Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 16. kapitola


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 16. kapitolaPokračovala som na schodoch a keď som bola takmer na vrchu, z dverí vybehol vysoký tmavovlasý muž a silno do mňa narazil. Moja kabelka mi vyletela z ruky a dopadla na kamenné schody.

„Čo ste slepý?“ vyletela som naňho, hneď ako som si uvedomila, že moja nová čistá biela Guess kabelka bude teraz celá špinavá a možno sa mi v nej rozbilo zrkadlo.

16. kapitola: Stalo sa... 

Rosalie:

Skončiť v posteli so spolužiakom, ktorý takmer neprešiel ročník, bol šialený nápad. V škole mu to síce nejde, ale v posteli to bolo o inom. Normálne rozmýšľam, že by som si to s ním ešte niekedy zopakovala. Dobre, že som ho nevysala, bola by ho škoda. Práve som bola na ceste domov od neho. Šoférovala som v minišatách zo včera a všimla som si, ako na mňa na križovatke hľadia chlapi z vedľajšieho auta. Koketne som sa na nich usmiala a keďže na semafóre naskočila zelená, vyrazila som plnou parou vpred. Za sebou som začula vrčanie ich motora, ale nepodarilo sa im dobehnúť ma.

Dorazila som domov a nechala som auto stáť pred vilou. Vystúpila som a zabuchla za sebou dvere. Vošla som do predsiene a uvidela som Edwarda a Carlislea v obývačke, ako pozerali ranné správy.

„Ahoj, Rosalie,“ pozdravil ma Carlisle.

„Čaute,“ mávla som im na pozdrav.

„Kde si bola?“ opýtal sa ma Edward.

„Oh, daj mi chvíľu,“ povedala som otrávene a vyzula som si vysoké topánky s platformou. Sako som si zavesila na vešiak v predsieni, a potom som prešla do obývačky.

„Máš už podanú prihlášku na magisterské štúdium?“ opýtal sa ma Carlisle, keď som si sadla do kresla vedľa Edwarda.

„To myslíš vážne?“

„Samozrejme, Rosalie.“

„Nie, prosím ťa, nerob mi to,“ povedala som s utrápeným povzdychnutím. „Vieš, ako sa na tých prednáškach šialene nudím?“

„Rosalie, Rosalie.“ Pobavene krútil hlavou. „Tak začneš pracovať?“

„Ja a pracovať?!“ vydesila som sa. „Daj mi radšej prihlášku na magistra!“

Obaja sa začali smiať a ja som na nich nepekne pozrela.

„No veľmi vtipné...“ povedala som sarkasticky. „Však máme dosť peňazí, na čo je toto dobré? Ak sa minú, vykradneme nejakú banku. Nikto nás nebude podozrievať, nezanecháme za sebou žiadne stopy...“

Ani jeden z nich to nekomentoval, tak som vybehla do svojej izby. Vyzliekla som si minišaty a vošla som do sprchy. Umyla som si aj vlasy a potom som si ich zabalila do bieleho uteráka. Prešla som v župane do izby a vybrala som si niečo ľahké na seba. Potom som si zapla notebook a pri tom som rozmýšľala, čo budem robiť dnes večer. Išla som rovno na facebook a pozrela som si udalosti na dnes večer. V klube Vanity to vyzerá na dobrú akciu.

Natiahla som sa pre mobil a vytočila som Alicine číslo. Po pár sekundách mi to zdvihla.

„Ahoj, Rose,“ ozvala sa do telefónu.

„Ahoj, dnes večer bude akcia vo Vanity. Pôjdeme, však?“ Rátala som s kladnou odpoveďou, ako inak.

„Dnes? Oh, prepáč, ale večer ideme s Jasperom do zábavného parku,“ povedala ospravedlňujúco. „Nechceš ísť s nami?“

„Aby som vás tam čakala pred tunelom lásky? Nie, ďakujem,“ povedala som pobavene.

„Rose,“ povzdychla si a nevedela, čo povedať.

„Kašli na to,“ povedala som ľahkovážne.

„Nabudúce s tebou pôjdem.“

„Dobre, tak zatiaľ.“

„Pa.“

Hodila som mobil za seba na posteľ a v tom mi na facebooku prišla správa. Písala mi spolužiačka, či by som večer nešla s ňou a jej partiou do klubu. Odpísala som jej, že idem do Vanity a môžu sa ku mne pridať. V skutočnosti som nevedela, kto to je, ale aspoň tam nepôjdem sama...

Celé poobedie som strávila doma a večer som sa začala chystať na párty. Na dnešný večer som si vybrala krátke čierne šortky, tigrovaný top a na to som si prehodila sako. Nalíčila som sa a učesala som si vlasy do drdolu na bok. Na oči som si dala nový strieborný ligotavý očný tieň, ktorý bude v klube pod UV svetlom vyzerať úžasne!

Obula som si vysoké čierne topánky a zišla som do predsiene. Doma bol len Edward, lebo Carlisle mal nočnú a Jasper bol už vonku s Alice.

Nasadla som do svojho BMW a mierila som si to k Vanity. V meste bolo dosť veľa áut, tak mi chvíľu trvalo, kým som sa dostala na parkovisko. Tam mi už kývala spolužiačka, ktorá mi písala poobede. Zaparkovala som a pridala som sa k nim. Vošli sme do klubu a všetci sme si sadli do boxu k jednému stolu. Objednali sme si prvé kolo a pripili sme si na koniec školy... teda, aspoň na dočasný koniec. Nemohla som prehliadnuť, ako na mňa jej chalan unesene hľadel. Určite si to všimla aj ona a teraz ma v duchu preklínala. Však prekliata som už aj tak, nie je snáď nadpozemská krása a večná mladosť prekliatie?

Vypili sme niekoľko pohárikov tvrdého alkoholu a potom sa išlo tancovať. Ani neviem ako, ale zrazu som sa ocitla pred vysokým svetlovlasým chalanom s bielou šiltovkou nabok a začali sme spolu tancovať. Vyzeral celkom dobre, akurát sa mi zdal byť trochu mladý. Pritiahol si ma k sebe a tuho a objímal okolo pása. Nečakane ma začal bozkávať a naše jazyky sa o seba jemne otierali. Prechádzal mi rukami po bokoch a pritlačil ma na stĺp, ktorý bol za mnou. Jeho bozky boli čoraz vášnivejšie a naliehavejšie.

„No ale, Rosalie... To ty takto?“ Začula som chichot jednej zo spolužiačiek, ktorá sa pri nás zastavila, lebo ma uvidela bozkávať sa s nejakým chalanom.

„Žiarliš?!“ vybehla som po nej.

„Poďme radšej k baru,“ povedal ten chalan a jemne ma potiahol za ruku. Povýšenecky som sa pousmiala na to závistlivé dievča a nasledovala som ho k barovému pultu.

„Čo si dáš?“ opýtal sa, keď sme si sadli k baru.

„Whiskey,“ pousmiala som sa a on prikývol. Objednal drinky u barmana a potom si sadol oproti mne.

„Ako sa voláš?“ opýtal sa a prešiel po mne pohľadom.

„Rosalie.“

„Ja som Kevin,“ povedal a vtom nám barman priniesol poháriky. Štrngli sme si a zapili sme naše zoznámenie. Potom sa bez slova postavil a podišiel ku mne. Vtesnal sa medzi moje nohy a prisal sa na moje pery. Bozkávali sme sa a potom sa odomňa odtiahol.

„Tento klub patrí môjmu strýkovi a tam vzadu je jedna miestnosť, ktorá čaká len na nás,“ šepol mi do ucha.

„Tak ju nenechajme dlho čakať,“ povedala som a pobozkala som ho. 

Postavila som sa a spolu sme odišli za dvere, na ktorých bol nápis Private. Prešli sme nejakou chodbou a potom otvoril dvere do ďalšej miestnosti. Nezapálil svetlo, ale môj upírsky zrak to tu aj tak dokázal všetko rozoznať. Postrčil ma na mäkkú sedačku a pomaly si na mňa líhal. Stále ma bozkával a hladil po mojom dokonalom tele. Srdce mu bilo ako o život a on nevedel, čo skôr.

Po pár minútach bolo po všetkom a spolu sme ležali nahí na koženej sedačke. Úprimne, nestálo to za nič. Radšej sa ho ani neopýtam, koľko má rokov, lebo by som sa mohla cítiť zle. Obliekli sme sa a vrátili sme sa do baru. Dnes to až taká dobrá akcia nebola, aj keď boli len dve hodiny ráno. Rozhodla som sa dať si mojito, sadla som si do odľahlého kúta a odtiaľ som sledovala celý klub.
Ako sa dalo čakať, dlho som neostala sama. Tentokrát som odišla z klubu s vysokým, nabúchaným, tmavovlasým mužom na jeho motorke.

 

 

Esme:

„Esme!“ Mávala na mňa moja kamarátka Samantha keď som sa v sobotu poobede blížila k hotelu Plaza.

„Ahoj, Sam!“ Usmiala som sa a mávla som jej. Vydala sa smerom ku mne a keď sme boli jedna pri druhej, tuho sme sa objali.

„Tak dlho sme sa nevideli,“ povedala.

„Ja viem, ale konečne sme zas po čase spolu a môžeme sa normálne porozprávať,“ pousmiala som sa.

„Áno, ale asi by som začala s nakupovaním. Už sa neviem dočkať!“ hovorila vzrušene a ja som sa musela zasmiať.

Prešli sme celú 5th Avenue a keďže to nestačilo, nechali sme sa odviesť taxíkom do nákupného centra. Celý čas sme rozprávali a stále sme si mali čo povedať. 

Keď sme prešli všetky obchody, sadli sme si do kaviarne a obe sme si objednali naše obľúbené vanilkové latte a parížsku tortu.

„Tak mi povedz, Esme, aké je to byť riaditeľka nemocnice?“ opýtala sa ma zrazu.

„Je to niečo úplne iné, ako doteraz, ale páči sa mi to,“ povedala som.

„Jasné, keď ťa tam balí kopa mladých doktorov!“ zasmiala sa a ja som sa len jemne pousmiala.

„Ehm, ani nie...“ dodala som váhavo.

„Ako to? Však si krásna, múdra, nezadaná, bez záväzkov...Ktorý chlap by nechcel ženskú, ako ty?!“

„No ono to tak celkom nie je...“ pokračovala som. „Ja už niekoho mám.“

„Tak to mi o ňom musíš porozprávať! Kde ste sa spoznali?“

„V nemocnici,“ pousmiala som sa. „Je to primár na chirurgii.“

„No výborne, takže rovnaký odbor!“ povedala nadšene. „A ako vyzerá? Je to fešák?“

„Neskutočný! Má svetlé vlasy, nádherné oči, bledú pokožku, vypracovanú postavu a jeho úsmev ma vždy dostane do kolien. Vyzerá ako filmová hviezda!“ Podrobne som opisovala môjho anjela a nevedela som sa dočkať chvíle, kedy ho zas uvidím.

„To znie dobre... Tak ti teda držím palce.“

„Ďakujem,“ pousmiala som sa. „A čo ty a Bradley?“

„Momentálne máme menšiu krízu, ale myslím, že čoskoro to bude zas v poriadku. Aspoň dúfam. Vieš predsa aký je náladový...“

„Áno, pamätám si.“ Bradley je Samanthin partner už asi tri roky. Ja by som s takým chlapom žiť nedokázala, pretože som príliš jemná povaha, ale Sam znáša jeho výkyvy dosť dobre. Tá láska je slepá a hlúpa, ale asi vie, čo robí...

„A čo nové v nemocnici v Ohiu?“ opýtala som sa a nechala som Sam rozprávať mi o mojom domove hodiny.

Okolo siedmej večer sme sa rozlúčili a každá sme šli svojou cestou. Dorazila som domov a položila som tašky s novým oblečením pred skriňu. Prezliekla som sa do tielka a legín a išla som si uvariť niečo na večeru. Ešte skôr ako som vybrala jedlo z chladničky som začula zvuk zvončeka. Prešla som ku dverám a pomaly som ich otvorila, lebo som netušila, kto to bude.

„Ahoj, láska,“ povedal Carlisle a milo sa na mňa usmial.

„Ahoj,“ usmiala som sa prekvapene a pustila som ho dnu.

„Priniesol som nám večeru, takže si môžeme urobiť romantický večer pri sviečkach,“ povedal a ja som ho na súhlas pobozkala. Ja toho chlapa zbožňujem!

„Vynikajúci nápad, zlato,“ povedala som a Carlisle položil jedlo na stôl. „Práve som sa chystala variť, prišiel si ako na zavolanie.“

Carlisle sa usmial a opýtal sa: „Aké bolo stretnutie so Samanthou?“

„Úžasné, skvelo sme sa bavili,“ povedala som.

„To rád počujem,“ pousmial sa a chvíľu mlčal. „Poď ku mne, zlato, tak si mi chýbala,“ povedal a tuho ma objal. Pobozkal ma do vlasov a potom aj na čelo.

„Ľúbim ťa,“ šepol.

„Aj ja teba,“ pousmiala som sa.

Prichystali sme stôl v obývačke, ja som naservírovala jedlo a Carlisle zatiaľ otvoril fľašu červeného vína. Sadli sme si k stolu, na ktorom horelo niekoľko sviečok a pomalá hudba tomu dodávala neskutočnú atmosféru. 


Celý večer bol dokonalý, keď sme dojedli, premiestnili sme sa na gauč, kde sme sedeli v objatí a rozprávali sme sa. Ach, som taká šťastná, že ho mám. Z normálneho, bežného večera dokázala v priebehu malej chvíľky urobiť nezabudnuteľný romantický večer.
Držal ma vo svojom náručí a nežne sme sa bozkávali. Potom sa odomňa odtiahol, ale stále sa na mňa usmieval. Pozrela som sa na hodiny a už bolo skoro pol dvanástej.

„Zostaneš tu na noc?“ opýtala som sa nevinne.

„Neviem,“ povedal váhavo.

„Pil si, takže ak ťa cestou domov zastavia policajti a dajú ti fúkať, máš problém,“ povedala som pobavene a Carlisle sa zasmial.

„Samozrejme, že tu zostanem, ak chceš,“ pousmial sa.

„Áno, všetko čo chcem, je byť s tebou stále,“ povedala som.

„Nič by som si neprial viac. Milujem ťa.“ Potom si ma zdvihol do náruče a odniesol ma na rukách do spálne. Zavrel za nami dvere a vášnivo ma pobozkal.

  

Rosalie:

Ako ja neznášam pondelky! Všade je toľko áut a každý tu trúbi ako idiot. Ľudia sú nervózni, lebo nestíhajú do práce a ja to tu nebudem všetko počúvať. Konečne sa rada áut dala do pohybu a ja som odbočila k nemocnici. Potrebujem skočiť za Carlisleom kvôli štúdiu. 

Zaparkovala som takmer pred vchodom a vystúpila som z môjho milovaného kabrioletu. Kráčala som hore schodmi, na ľavom predlaktí som mala voľne zavesenú novú značkovú kabelku a v druhej som držala papiere do školy, na ktoré som potrebovala podpis Carlislea.
Zrazu zafúkal vietor a nahrnul mi vlasy do tváre. Moje perfektne uhladené vlasy boli v okamihu rozstrapatené a ja som preklínala tento deň! Čo zlé sa mi ešte dnes stane?! Carlisle nebude v práci, alebo čo?!

Pokračovala som na schodoch a keď som bola takmer na vrchu, z dverí vybehol vysoký tmavovlasý muž a silno do mňa narazil. Moja kabelka mi vyletela z ruky a dopadla na kamenné schody.

„Čo ste slepý?“ vyletela som naňho, hneď ako som si uvedomila, že moja nová čistá biela Guess kabelka bude teraz celá špinavá a možno sa mi v nej rozbilo zrkadlo.

„Ospravedlňujem sa,“ povedal a zízal na mňa. Škaredo som sa na neho mračila a on bol mnou unesený... Však jasné, stojí pred ním nádherná blondína, oblečená v telových legínach, čiernom tope, bordovom saku a čiernych lodičkách, prečo by si ju nemal premeriavať... Hľadel na mňa svojimi jasnými modrými očami a nevedel sa na mňa vynadívať. Nebudem tu s ním strácať čas. Zohla som sa po svoju kabelku a on urobil to isté. Vzala som si ju prvá a rýchlo som sa narovnala. Oprášila som ju a zasyčala som: „Tá kabelka stála viac ako vaše auto!“ Videla som v jeho ruke kľúče od Suzuki, takže to bolo na mieste. Vytiahla som z kabelky rozbité zrkadlo a aj očné tiene. To snáď nie!

„Ehm, mohol by som vám to nejako vynahradiť?“ opýtal sa ospravedlňujúco.

„Zabudnite!“ zasyčala som a naštvane som vošla do nemocnice. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 16. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!