Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna veľká rodina - 6. kapitola

20.09.2013 (11:45) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1349×

6. kapitola
 
Vstúpili sme do sály a zostali sme stáť asi dva metre odo dverí. Všetci na nás pozerali s prekvapením a sánky mali niekde až na podlahe, kým nás pozorovali, Aro sa nenápadne prešmykol pomedzi nich a sadol si na trón. Cullenovci zatiaľ skákali pohľadom z Edwarda na mňa, na naše spojené ruky a na moje brucho. Aro si odkašľal, zrejme mu tiež prišlo to ticho trápne a Cullenovci reagovali presne rovnako ako Edward včera.
„No, rodina sa nezaprie,“ povedala som s Arom narovnako a začali sme sa smiať, Edwardovi tiež mykali kútiky a zvyšok Cullenovcov sa len nechápavo mračilo.
„Čo keby ste sa upokojili a v pokoji by sme si všetci pohovorili?“ spýtal Aro.
„Dobre,“ súhlasil Carlisle.
„Aro, mohol by niekto doniesť gauč?“ spýtal sa Edward a usmial sa na mňa.
„Jasné, Felix a Demetri sem donesú rovno dva, musíte mať pohodlie,“ usmial sa Aro a všetci Cullenovci len púlili oči, ja som sa prepchala medzi prekvapeného Emmetta a Jaspera, prišla k Arovi a dala mu pusu, pričom všetci Cullenovci až na Edwarda, dostali infarkt.
„Ja by som aj postála, nie som nemohúca,“ vrhla som na Edwarda aj Ara naštvaný pohľad.
„Nemohúca nie si, ale pohodlie mať môžeš a keď ho už nechceš ty, tak ho dopraj aspoň detičkám, tie by mali mať pohodlie, už takto sa v tom tvojom malom brušku tlačia, však, detičky,“ šušlal Aro na moje bruško a na mňa hodil káravý pohľad, na čo som zahanbene sklonila hlavu, vôbec nemyslím na deti, myslím iba na svoju hrdosť.
„Ja som to tak nemyslel, zlatíčko,“ utešoval ma Aro a hladkal ma po vlasoch, aby som sa ukľudnila ale ja som sa práveže rozvzlykala a to už u mňa bol aj Edward.
„Miláčik, Aro to nemyslel zle, len chce, aby si sa cítila dobre, mala pohodlie. Berie ťa ako dcéru a chce pre teba len to najlepšie, neodsudzuje ťa a ty sa nemáš prečo obviňovať. Chceš byť len statočná a na tom nie je nič zlé, jasné?“ pozeral na mňa s nehou a láskou.
„Jasné,“ fňukla som a usmiala sa na Edwarda.
„Ja som nechcel, aby to tak vyznelo,“ priznal Aro a sklonil zahanbene hlavu, ja som mu vysadla na kolená a pobozkala ho.
„Ja viem, ale to sú tie hormóny, všetko strašne prežívam,“ usmiala som sa na neho.
„Aro, videl si niekedy upírov v šoku?“ spýtal sa Edward na oko vážne, ale cukali mu kútiky.
„Nie, prečo?“ spýtal sa Aro nechápajúco a pozrel sa na Edwarda, pretože na rozdiel odo mňa to nepochopil.
„Pretože tu máš šesť upírov v šoku na preskúmanie,“ šepla som mu do ucha a začala sa chechtať a Edward so mnou. Aro sa pozrel na Cullenovcov a tiež mu začali mykať kútiky. Všetci Cullenovci stáli v bojovej pozícii, ale mali sánky až na podlahe a oči im išli vypadnúť  z jamiek.
„Myslím, že im všetko budeme vysvetľovať po kúskoch a pomaličky,“ pošepkala som Edwardovi a začala sa znova smiať.
„Asi hej a véééľmi pomaly,“ uznal Edward a začal sa smiať so mnou.
„Ehm, ehm,“ odkašľal si Aro a ja s Edwardom sme sa prestali smiať. „Carlisle, som rád, že ste prišli a teraz máte slovo vy,“ obrátil sa na nás hneď ako dopovedal, ale Cullenovci ešte nerozdýchali ten šok.
„Jane, mohla by si prísť?“ kričala som cez celý hrad a o chvíľu tu bola.
„Áno Bella, potrebuješ niečo?“ opýtala sa.
„Tak nejako, vieš regulovať silu bolesti?“ spýtala som sa jej.
„Áno,“ súhlasila ostražito.
„Vieš to dať na úplné minimum, aby to cítili len ako žihadlo od včely?“ pýtala som sa.
„Áno,“ odpovedala zaskočene.
„Fajn, tak to použi na Jaspera, prosím,“ poprosila som ju a pre istotu pozrela na Edwarda.
„To by mohlo vyjsť, ale vážne opatrne,“ odsúhlasil to a Jane sa zamerala na Jaspera, ktorý sa trhnutím prebral a s ním aj ostatní.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Carlisle.
„Dostali ste sa do šoku a Jane vás prebrala,“ odpovedala som.
„Bella, ty si tehotná?“ spýtala sa ohúrene Rose.
„Nie, pribrala som,“ odpovedala som jej naštvane.
„Prepáč, ale... ty si podviedla Edwarda?“ spýtala sa a ja som vybuchla.
„Ako si niečo také môžeš vôbec myslieť? Ja ho milujem, nikdy by som nespravila niečo, čo by mu ublížilo, ale teraz by som ťa najradšej roztrhala!“ kričala som a rozbehla som sa za ňou ju roztrhať, aj by sa mi to podarilo, ale v polovici cesty ma chytil Edward okolo pása a tým pádom zastavil na mieste.
„Edward, pusť ma, chcem ju roztrhať a spáliť!“ vrčala som na neho a pritom som sa nenávistne pozerala na Rose.
„Zlatko, upokoj sa, nie je to zdravé a neskôr by si to ľutovala,“ upokojoval ma Edward.
„Čo si o mne myslí, že som nejaká pobehlica? Veď ja ťa milujem, to by som ti nikdy nespravila,“ plakala som.
„Ja viem, hlavne sa upokoj, nie je to zdravé pre detičky ani pre teba,“ tíšil ma.
„Ja viem, ale naštvalo ma to,“ potichu som vzlykala a Edward ma medzi našim rozhovorom premiestnil ku gauču, ani neviem, kedy ho priniesli.
„Poďte sa tiež radšej posadiť, pretože to s vami môže seknúť,“ popohnal ich Edward a keď ho počúvli, pozrela som sa na Rose.
„Tieto deti sú Edwardove,“ povedala som s úsmevom a pýchou, zobrala som Edwardovu ruku a položila si ju na bruško, pri čom ma po ňom hladil.
„Ale upíri nemôžu mať deti,“ namietla Rose.
„Nie, upírky nemôžu mať deti, ale upíri áno,“ oznámila som, „a nehovor, že to nejde, pretože som jasný dôkaz, že to ide.“
„Ale ako?“ pýtala sa furt zarazene.
„Myslím, že to nechám na Emmettovi, aby ti to vysvetlil aj predviedol,“ usmiala som sa na ňu falošne a žmurkla na Emmetta, na čo sa začal smiať.
„Fajn tak lepšia otázka, kedy?“ spýtala sa.
„Do toho ti nič nie je,“ odsekla som.
„Povedala si deti?“ opýtala sa Esme.
„Áno,“ usmiala som sa na ňu.
„Budete mať dvojičky?“ spýtala sa dojato.
„Nie,“ odvetila som a pozerala sa do ich prekvapených tvári. Usmiala som sa. „Čakám trojičky. Dve dievčatká a jedného chlapca.“
„Gratulujem,“ zapišťala Esme a objala ma a hneď potom objala Edwarda.
„Máte už mená?“ spýtala sa Alice.
„Bella už mená vymyslela a ja ich schvaľujem,“ povedal pyšne a pobozkal ma do vlasov.
„A smieme ich vedieť?“ spýtal sa Emmett a pri tom nadskakoval na sedačke.
„Jasné, chlapec bude Anthony Demetri, staršie dievčatko bude Renesmee Carlie a mladšie Elizabeth Jane,“ povedala som pyšne a s úsmevom, úsmev ma hneď prešiel keď som videla ich výraz tváre, nevyzerali moc nadšene, skôr pravý opak a ja som sa viac ponorila do Edwardovej náruče a pýtala som sa samej seba, čo som povedala zle, ale nevedela som na to prísť a začali mi po lícach tiecť slzy, ledva som zadržala vzlyky.
„Láska, prečo plačeš,“ spýtal sa Edward a utieral mi slzy.
„Im sa tie mená nepáčia,“ hovorila som medzi vzlykmi.
„Nie, nám sa páčia, len si vybrala zvláštne mená,“ snažila sa ma utešiť Esme.
„Ja viem, že Renesmee Carlie je zvláštne meno, ale je to spojenie Rene a Esme a Carlisle a Charlie a chcela som vás tam napasovať,“ priznala som medzi vzlykmi a ešte viac sa schovala do Edwardovej náruče.
„Aj to je zvláštne a je to od teba veľmi milé, že chceš aby sa dieťatko volalo podľa mňa s Esme, ale my sme mali na mysli skôr mená Jane a Demetri,“ vysvetlil Carlisle.
„Čo je na nich čudné? Jane s Demetrim sú moji kamaráti a pomáhali mi skoro celé dva mesiace a že to so mnou nemali ľahké. Jane mi pomáhala s hormonálnymi návalmi a Demetri mi hľadal a aj našiel Edwarda, boli pre mňa oporou, celá Arova hlavná garda aj s Arom a jeho bratmi sa kvôli mne naučili variť. Sú moja rodina a mám ich rada rovnako ako vás,“ povedala som vzdorovito. „Vôbec neviete akí sú, nehovorím, že nie sú prísni, ale keď si chcú udržať svoje postavenie, musia mať rešpekt, a keď sa výber mien niekomu nepáči, nie je to môj problém. Jediný názor, ktorý ma zaujíma je Edwardov a ten mi to schválil, polovica mien je z jeho strany rodiny a druhá z mojej. Aj deťom sa tie mená páčia, schválili mi ich tiež, keď sa vám niečo nepáči tak sa niekam strčte,“ kričala som na nich a rozbehla sa do svojej izby, ale kvôli plaču som sa zrútila kúsok od sálu. Oprela som sa o stenu, hlavu si položila do rúk a plakala.
„Šššš, Bella. Na ich názore nezáleží a mne sa tie mená páčia,“ upokojoval ma Edward, keď si sadol ku mne a objímal ma.
„Ale mne na ich názore záleží, myslela som, že sa im budú páčiť a nechcela som na nich vyletieť, viem, že nikoho z Volterry nemajú radi. Ja som im to plánovala v pokoji vysvetliť, ale bola som naštvaná na Rose a potom sa tam ešte primiešali aj oni s tým, že sa im tie mená nepáčia a ja som vylete... ja som nechcela vyletieť,“ vzlykala som mu do hrude. „Budú na mňa nahnevaní, budú ma nenávidieť.“
„Nebudú, oni ťa majú radi, uvidíš všetko bude dobré,“ objímal ma, po chvíli som počula kroky smerom k nám a určite nie len od jednej osoby.
„Bells, my ťa máme radi, my ťa milujeme, len sme nevedeli pochopiť, prečo si vybrala také mená, ale teraz chápeme a tie mená sú nádherné,“ ospravedlňovala sa Esme.
„Esme má pravdu, veď meno Elizabeth Jane znie ako pre princeznú,“ rozplývala sa Alice.
„Ospravedlňujem sa, že som na vás tak vyletela,“ povedala som a sklopila hlavu.
„Zlatíčko, to je v poriadku, to sú tie hormóny, ja to poznám,“ utešovala ma Esme.
„Budeš babička,“ šepla som s úsmevom a ona sa rozvzlykala.
„Ani mi to nepripomínaj, som mladá na babičku,“ vzlykala s úsmevom.
„Máš len niečo okolo sto rokov, budeš najmladšia babička na svete“, smiala som sa a všetci sa ku mne pridali, až teraz som si všimla, že sú tu všetci Cullenovci s Arom, Jane, Demetrim, Felixom, Alecom a Marcusom. „Poďme ešte do sály, máme pre vás ešte jedno prekvapenie,“ povedala som a s Edwardovou pomocou sa postavila. Znova sme prišli do sály, ale teraz si všetci posadali a ja s Edwardom sme zostali stáť, pozrela som sa na Edwarda a naznačila som, aby to oznámil on.
„Požiadal som Bellu o ruku a ona súhlasila,“ oznámil im Edward. Najprv všetci skameneli a potom sa oproti mne vyrútilo dvanásť upírov s úsmevmi od ucha k uchu.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna veľká rodina - 6. kapitola: