Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna veľká rodina - 7. kapitola

05.12.2013 (09:45) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1894×

7. kapitola

Už ubehli dva týždne od príchodu Edwarda a Cullenovcov. O pár dní mám rodiť a všetci ma len obskakujú, ani na záchod si nemôžem sama dôjsť. Zatiaľ sme všetci vo Volterre, lebo Aro už zriadil špičkovú pôrodnu sálu. Všetci si tu na seba zvykli a keď nie, tak to predo mnou nedávajú najavo. Deťom sme vybrali aj kmotrov, aby sa niekto neurazil. Renesmee bude mať za kmotrov Jaspera a Alice, Elizabeth bude mať Rose a Emmetta a Anthony dostal Aleca a Chelsea, nikto sa nesťažoval.

S Edwardom sme každý deň v mojej – jeho – provizórnej izbe a hráme spolu na klavír. Edward sa o mňa stará a statočne znáša moje výkyvy hormónov a vôbec si nesťažuje, že naňho kričím a že furt musí lietať do obchodu. Za deň ide najmenej dvadsaťkrát do obchodu, ale nepovie ani mäkké F. Milujem ho. Pred chvíľou som ho poslala pre pomarančovú čokoládu a už nedočkavosťou poskakujem na sedačke a čakám, kedy ju Edward donesie.

„Bella už som doma a mám tu tú čokoládu,“ oznamoval mi Edward hneď, ako vošiel do izby a ja som sa po ňom vrhla, vášnivo ho pobozkala a začala som ho prešacovávať a hľadať čokoládu, ale nevedela som ju nájsť.

„Kde máš tú čokoládu?“ pýtala som sa ho zúrivo a on sa na mňa pokrivene usmial a z vrecka v saku vybral čokoládu. Vytrhla som mu ju a hneď sa do nej pustila, celú čokoládu som zjedla priebehom päť minút a Edward sa mi celú dobu smial, keď ma pozoroval a či som chcela alebo nie, tak som sa urazila a naštvane som odišla do spálne, kde som sa hodila do postele a začala som vzlykať, že má nemá rád, že ho nepriťahujem a že som mu len na smiech. Ani som si nevšimla, že prišiel Edward do izby a už ma objímal.

„Zlatko, spravil som niečo?“ spýtal sa ma s obavou, kým ma hladkal po vláskoch.

„Už ma nemáš rád,“ fňukala som.

„Ako si môžeš niečo také myslieť?“ spýtal sa ma urazene.

„Lebo sa mi stále len smeješ,“ fňukala som stále a ten jeho urazený tón nebrala do úvahy.

„Ale zlatíčko, smejem sa len tomu, aká si zlatá, keď dostaneš to, čo chceš a ako si sa vrhla na tú čokoládu. Si proste moje zlatíčko a neskonale ťa milujem, nesmieš si myslieť nič iné,“ namietal a ja som sa začala ukľudňovať.

„Dobre, verím ti, aj ja ťa milujem,“ priznala som sa mu a začervenala sa. Začal mi spievať uspávanku a po chvíli sa mi začali zatvárať oči a zaspala som.

Zobudila som sa na to, že mám mokro medzi nohami a cítim mierne kŕče, začala som rodiť! Pozriem sa na druhú stranu postele, že to poviem Edwardovi, ale on tam nie je, z plného hrdla som začala kričať: „Edward! Ja rodím!“ Ani som sa nenazdala a v mojej izbe bola polovica Volterry a Cullenovci, len Edward chýbal. Rozhliadala som sa po celej miestnosti, zatiaľ čo ostatní stáli na mieste ako sochy, a pozerala sa, kedy tu konečne bude Edward. Po chvíli, keď sa prítomní spamätali a všimli si môj výraz.

„Edward išiel na lov,“ oznámil mi Aro a ja som sa na neho pozrela ako na debila.

„Mne je jedno kde je, zavolajte mu, nech sa okamžite vráti. Bez neho rodiť nebudem!“ povedala som tvrdohlavo a snažila sa potlačiť ďalšiu kontrakciu. Alice ihneď vzala mobil a volala Edwardovi, po chvíli to zdvihol a Alice mu všetko vysvetlila, potom zložila a obrátila sa na mňa.

„O chvíľu je tu, nemusíš sa báť,“ oznámila mi a potom sa obrátila na ostatných. „Bellu treba odniesť na sálu, nebude rodiť cisárskym, ale aj tak tam bude veľa krvi.“ Demetri ma vzal na ruky a ani som sa nenazdala už som bola na sále. Carlisle mi radil ako mám dýchať, ale veľmi mi to nepomohlo, nevedela som sa na neho sústrediť. Furt som len civela na dvere a vyzerala Edwarda. Kde do frasa trčí, pomyslela som si.

„Edwa...“ Ani som nestihla dokričať jeho meno a už bol u mňa.

„Prepáč, láska, ale bol som ďaleko od Volterry,“ vysvetľoval mi Edward a držal ma za ruku.

„To je dobré,“ kričala som počas ďalšej kontrakcie.

„Bella, po koľko minútach máš kontrakcie?“ spýtal sa ma Carlisle.

„Po troch,“ odpovedala som mu.

„Dobre, tak ideme na to. Keď príde ďalšia kontrakcia, zatlačíš,“ prikazoval mi Carlisle. Ja som len prikývla a poobzerala som sa po miestnosti, až teraz som si všimla, že som tu ostala len ja, Edward, Carlisle, Aro, Alice a Jane. Pocítila som ďalšiu kontrakciu a zatlačila som.

„Dobre, Bella, už vidím hlavičku ešte dvakrát a je vonku,“ usmial sa na mňa Carlisle a ja som mu to namáhavo oplatila. Pozrela som sa na Edwarda, ten sa ku mne naklonil a pobozkal ma na čelíčko a krásne sa na mňa usmial. Prišla ďalšia kontrakcia a ja som zatlačila čo najviac som mohla, pretože som už chcela mať svoje deti v náručí.

„Zlatko, si úžasná, už iba kúsok a je vonku,“ šepkal mi Edward do uška, znova som zatlačila a prvé dieťatko bolo vonku. „Je to náš malý Anthony Demetri,“ usmial sa na mňa Edward a prevzal si od Carlislea nášho synka a natočil ho tak aby som ho videla aj ja. Mal krásne smaragdové oči, bolo mu vidieť chmírie mahagónových vláskov a vôbec neplakal, len sa na mňa nádherne usmieval.

„Je nádherný,“ usmiala som sa a natiahla sa pre Anthonyho, ale dostala som ďalšiu kontrakciu a začala som znova tlačiť. Edward pobozkal Anthonyho na čelíčko a podal ho Arovi, ktorý mal v tvári obrovskú nehu a lásku.

„Bella, ešte raz a bude vonku,“ nabádal ma Carlisle, zatlačila som znova a bolo na svete moje malé, zlaté dievčatko.

„Toto bude Renesmee Carlie,“ povedal Edward a ukázal mi ju. Bola okúzľujúca, mala moje orieškovo hnedé oči a bolo vidno, že vlásky bude mať Edwardove.

„Musím s tebou súhlasiť,“ usmiala som sa na Edwarda s malou v náručí. „Je prekrásna.“ Edward dal malú Alice a znova ma chytil za ruku, načo som ja zase zatlačila.

„Už len chvíľku, miláčik, a bude po všetkom,“ šepkal mi Edward a ja som znovu zatlačila.

 „A máme tu posledné bábätko, našu najmladšiu Elizabeth Jane,“ usmial sa na mňa a ja som videla, že sa na mňa pozerá naše najmladšie dieťatko so svojimi zlatými očičkami a vlásky mala taký mix medzi mojimi a Edwardovými vlasmi. Usmiala som sa na všetkých mojich milovaných a cítila som ako ma pohlcuje tma a nič nevidím, len myslím na to, že umieram šťastná.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna veľká rodina - 7. kapitola: