ešte lepšie ako na fotkách,“ rozplývala sa Esme.

Alice zatiaľ zbehla k recepčnému pultu, ohlásiť náš príchod. O pár minút sa sa v hale zjavila riaditeľka hotela, ktorá nás prišla osobne privítať:

„Slečna Plattová, vitajte v Golden Castle! Ja som Michelle Brownová, výkonná riaditeľka, hovorili sme spolu.“

„Ach áno, asi dvadsaťkrát,“ povedala Esme nevinne. „Teším sa, že sa konečne stretávame. Prosím, volajte ma Esme a toto sú moje dcéry; Alice, Rosalie a Isabella.“

„Rada vás spoznávam,“ povedala Michelle a usmiala sa na Bellu v Esminom náručí, ktorá si zaborila tvár do jej ramena. „Tak, ste pripravená pozrieť sa, ako je všetko nachystané na zajtrajšiu svadbu?“

„Áno, som naozaj veľmi zvedavá!“

„Prosím, nasledujte ma.“ Michelle nás viedla cez krásnu sálu plnú zrkadiel von z hradu, do obrovskej záhrady.

Keď otvorila veľké dvere, ktoré viedli na terasu, všetky sme ostali nemo hľadieť pred seba. Záhrada vyzerala ako z rozprávky! V strede bol malý biely altánok ako miesto na obrad a pred ním vyzdobené lavičky pre hostí. Na každej boli jemné biele čipkované stužky a krémová ružička. Všetko bolo pod jemnou drevenou konštrukciou, ktorú obopínali ťahavé rastliny s jemnými svetlými kvetmi. Na boku boli dlhé stoly, pokryté snehobielymi obrusmi s čipkovaným okrajom a veľkou mašľou na konci stola. Stoličky boli obalené v rovnakej látke s mašľou vzadu.

Ďalej bolo jazierko s priezračne čistou vodou, vysoké stromy, kamenné chodníčky a farebné rozkvitnuté kvety, ktoré pridávali celej záhrade na kráse a pompéznosti. Vyzeralo to ako dvory rôznych zámkov a hradov v Európe.

„Michelle, je to dokonalé!“ povedala Esme unesene. Položila Bellu na zem a tá sa rozbehla k altánku.

„Som rada, že sa vám to páči. V prípade, že by začalo pršať, na tú konštrukciu by sa dala natiahnúť plachta, takže počasie vám svadbu určite neprekazí.“

„Výborne.“

Uličkou medzi lavičkami sa rozprestieral svetlý koberec a siahal až k altánku. Esme sa usmievala na všetky strany a doslova žiarila. Ani vo svojich predstavách nečakala, že by záhrada mohla vyzerať tak krásne.

„Nervózna?“ opýtala sa jej Michelle milo.

„Áno a zároveň sa už neviem dočkať!“

„Vo vašom apartmáne sme vám pripravili niečo na zahryznutie a všetci zamestnanci sú vám celý čas k dispozícii. Tento víkend tu nemáme iných hostí okrem vás a vašich priateľov a príbuzných,“ hovorila Michelle.

„Prišiel už niekto od nás?“ opýtala sa Alice.

„Nie, vy ste prvé.“

„Dobre, ostatní by mali dojsť až večer,“ dodala Esme a ja som si predstavila Carlislea, Emmetta, Jaspera a Edwarda, ako sa práve spamätávajú zo včerajšej noci.

„Ospravedlňte ma, budem musieť odísť na jedno pracovné stretnutie,“ začala Michelle. „Na recepcii vám dajú kľúče od apartmánov a ak budete niečo potrebovať, pokojne využite všetky naše služby. Neviem, či tu zajtra budem, tak vám prajem do manželstva len to najlepšie a aby vám to vydržalo,“ usmiala sa Michelle na Esme, ktorá šťastne prikývla.

„Ďakujem za všetko a bolo mi cťou, rada som vás spoznala.“ 

„Podobne, krásny zvyšok dňa.“

Riaditeľka hotela odišla a Bells pribehla naspäť k nám.

„Vyzerá to ako v kráľovstve!“ vypískla nadšene a Esme ju pohladila po vláskoch.

„To áno. Tak poďme, princezná, mali by sme sa pozrieť na naše izby.“

***

„No konečne! Vám to ale trvalo! Už sme si mysleli, že sa chcete na celú svadbu vykašľať!“ vyletela Alice na našich chlapov, keď konečne dorazili do Golden Castle. Bol večer a my s Alice sme práve sedeli v bare pri recepcii aj so sestrami Denalijskými a rozoberali sme všetko čo sa nám v poslednej dobe udialo.

„Prepáč, láska,“ povedal tichšie Jasper a privinul si Alice k sebe.

„Boli by sme dorazili aj skôr, ale niektorí z nás sa nevedeli rozlúčiť so striptérkami, však Emmett?“ dodal Jazz a Emmett sa chytil za hlavu.

Čože?! Aké striptérky?! A čo s nimi mal Emmett?! Vo mne to úplne vrelo, no navonok som pôsobila pokojne. Hrane som si odpila z miešaného drinku a potom som mu odvrátila jeho ospravedlňujúci pohľad. Emm ma celý čas sledoval a nevedel, čo má povedať.

„Ty si taký idiot, Jasper,“ povedal napokon pobavene.

„Dobrý večer, dámy,“ pozdravil sa Carlisle, keď vošiel dnu na recepciu a všetky nás uvidel. „A kde je moja nastávajúca?“ vyzvedal.

„V svojom apartmáne, je tam s Carmen a Eleazarom,“ povedala Alice.

Prikývol a prešiel na recepciu, kde tiež dostal kľúče od viacerých izieb. Jeden kľúč podal Edwardovi a druhý si nechal, lebo Jasper mal izbu s Alice.

„A čo ja?“ pýtal sa Emmett.

„Podľa všetkého máš apartmán s Rosalie, ktorá si už vzala kľúče.“

„Fajn,“ usmial sa a pozrel sa na mňa.

„Ja sa o izbu nedelím s nikým,“ povedala som.

„Ale Rose, ja som so žiadnou striptérkou naozaj nič nemal!“

„To je mi jedno. Rob si čo chceš, si slobodný a nezadaný muž...“ Vôbec mi to nebolo jedno.

„Noc tráviš na gauči,“ dodala som napokon, keď som uvidela Carlisleov otcovský pohľad. Pretočila som očami a Kate, Tanya a Irina na mňa nechápavo hľadeli, no našťastie boli ticho.

Nemohla som mu povedať, že sa na neho hnevám, kvôli nejakým striptérkam. Zistil by, ako žiarlim a mohol by to nepekne využiť.

„O čom sme sa bavili?“ obrátila som sa na Tanyu.

„Vravela si nám o Garrettovi,“ pripomenula mi. Aj toto bol menší ťah, ako to Emmettovi vrátiť. Keď to počul, mierne ním cuklo, no potom sa otočil a išiel na poschodie k apartmánom. 

Esme:

Počula som, že Carlisle s chlapcami dorazili, ale nemohla som ich privítať. Teda, Carlislea nie. Alice navrhla aby sme sa po rozlúčke so slobodou uvideli až pri oltári a my sme súhlasili.

Carmen a Eleazar sa išli do haly privítať s ostatnými a ja som ostala v izbe so spiacou princeznou. Bells zaspala ešte počas ich návštevy a oni ňou boli unesení.

Moje svadobné šaty viseli v priesvitnom obale na dverách šatníka a ja som sa na ne nevedela vynadívať. V mysli som odrátavala sekundy do momentu, kedy si ich oblečiem a prejdem uličkou, na konci ktorej ma bude čakať Carlisle.

V druhom obale bolo luxusné spodné prádlo a v krabici pod ním svadobné lodičky.

Na sklenenom stolíku bolo zamatové púzdro so šperkami. Belline šaty som zavesila vedľa mojich a šťastne som sa usmiala. Všetko bolo pripravené na najkrajší deň môjho života.

Alebo bol snáď deň, kedy som spoznala Carlislea, ešte krajší? Keby niet toho dňa, teraz by som sa určite druhýkrát nevydávala. Možno by som trávila túto noc v práci, ktovie... Alebo deň, kedy sa narodila Bells. A prvé chvíle po mojej premene. Všetko sú to krásne momenty a tento deň sa k nim iste pripíše.

Keby som bola človek, od radosti by som mala husiu kožu. Nevedela som sa dočkať rána a bola som rada, že nepotrebujem spánok, keďže teraz by som určite nezaspala. Ani si nechcem predstaviť ako by som vyzerala s veľkými kruhmi pod očami od únavy. Všetko bolo nachystané a ja som sa pozrela na hodinky. Bola jedna hodina v noci.

Sadla som si do vyzdobeného kresla a zadívala som sa na svoju dcérku. Pokojne spala a jej dych bol pomalý. Karamelové vlásky mala po mne, ale krásu zdedila po otcovi. Carlisle tvrdí pravý opak, ale vždy ho odbijem tým, že počas tehotenstva som bola ešte človek a on dokonalý upír.

Zrazu som začula na chodbe kroky a spozornela som.

„Otec, tu sú vaše obrúčky.“ Rozliehal sa chodbou Emmettov hlas.

„Ďakujem, Emmett, neskôr by si mohol zbehnúť za Esme. Zisti, či je všetko pripravené a či jej nič nechýba.“ Hovoril Carlisle a ja som sa v izbe nežne usmiala. Bol taký starostlivý! Pre upírsky sluch boli tieto steny ako papier, aj keď v skutočnosti boli naozaj hrubé a pevné.

„Samozrejme, pôjdem za ňou,“ povedal Emmett, trochu sklesnutým hlasom. Že by ho zas trápila Rosalie?

„Deje sa niečo?“ opýtal sa ho Carlisle.

„Ale nie...“ Emm sa to snažil uhrať a vedela som si predstaviť, ako nad tým mávol rukou, len aby pred svojim otcom nemusel hovoriť o svojich citoch.

„Vidím, že nie si v poriadku...“ Skonštatoval Carlisle. „Je to kvôli Rosalie?“

„Nie... áno...“ priznal napokon. „Už dlhšiu dobu je to medzi nami také neisté a v podstate neviem, na čom som. Raz so mnou flirtuje, potom ma odmieta. Neviem, čo si mám myslieť. Rozmýšľam, že by som urobil nejaký ráznejší krok, ale...“

„Bolo by načase, synak,“ povedal Carlisle povzbudivo.

„Myslíš?“

„Samozrejme! Urob to hneď zajtra. Na svadbách je to ľahšie, celá atmosféra a dianie bude hrať tebe do kariet!“ hovoril Carlisle nadšene a ja som rýchlo prikyvovala. Keby ma teraz niekto videl, myslel by si, že mi šibe. 

„Porozmýšľam nad tým,“ povzdychol si Emm. Aj napriek tomu, čo urobil Rose, kým bol človek, som si ho obľúbila dosť rýchlo. Bol to muž so srdcom na správnom mieste a jeho šibalské oči boli také úprimné a čisté, že sa v nich nikdy neskrývalo nič zlé.

„Čo ak Rose čaká, kým sa na niečo odhodláš?“ podotkol Carlisle a Emmett ostal ticho. Určite ho to nenapadlo, keď sa k nemu Rose nesprávala tak, ako si predstavoval.

„Ďakujem, máš to u mňa,“ povedal Emmett rýchlo a potom som počula rezké kroky až na koniec chodby.

Znovu sa na poschodí rozľahlo ticho. Preložila som si jednu nohu cez druhú a párkrát som zamrkala. Zajtra príde aj niekoľko ľudí, hlavne kolegovia z nemocnice, kde sme s Carlisleom obaja pracovali, a mala by som sa správať prirodzene. Po premene ma síce ešte nevideli, ale vylepšený vzhľad určite pripíšu svadobnému dňu. Skôr sa bojím, ako budú reagovať na Bells. V skutočnosti má pol roka, no už vie hovoriť a dokonca chodí. Vyzerá ako by mala aspoň rok a pol až dva.

Po chvíli som znovu začula kroky z chodby a o niekoľko sekúnd aj klopanie na moje dvere.

„Ďalej,“ povedala som tichšie a dnu vošiel Emmett. Presne ako mu Carlisle nariadil, prišiel zistiť, či je na zajtra všetko pripravené.

Ubezpečila som ho, že je všetko hotové, okrem výzdoby altánku, čo personál urobí v ranných hodinách. Chvíľu sme sa rozprávali a tiež sa mi zdal byť trochu smutný. Emmett bol vždy veselý, s veľkým úsmevom na tvári, ale teraz sa musel premáhať, aby sa aspoň trochu usmieval. Naschvál som sa vyhýbala téme Rosalie a radšej sme sa bavili o iných veciach.

Keď sa postavil na odchod, niečo mi napadlo. Vôbec som netušila ako mu to povedať...

„A Emmett, určite to skús,“ vypadlo zo mňa.

„Čože?“ Zastal zarazene medzi dverami.

„Hovorím o tebe a Rose. Nemáš sa čoho báť, urob to!“

„Oh, ehm... odkiaľ o tom... eh, vlastne to je jedno,“ hovoril prekvapene.

„Držím ti palce. Dopadne to dobre, ver mi,“ povedala som s úsmevom.

„Ďakujem,“ usmial sa Emmett a potom odišiel. 

***

„Rosalie, podaj mi ten hrebeň!“ nariadila Alice, keď mi robila svadobný účes.

„Práve dorazili Íri,“ povedala Rose, keď odstúpila od okna a podala svojej sestre hrebeň, ktorý si pýtala. Alice prečesala moje vlnité vlasy a časť vypla sponami nabok.

Ja som sedela na vysokej stoličke pred zrkadlom a dievčatá ma pripravovali na svadobný obrad.

„Mami, aha,“ zvolala Bella a všetky sme sa na ňu otočili. Na ruke mala obtočený môj biely čipkovaný podväzok s modrou stužkou ako náramok.

„Preboha, odkiaľ to vzala?“ zdesene som sa pozrela na dievčatá.

„Kým si bola v sprche, kontrolovala som veci, či máš všetko a nechala som ich na stolíku,“ povedala Alice ospravedlňujúco.

„Bells, zlatko, pre teba máme iný náramok,“ začala som milo, no trochu nervózne, na svoju dcéru.

„Ale, naozaj?“ šepla Alice pobavene a ja som sa na ňu nútene usmiala.

Bella stále hľadela na ten jej „náramok“ a usmievala sa. Asi ho chcela ísť ukázať aj ostatným, lebo sa rozbehla k dverám, ale to som jej nemohla dovoliť. Musela som ju zastaviť skôr, ako to niekto uvidí.

„Nemôže ísť takto von!“ vypískla som. „Bella, pozri kto tu je,“ oslovila som ju a ukázala som jej jej obľúbenú bábiku.

„Lilli,“ pískla a rozbehla sa ku mne.

Prišla si ju zobrať, tak som jej ju dala a posadila som si ju do lona.

„Miláčik, dáš mi prosím tvoj krásny náramok?“

S úsmevom záporne pokrútila hlavou.

„Bells, a vymeníš ho za tento?“ povedala Rose a odopínala si svoju tenkú Guess retiazku z ľavej ruky.

„Áno,“ prikývla a Rose jej odmotala z rúčky môj podväzok. Vďakabohu!

„Ďakujem, Rose,“ povedala som vďačne a ona prikývla.

Zapla Belle na zápästí strieborný náramok a Bells ho nadšene sledovala.

„Ale dávaj naň pozor, dobre?“

Bella prikývla a ja som ju položila na zem. Znovu sa rozbehla a vyskočila na sedačku v strede apartmánu.

„Čo mala dnes na raňajky? Divé vajcia?“ pýtala sa pobavene Rose.

„Možno by sme ju už mali obliecť a učesať a potom poprosiť niekoho, aby nám ju postrážil do začiatku obradu,“ navrhla Alice a mne to prišlo ako vhodné riešenie.

Bolo takmer desať hodín a väčšina hostí už dorazila. Hotelový personál dokončil výzdobu a z kuchyne sme počuli, ako sa tam usilovne pracovalo. 

Počasie bolo výborné, na oblohe sa rozprestierali husté oblaky a nehrozil ani náznak slnečného svetla.

Hostia boli na terase a medzi nimi chodili čašníci so šampanským a rôznymi malými pochúťkami. Prešla som k oknu, aby som sa pozrela, komu by som na tú chvíľu zverila svoju dcéru. Vonku som videla Jaspera a Emmetta v namieru šitých oblekoch, ktorí boli zaneprázdnení vítaním prichádzajúcich hostí, Denalijskí klan, nomádov a veľa ľudí. Edward bol určite s Carlisleom, ale ich som teraz otravovať nemohla. Určite sa už pripravovali na obrad.

„Čo tak Carmen a Eleazar? Včera boli z malej nadšení! Myslím, že by im to neprekážalo,“ povedala som.

„Výborne,“ potešila sa Alice. „Bells? Kto bude mať dnes najkrajšie šaty?“

„Maminka,“ povedala Bella a my všetky sme sa na seba dojato usmiali.

Musela som k nej prísť a tuho ju objať. Zdvihla som si ju do náručia a z okna som jej ukázala výzdobu záhrady. Zo všetkého bola nadšená a hneď chcela ísť von.

„Najprv sa musíš pekne obliecť, miláčik.“ Vtisla som jej bozk na čelo a v tom Rose vybrala zo skrine Belline šaty.

„Páčia sa ti, Bell?“ 

Bella prikývla a ja som ju položila do kresla. Rosalie ju prezliekla do krásnych bielych šiat a čipkou na sukni. Keďže mala byť jediná družička, chcela som, aby naše šaty spolu ladili.

Alice jej učesala vlásky a do účesu jej zakomponovala aj malú princeznovskú korunku. Keď pôjde uličkou, bude mať biely košík s lupienkami ruží, ale rozhodli sme sa, že ten jej dáme až neskôr.

Rose s Alice doladili všetky detaily a moja malá princezná bola hotová. Stála pred zrkadlom a usmievala sa na seba.

„Toto sa naučila od teba, Rose!“ podpichla ju Alice a Rosalie sa zasmiala. O chvíľu po Bellu prišla Carmen a dievčatá zamerali svoju pozornosť na mňa.

V bielom župane som si sadla naspäť na vysokú stoličku a Alice sa pustila do mojich vlasov. Najprv ich spolu s Rose natočili do veľkých vĺn a potom ich po pramienkoch splietli do elegantného drdolu naboku hlavy. Napokon doň Alice vsunula tenký strieborný hrebienok s ligotajúcimi sa kamienkami.

Celý čas sa usmievala, lebo bola so svojim dielom spokojná. A ja som bola tiež. Vyzeralo to naozaj krásne.

Rosalie priniesla z kúpeľne kozmetiku a začala pracovať na mojom líčení. Na tvár mi naniesla bledý porcelánový make up a potom sa venovala hlavne mojim očiam. Svetlé odtiene vo vnútornom kútiku oka mi otvárali oči a tie pôsobili väčšie. Riasenka len zvýraznila moje dlhé mihalnice a linkou dokončila detaily.

Na pery mi naniesla rúž a lesk, ktorý im pridávali na jemnosti a pôvabnosti. Nakoniec mi pod lícne kosti naniesla trochu farby a poslednú vrstvu púdru.

„Výborne!“ potešila sa Alice. „A teraz... čas obliecť si šaty!“ vypískla a ja som sa usmiala.

Rose mi podala priesvitný obal a ja som sa na chvíľu zavrela v spálni. Najprv som si obliekla luxusnú spodnú bielizeň, ktorá pôsobila až anjelsky nevinne. Navliekla som si biele samodržiace silónky a podväzok, s modrou stužkou. Snažila som sa dodržať tradície a mať niečo nové, niečo staré, niečo požičané a niečo modré. Nové boli šaty. Staré boli jemné perlové náušnice, po mojej babičke. Požičaný bol hrebienok vo vlasoch, od Rose a modrá bola na podväzku, ktorý mi takmer vzala moja polročná dcéra. Ach, raz sa na tom dobre zabavíme, ale teraz mi nebolo všetko jedno.

Pomaly som vybrala šaty z obalu a rozopla som zips. Rozviazala som aj šnurovačku na chrbte, ktorá ma pevne sťahovala, aby som mala užší pás.

Opatrne som si ich obliekla, aby som si nezničila účes a make up. Bol to neopísateľný pocit. Vsunula som ruku do čipkovaného rukáva, ktorý bol tak jemný. Šaty boli vyrobené z hebkého materiálu a cítila som sa v nich ako v bavlnke.

„Alice? Pomôžeš mi so zapínaním?“ zvolala som na jednu zo svojich dcér. Obe nedočkavo vbehli dnu a šikovne mi zaviazali korzetovú časť.

„Och, Esme, tie šaty sú nádherné! Si najkrajšia nevesta, akú som kedy videla!“ hovorila nadšene Rosalie, kým Alice mi pripínala šperky a dokončovala posledné detaily.

„Tak ma mrzí, že som zmeškala prípravu vašich svadieb...“ dodala neveselo. V čase, keď sme s Alice behali po salónoch, zostavovali zoznam hostí, vyberali výzdobu a obvolávali miesta na sobáš, Rosalie bola v Canade. Bolo toho na ňu príliš.

„Rosie, to vôbec nevadí!“ povedala som povzbudivo. „Hlavne, že teraz si tu!“ usmiala som sa a stisla som jej ruky vo svojich. „Videla si už dnes Emmetta?“

„Ešte nie, prečo?“

„Naozaj mu to pristane!“ mrkla som na ňu. „V tom obleku je fešák.“

Rose sa iba pousmiala, ale nič nevravela. Medzitým ma Alice ešte upravila, pripla mi závoj a doniesla kyticu. Biele lodičky som mala pripravné pred šatníkom, ale do obradu nám ostával ešte nejaký čas.

Poďakovala som sa Alice a Rose a oni sa potom išli prezliecť. Ja som ostala sama a znovu som sa pozrela von oknom. Počet upírov sa za tú chvíľu zdvojnásobil. Prišiel Egyptský klan, ďalší nomádi a mladý klan z Austrálie. Carmen držala Bellu za ruku a pomaly sa prechádzali po kamennom chodníku. V bielych šatočkách vyzerala ako malý anjelik.

Otočila som sa na seba do zrkadla a musela som uznať, že aj ja vyzerám perfektne. Prešla som si rukami po šatách a usmiala som sa. Už som sa nevedela dočkať Carlisleovej reakcie, keď ma takto uvidí.

Neskôr sa v mojej izbe zastavil manažér hotela, ktorý mi povedal, že všetko je pripravené a obrad sa môže hocikedy začať.

Znovu som nahliadla cez okno a všimla som si, že niektorí si už sadli na lavičky medzi altánkom a terasou. Do začiatku ostávala necelá pol hodina. Alice a Rose sa vrátili ku mne, obe dokonale upravené v nádherných šatoch.

„Vyzeráte úžasne,“ chválila som ich veselo.

„Ďakujeme, ale dnes si najkrajšia ty,“ pousmiala sa Alice, ktorá mala na sebe svetloružové kokteilky a obuté vysoké sandálky s diamantovým remienkom okolo členku. Rosalie mala oblečené krátke antické krémové šaty a k nim na nohách elegantné lodičky na platforme. Vlasy mala rozpustené a v nich ligotavú čelenku. Obe vyzerali ako dokonalé bohyne.

Nervózne som sa prešla v lodičkách na druhý koniec miestnosti a dievčatá si vymenili pobavené pohľady.

„Začínam byť nervózna...“ povedala som.

„Nemáš dôvod,“ presviedčala ma Rose.

„Všetko ide presne podľa plánu,“ dodala Alice a v tom niekto zaklopal na mohutné dvere. Rosalie podišla k dverám a otvorila ich. Stál tam Edward v smokingu a čiernych lesklých topánkach.

„Zdravím, krásky,“ povedal, keď nás všetky uvidel. „Prišiel som zistiť ako ste na tom s prípravou. Ženích je už pripravený na obrad a čaká dolu v hale,“ dodal s úsmevom.

„Aj Esme je pripravená,“ reagovala pohotovo Alice a ja som sa znovu pozrela do zrkadla.

„Výborne,“ prikývol Edward. „Hostia sú už tu takže, môžeme začať?“

„Myslím, že áno,“ prikývla som.

„Alice, Rose, chalani váš čakajú na chodbe. Mali by ste ísť s nimi,“ povedal im a oni prikývli. Prekvapivo, aj Rose.

„Veľa šťastia, Esme,“ podišla ku mne Alice a tuho ma objala.

„Ďakujem.“

„Veľa šťastia!“ Objala ma aj Rose a ja som jej objatie opätovala.

Jedna po druhej vyšli z priestranného apartmánu a Edward zavrel dvere.

„Ako je na tom Carlisle? Je nervózny? Nerozmyslel si to?“ vypytovala som sa.

„Nie, Esme,“ upokojoval ma. „Je nadšený! Takéhoto som ho nevidel už roky. Doslova žiari!“

„Aj ja som neopísateľne šťastná!“ Keby som mohla, mala by som slzy na krajíčku. Znovu som sa pozrela z okna a už sme tam chýbali iba my dvaja. Oddávajúci stál pred altánkom, hostia sedeli na elegantných laviciach, hudba hrala a všimla som si aj dvoch fotografov.

„Esme, mali by sme ísť,“ povedal Edward a ja som prikývla. Naposledy som sa mihla v zrkadle, vzala som si kyticu a potom sme opustili apartmán. Edward mi ponúkol rameno a spolu sme zišli točité schody. Carlisle už v hale nebol a ja som nahliadla do záhrady cez veľké okno.

„Pripravená?“ Edward mi venoval spýtavý pohľad. Zhlboka som sa nadýchla a prikývla som.

„Dobre, tak počkaj na prvé tóny hudby a... Veľa šťastia,“ povedal milo a potom sa pripojil k hosťom.

Všetko bolo pripravené, všetko bolo hotové a všetci čakali už len na môj príchod. Zvedavo som hľadela von spoza záclony a videla som Bellu na začiatku uličky. Sedela tam aj s košíkom v rukách a usmievala sa. Edward jej cestou niečo povedal a potom kráčal na miesto svedka.

Klavirista začal hrať svadobný pochod a všetci hostia vstali. Videla som Bellu ako sa postavila a elegantne kráčala uličkou. Pritom rozhadzovala lupienky z košíka a usmievala sa. 

Keď už bola takmer pri altánku, prešla som cez veľké dvere a po pár krokoch som sa ocitla na začiatku uličky, pokrytej svetlým kobercom. Všetky pohľady sa stočili na mňa, ale moje oči nevideli nikoho iného, len Carlislea. Stál pred ozdobeným altánkom v čiernom smokingu a unesene na mňa hľadel. Bella prišla na koniec a Alice ju posadila na lavičku vedľa seba. Usmiala som sa a urobila som prvý krok vpred. Pomaly som kráčala v ústrety svojmu budúcemu manželovi a užívala som si každý moment. Za sebou som ťahala dlhý závoj, na ktorom sa zachytilo pár lupienkov ruží.

Carlisle sa na mňa celý čas usmieval a mne sa kráčalo ľahko a vznešene, ako po obláčiku. Keď som podišla ku Carlisleovi, vzal si moje prsty do dlane a spolu sme pristúpili pred oddávajúceho.

„Drahí prítomní!“ začal nahlas a my dvaja sme sa na seba usmiali. Bolo ťažké sústrediť sa, keď som vedľa seba mala svojho atraktívneho budúceho manžela.

Po krátkom príhovore nás vyzval, aby sme predniesli svoje svadobné sľuby.

„Ja, Carlisle Cullen, beriem si teba, Esme Anne Platt, za svoju manželku a sľubujem ti lásku a vernosť, v šťastí aj v nešťastí, v dobrom aj v zlom, až na veky vekov. Budem ťa milovať, ctiť, ochraňovať a starať sa o teba, lebo ty si tá pravá a jediná, s ktorou chcem prežiť každú chvíľu svojho života, od teraz až na celú večnosť.“

Na celú večnosť, pousmiala som sa. Oddávajúci mi venoval významný pohľad a ja som sa nadýchla.

„Ja, Esme Anne Platt, beriem si teba, Carlisle Cullen, za svojho manžela a sľubujem ti lásku a vernosť, v šťastí aj v nešťastí, v dobrom aj v zlom, na celú večnosť. Budem ťa milovať celým svojim srdcom a budem pre teba všetkým, tak ako si ty pre mňa. Ďakujem osudu, že spojil naše cesty a až keď som spoznala teba, zistila som, čo je skutočná láska a šťastie.“

Carlisle na mňa celý čas láskavo hľadel a prstom ma jemne pohladil po chrbte dlane. Na pokyn oddávajúceho k nám pristúpil Edward s obrúčkami na malom striebornom podnose. Carlisle vzal jeden prsteň a navliekol mi ho na prst. Naše obrúčky boli krásne. Zlaté, s gravírovaným latinským nápisom Večnosť je iba začiatok. Vzala som z podnosu druhú obrúčku a nasunula ju Carlisleovi na prstenník. Začula som zvuk fotoaparátov a šťastne som sa usmiala.

„Vyhlasujem vás za muža a ženu!“ riekol oddávajúci nahlas.

„Môžete pobozkať nevestu,“ povedal tichšie Carlisleovi.

Carlisle sa priblížil ku mne a vzal si moju tvár do dlaní. Naklonil sa ku mne a naše pery sa spojili v nežnom bozku, plnom lásky. Svadobní hostia začali nadšene tlieskať a vískať a ja som sa pousmiala do bozku. Náš prvý manželský bozk netrval dlho, no aj tak som vedela, že naň nikdy nezabudnem.

Pozrela som sa na naše deti, ktoré sedeli v prvej rade. Bella tlieskala malými rúčkami a ja som sa na ňu usmiala.

Zazneli tóny klavírnej hudby a my sme mali spolu vyjsť uličkou. Oddávajúci prešiel pred nás, Carlisle mi ponúkol rameno a za veselého pokrikovania a aplauzu hostí sme kráčali vpred.

Nasledovali gratulácie, fotenie, svadobné tradície a až potom sme si všetci sadli k svadobnému stolu, kde mal Carlisle prvý príhovor. Po ňom nasledoval Edward, bývalý šéf našej nemocnice a iní známi. 

Slávnostný obed bol pre upírov trochu nezvyčajný, ale keďže sme mali na svadbe dosť veľa ľudí, museli sme to nejak uhrať.
Krájanie svadobnej torty ma takmer dojalo k slzám, keďže torta vyzerala dokonale. Mala štyri poschodia, na vrchu marcipánové figúrky nevesty a ženícha a dve hrdličky.

Kapela začala hrať a ja s Carlisleom sme si užili náš prvý tanec. Po chvíli sa k nám pripojili Carmen a Eleazar, Alice a Jasper a dokonca aj Rosalie a Emmett. Hudba hrala ďalej a ja som si zatancovala aj s Edwardom, Jasperom a Emmettom, bývalými kolegami a inými upírmi. Jedným okom som sa snažila sledovať svoju dcérku, ktorá na seba vedela pritiahnúť pozornosť. Práve pózovala fotografom pri kvetinovom záhone a oni ňou boli očarení.

Rosalie:

„Smiem prosiť?“ opýtal sa ma Emmett, počas prvého tanca Esme a Carlislea.

„Nie som tu s tebou ako tvoja partnerka, potrebuješ, aby na teba niekto dal pozor!“ sykla som.

„Môžeš na mňa dávať pozor aj pri tanci,“ povedal s úsmevom.

„Sestrička, nenechaj sa prosiť,“ pripletla sa do toho Alice, ktorú práve Jasper pozval do tanca.

„Tak dobre,“ povedala som napokon chladne.

Vstala som od stola a upravila som si šaty. Emm mi ponúkol rameno a ja som ho prijala.

Pripojili sme sa k svadobnému páru a ladne sme sa vznášali na parkete. Postupne prichádzali aj iné páry a my sme sa stratili v dave. Po niekoľkých pretancovaných pesničkách som si išla sadnúť, ale Emmett bol hneď pri mne.

„Tie zákusky vyzerajú dobre,“ povedal nadšene, keď uvidel tácku na stole. „Ako chutí jedlo upírom?“

„Ako špina,“ odsekla som.

„Neverím! Tieto krásne koláčiky nemôžu chutiť ako špina,“ povedal a nabral si na tanier pár kúskov. Ľahkovážne som pokrčila plecami a pobavene som ho pozorovala.

„Nejedz to, bude ti zle,“ varovala som ho.

„Ale...“ Mávol rukou a nabral si na vidličku. Vložil si kúsok do úst a ja som čakala na znechutený výraz v jeho tvári.

„Hmm,“ povedal a odkrojil si ďalší kus. Nechápavo som nadvihla obočie a ani som nevedela, či sa ho mám vôbec niečo pýtať. Keď dojedol čokoládový zákusok, pustil sa do punčového. Nevedela som, či to má byť jeden z jeho žartov, alebo nejaká stávka s Jasperom.

Neskôr sme sa vrátili na tanečný parket, keďže som sa už nemohla pozerať na to, ako sa Emmett napchával. No budem sa mu smiať, keď mu príde zle. Veľmi sa budem baviť. 

Tancovali sme spolu na pomalú pesničku a Emm si ma pritiahol do tesnej blízkosti. Na chvíľu som zabudla na svoje správanie a položila som si hlavu na jeho rameno.

„Už som ti vravel, aká si dnes krásna?“ šepol Emmett a ja som sa strhla.

„Ako vždy,“ pousmiala som sa a vzdialila som sa od neho elegantnou otočkou.

Po zotmení sa zábava rozbehla a čašníci priniesli na stoly ďalšie delikatesy. Väčšina ľudí sa vrátila k stolom, no niektorí zostali na parkete.

Stáli sme s Alice a Jasperom uprostred diania a vtedy k nám nadšene dobehla blonďatá upírka, držiac za ruku svojho partnera.

„Alice, táto svadba je dokonalá! Už sa nevieme dočkať tej tvojej, ďakujeme za pozvanie!“ chrlila zo seba a ja som netušila kto to je. Možno nejakí Carlisleovi známi...

„Sme radi, že prídete,“ usmiala sa Alice a Jasper ju nežne objal okolo ramien.

„A čo vy?“ obrátila sa zrazu na mňa a Emmetta.

„Akože čo?“ nechápala som.

„Kedy sa budete brať vy dvaja? Neprišla nám pozvánka,...“ zachichotala sa blondínka.

„Noo...“ Zrazu som nevedela, čo povedať.

„Ešte nemáme stanovený dátum,“ chytil sa toho Emmett. „Ale asi sa vezmeme v zime. To je najobľúbenejšie obdobie mojej ľadovej kráľovnej, však Rosie?“ Pritiahol si ma k sebe a vtisol mi bozk na líce.

„Ale radi vás pozveme,“ mrkol na nich.

„Ospravedlňte nás,“ usmiala som sa na všetkých a s Emmettom sme sa od nich vzdialili.

„Tak ľadová kráľovná?!“ zasyčala som na neho.

„Musel som niečo povedať... Každý si myslí, že sme pár,“ bránil sa.

„Prečo by si každý myslel, že sme pár?“ pýtala som sa.

„Noo... lebo...“

„Lebo čo?!“

„Lebo o tebe každému hovorí ako o svojej partnerke,“ ozval sa Edward, ktorý sa pri nás nečakane objavil aj s Bellou.

„Diky, brácho,“ povedal Emmett otrávene a ja som od zúrivosti stratila reč.

„Smiem prosiť, sestrička?“ opýtal sa ma Edward.

„Aj ja chcem tancovať!“ vypískla Bella a ja som sa na ňu usmiala.

„Tak poď, ukážeme im, ako sa to robí,“ povedal jej veselo Emmett a ona ho schytila za ruku. Ťahala ho na parket a my s Edwardom sme sa vybrali za nimi.

Chvíľu sme spolu tancovali a po niekoľkých výmenách partnerov som sa ocitla v Emmettovom náručí. Na konci pesničky sa ku mne naklonil a šepol:

„Poďme sa prejsť.“

Podozrievavo som si ho premerala, no napokon som prikývla a nasledovala som ho k neďalekému jazierku pri lese. Sadol si na lavičku a naznačil mi, aby som si sadla vedľa neho. Zahľadel sa na nočnú oblohu a všimla som si, ako sa jeho ruka nenápadne priblížila k mojej. Musela som sa nad tým pousmiať. Rozhodla som sa, že teraz k nemu chvíľu nebudem protivná a nechám ho vysvetliť mi, prečo som tu. Cítila som vo vzduchu, že sa mi chystá povedať niečo dôležité, no zjavne sa k tomu nemal, pretože sme vedľa seba sedeli v tichosti. Zrazu ma premkol pocit neistoty a ja som nevedela, čo mám čakať.

Snažila som sa pôsobiť pokojne, tak som vzhliadla na nočnú oblohu a rukou som si prehrabla vlasmi.

„Prepáč, že som nehovoril pravdu o nás dvoch...“ začal. Chcela som niečo povedať, ale ešte ma nepustil k slovu.

„Ale, poznáš to... Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou a...“ hovoril pomaly a ja som sa snažila neprerušovať ho.

„Dúfal som, že aj táto by sa mohla obrátiť v pravdu...“ Venoval mi dlhý pohľad a ja som zvedavo naklonila hlavu nabok.

„Nevieš, do čoho sa púšťaš,“ povedala som prefíkane a potriasla hlavou.

„Viem to veľmi dobre,“ riekol pohotovo.

„Vôbec ma nepoznáš...“

„Poznám ťa lepšie, ako si myslíš,“ povedal presvedčivo a ja som na neho vzhliadla.

„To nemôžeš vedieť. Možno ťa priťahuje môj vzhľad, ale...“ Nestihla som dopovedať, pretože v tom sa ku mne naklonil a umlčal ma vášnivým bozkom.

Automaticky som mu bozk opätovala. Naše pery sa do seba vpíjali a bol to neopísateľný pocit. Emmett ma tuho objal okolo pása a tisol si ma k svojmu telu.

Naposledy prešiel perami po mojich a potom sa odomňa odtiahol.

„Od prvej chvíle, čo som ťa uvidel, túžil iba po tomto,“ povedal a ja som sa usmiala.

„Túžil som po tom, ako ti poviem, že ťa-..“

„Nie,“ šepla som a priložila som mu prst na pery. „Nehovor to!“ Najprv vyzeral šokovane a ja som na neho povzbudivo žmurkla.

Usmial sa na mňa a znovu ma pobozkal. Za pás si ma pritiahol k sebe a ja som si ovinula ruky okolo jeho krku. Jeho oči boli čierne a vedela som, že po mne šialene túži. Nemalo zmysel chodiť okolo horúcej kaše.

Vzala som ho za ruku a rýchlym krokom sme prešli k zámku. Votreli sme sa dnu a upírskou rýchlosťou sme vybehli na poschodie. Vošli sme do nášho apartmánu a ja som za nami zavrela dvere. Emmett sa na mňa vrhol a pritlačil ma k dverám. Jeho pery a jazyk skúmali môj krk a rukami sa posúval od pása nižšie. Vyzliekla som mu sako a rýchlo som ho zbavila košele.

Chytil ma za stehno a ovinul si moju nohu okolo svojho pása. Druhou rukou mi siahol na zapínanie šiat. Rozopol mi zips a šaty zo mňa skĺzli na podlahu. Ostala som pred ním v spodnej bielizni a už len z jeho pohľadu som videla tú spaľujúcu túžbu.

Preniesol ma na posteľ a ľahol si na mňa. Perami skĺzol na môj krk a dekolt a ja som si to užívala. Ležala som pod ním, prehnutá v páse a nechtami som mu prechádzala po bokoch.

Zrazu prestal a odtiahol sa odomňa.

„Si v poriadku?“ pýtala som sa ho.

„Prepáč, Rose, cítim sa naozaj divne...“ hovoril zmätene a položil si ruku na brucho. Rozbehol sa do kúpeľne a o chvíľu som začula, ako sa zbavuje ľudského jedla. Bolo mu naozaj zle, ale ja som sa nedokázala ovládať. Musela som sa nahlas zasmiať. 

Ja som ti to vravela, pousmiala som sa škodoradostne. Prevalila som sa na bok a povzdychla som si. Mohla to byť taká pekná noc...

Esme:

Tancovali sme s Carlisleom, obkolesení niekoľkými pármi. Boli asi tri hodiny ráno a väčšina hostí už odišla. Hlavu som mala položenú na Carlisleovom ramene a užívala som si posledné chvíle našej svadby. Pomaly sme sa hýbali do rytmu hudby a občas sme sa nežne pobozkali.

Zahľadela som sa do diaľky a uvidela som Rosalie a Emmetta sedieť na lavičke pri jazere. Pousmiala som sa, no bolo mi hlúpe na nich zízať, tak som sa rozhliadla okolo seba. Carmen s Eleazarom tancovali vedľa nás a vyzerali byť veľmi šťastní. Živá kapela bol naozaj dobrý nápad.

Znovu som sa zahľadela na miesto, kde predchvíľou sedeli Rose a Emmett a to čo som uvidela, ma prekvapilo a potešilo zároveň. Stáli tam, v objatí a bozkávali sa. V tom Rose schytila Emmetta za ruku a ťahala ho k hotelu. Mala som tušenie, čo bude nasledovať, tak som svoju pozornosť upriamila na iné veci.

Hostia odchádzali a chodili sa s nami lúčiť. Každému sme sa poďakovali za účasť na našej svadbe a dostávali sme samé pochvaly. Všetkým sa tu páčilo a boli sme tomu naozaj radi.

Keď sme odprevadili posledné dva páry, Carlisle si ma zdvihol do náručia a zatočil sa so mnou. Zachichotala som sa a keď sa zastavil, nežne som ho pobozkala.

Nemuseli sme nič vravieť a obaja sme vedeli, čo sa má stať. Carlisle ma v náručí odniesol do nášho apartmánu, ktorý medzitým vyzdobili sviečkami a lupienkami ruží. Zhasol svetlo a pustil tichú hudbu. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

Začali sme sa bozkávať a naše bozky sa stupňovali a prehlbovali. Objímala som Carlislea okolo krku a on zo seba zhodil sako. Vybral mi z vlasov sponu, na ktorej bol závoj a tá skĺzla k mojim nohám. Rozpustil mi vlasy a jemne ich prehrabol prstami.

Rozopínala som mu gombíky na košeli a potom som mu ju vyzliekla.

Keď som položila ruky na jeho opasok, zastavil ma a prešiel za mňa.

Odhrnul mi vlasy na stranu a pobozkal ma na krk. Jemne vzal do rúk zapínanie mojich šiat a začal rozväzovať šnurovanie. Po chvíli zo mňa šaty skĺzli a Carlisle sa ku mne pritisol odzadu. Ruky mal priložené na mojich prsiach a bozkával ma na šiju.

Sadol si na posteľ a vzal si ma do svojho lona. Prevalil sa na mňa a zbavil ma silóniek a podväzku, ktorý stiahol zubami. Ležala som pod ním v bielom čipkovanom spodnom prádle a on sa na mňa nevedel vynadívať. Vyzliekla som mu nohavice a moja ruka zablúdila do jeho rozkroku.

Cítila som, ako po mne túži a už som chcela patriť len jemu. Toto bola naša svadobná noc a všetko bolo perfektné.

Carlisle mi vyzliekol podprsenku a hneď po nej nasledovali nohavičky. Dlho sa so mnou maznal a ja som si myslela, že sa pod jeho rukami roztopím. Tisla som sa na neho panvou a on to už dlhšie nevydržal.

Vtesnal sa medzi moje nohy a chytil ma za boky. Zahľadel sa mi do očí a nežne si ma vzal. Nahlas som zavzdychala a on ma vášnivo pobozkal. Pritiahla som si ho na seba a on sa začal vo mne hýbať. Prehla som sa pod ním v páse a on zrýchlil. Bolo to krásne a prvýkrát ako manželia sme dosiahli spoločné vyvrcholenie.

Zadýchane som ležala v jeho náručí a izbu osvetlovalo len svetlo sviečok. Bola to nádherná chvíľa. Carlisle si preplietol prsty s mojimi a pobozkal ma na čelo.

„Milujem ťa.“

„Aj ja teba, drahý.“

„Som neskutočne šťastný, že vás mám, pani Cullenová,“ pousmial sa a pobozkal ma. Usmiala som sa a pohladila som ho po hrudi. Toto bol ten najkrajší deň v mojom živote.

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 42. kapitola: