Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna láska dvoch bratov 9. kapitola-Donekonečna sa klamať nedá

22.09.2009 (08:00) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2349×

9.kapitola-  Donekonečna sa klamať nedá.

Za posledné dva mesiace čo som  tu vo Forks, sa môj život od základov zmenil. Našla som si priateľov, ktorí sú ako moja ďalšia rodina, chodím z mužom, ktorého milujem a on miluje mňa. Asi si myslíte  že žijem v ideálnom svete, ale opak je pravdou a presne táto pravda zničí za dva dni všetko čo som na tomto mieste získala. Cullenovci sú moja rodina, ktorú nadovšetko milujem ale aj klamem. Edward sa síce nikdy o Tomovy nezmienil, ale to nemení nič na fakte že ja viem o všetkom a nič som mu nepovedala. Už niekoľko krát som mala slabú chvíľku a chcela mu všetko povedať. No vždy ma premohlo moje sebeckejšie ja, ktoré o neho nechcelo prísť  a chcelo si ho užiť do kým mohlo a presne toto robím posledný týždeň, snažím sa nepremrhať ani jednu sekundu a byt s nimi.

„Bella! Budeš my venovať trochu pozornosti alebo si pre mňa za mňa obleč na ten sobotňajší ples aj  monterky.“

„Prepáč All, bola som len zamyslená.“

„Myslieť môžeš aj inokedy. Dnes je štvrtok, čo znamená že do plesu nám zostávajú len dva dni a ty ešte nemáš šaty. Čo znamená že nemáš ani topánky , účes, make up  a s tohto vyplýva že nemáme absolútne nič!!!“

„Alice, upokoj sa veď nejdeme na kráľovský bál ale na obyčajný stredoškolský maškarný ples.“

„Práve preto, všetci budú mat na sebe masky a nikto nebude vedieť kto sa za nimi skrýva dokonca ani mi. Do polnoci musíš nájsť svojho partnera a odhaliť jeho tvár, a ten ktorému zosadíš masku sa stane tvojím vyvoleným.“

„Zabudla si dodať že budeme spolu žiť šťastne až naveky.“

„Čo ty vieš? Veď všetko je možné.“ Moja drahá ja viem len to že v sobotu príde Tom a táto rozprávka nebude mat šťastný koniec.

„Pozri sa Bells, tieto budú dokonalé!“ a poskakovala po butiku ako splašená, že ju to ešte neprestalo baviť.

„No ja neviem, moc sa my nezdajú.“

„Len my ver a chod si ich vyskúšať a ja ti zatiaľ pohľadám k nim masku.“  S povzdychom som zobrala šaty a išla som si ich vyskúšať. Keď som sa pozrela do zrkadla chvíľu som zvažovala či som to skutočne ja. Šaty boli červené, priliehavé len dole sa trochu rozširovali a dekolt bol posiati perlami .( šaty-  http://nd.blog.cz/k/klaudia.blog.cz/obrazky/24034163.jpg )

„Páni Bells vyzeráš dobre, ešte si nasať toto a budeš dokonalá“ a podala my červenú masku s perličkami.(Maska-http://www.mysticum.cz/images/large/benatska%20maska%20Colombina%20velluto%20rosso%20oro.jpg)

„Vlasti ti vyčešem a po stranách...“zrazu stuhla mal víziu.

„Rýchlo ide sem môj brat, nesmie ta v tomto vidieť. Je to prekvapenie a musí si ta nájsť sám.“

„Alice, aj tak je to zbytočné veď ich uvidí v myšlienkach.“

„Práve preto ta v nich môžem vidieť iba ja. Nezabúdaj že keď chcem viem pred Edwardom utajiť určité veci a tajomstvá.“  Išla som sa teda prezliecť, inak má Alice pravdu lebo šťastie stojí pri mne keď Edward ešte neprišiel na moju schopnosť premiestňovať sa. Keď som  vyšla s kabínky obmotali sa okolo mňa silné paže a dostala som bozk na krk.

„Skoro som sa zbláznil, už nechcem byt tak dlho od teba Bells.  Aspoň  máš už vybraté šaty?“

„Mám, ale zobrala ich Alice aby si ich nevidel, máš si ma nájsť“ Ako som to hovorila otočila som sa mu v náručí a pobozkala ho na bradu, vyššie som totiž nedosiahla.

Len sa zasmial, sklonil sa ku mne a povedal „Ja si ta nájde aj kedy si bola na opačnom konci zeme, aj tak myslím že to budem mat až príliš jednoduché.“

„Aha, môžem vedieť prečo?“

„Lebo ja budem hľadať tú najkrajšiu bytosť so všetkých.“ Najprv ma jemne pobozkal, no po chvíli sa náš bozk stával čoraz naliehavejším.

„Nerada vás vyrušujem,  ale musíme ísť ešte mám toho veľa na práci a vy toto môžete kludne robiť aj doma.“

„Veď  ideme Alice“ Piatok prebehol ako voda, celý som ho strávila s Edwardom  lebo dne s sním bit nemôžem, lebo Alice od rána vyšiluje a hovorí že nič nestihne a má nato desať hodín.

„Bella môžeš sa prestať vrtieť musím ti spraviť účes.“ Vzdychala som si a zavrela oči. Moje myšlienky sa stále  uberali k jednej osobe a to k Tomovy. Dnes má aj s gardou priletieť do Seatllu, môžem len háďat kedy príde sem. Zatiaľ ako sa ja vymýšľala všemožné plány aby sa bratia nestretli, tak Alice sa s Rose dohadovala ako ma namaľujú. Vôbec nepotrebovali môj názor, vlastne sa správali ako keby som tam ani nebola.  Bola som im zato vďačná, v tejto chvíli som sa nedokázala na nič sústrediť.

„Tak si hotová. Rose prines šaty sú v tom čiernom vaku.“

„Ako pôjdeme?“

„Páni išli svojimi autami a už tam asi aj budú a pre nás príde limuzína.“ To ne je možné to už je toľko hodní, a teraz som si všimla že Alice  a Rose majú na sebe šaty. Rose my pomohla obliecť sa do šiat tak aby som nezničila účel, lebo potom by Alice určite zabila.

„Teraz sa už môžeš pozrieť do zrkadla a potom prídi za nami dole limuzína tu bude za desať minúť.“ Otočila som sa k zrkadlovej stene a to čo som tam videla my vyrazilo dych. Vyzerala som dobre ale o to nešlo, tá dievčina čo sa na mňa zo zrkadla z údivom pozerala nepatrila sem ale do Volltery, mala na sebe všetky farby kráľovstva.  Radšej som odvrátila zrak aby som nemusela uvažovať nad tým čo príde a vybrala som sa dole.

„Bells, ešte si nasaď tú masku aby ta nespoznal.“ Hovorila my Alice ako vystupovala. Dievčatá už išli do vnútra, dohodli sme sa totiž že pôjdeme samostatne, aby to malo väčší efekt. Po štvrť hodine som to vzdala a vystúpila.

„Ste úchvatná vaša kráľovská výsosť.“ Až teraz som si všimla šoféra, ktorí bol upír no nie obyčajný.

„Demetri... čo tu robíš?“

„Povedzme že robím garde môjmu pánovi.“

„Tom...on je ... už tu?“

„Áno je vnútri spolu Jane a Felixom.“ Keď to povedal v tej chvíli by sa my krvi nedorezali. To znamená že je tam spolu z Edwardom, takže sa museli už stretnú.

„Mám ísť s vami výsosť?“ povedal úslužným hlasom, striasla som sa .Za tých pár mesiacov som si odvykla že sa ku mne tak správanú.

„Netreba, ide sama.“ Nasadila som si masku a vkročila do jamy levovej.

Viem že situ, tak sa aspoň predo mnou neschovávaj, potrebujem sa ste bou porozprávať, idem na terasu. Poslala som Tomovy myšlienku, oprela som sa o zábradlie a dúfala v zázrak.

„Tak tu je môj sladký anjelik.“ Pri uchu my zaznel sametový hlas a mňa pohlti vlna paniky.

„Edwarde?“

„Som to ja, pozeráš sa na mňa ako keby si čakal niekoho iného.“

„ A nevieš asi koho?“ Ale viem tvojho brata, ja sa dnes večer určite zbláznim.

„Bella, si najkrajšia. Milujem ta.“ V tej chvíli ako ma pobozkal my prišla myšlienka.

Aké dojemné, tuším sa rozplačem. Dobre si rozmysli čo spravíš Isabella, lebo cesty späť nie je.

Tome prosím ta nie dnes, ešte nie.

Moja drahá donekonečna to odkladať nemôžeš a nezabúdaj že je to môj brat a ja mám právo sa s ním stretnúť. Tak ma nechaj teraz z Edwardom o samote nech sa s ním porozprávam.

Nie je ja chcem byt pri tom.

Dobre je to tvoje rozhodnutie. Budem dole pri fontáne.

„Bella,  je ti niečo?“  Edward ma prepaľoval pohľadom a ja som vedela že teraz mu viac ako kedykoľvek pretím vadí že my nemôže čítať myšlienky.

„Netráp sa nič my nie je, potrebujem sa len poprechádzať“ a pohladila som ho po líci.

„Pôjdem s tebou. Kam by si chcela ísť?“

„Nemusíš a nezabúdaj že spolu možne byt až po polnoci keď sa odkryjú masky.“

„Dobre, ale vedz že sa my nepáči myšlienka že mám byt od teba čo i len chvíľočku.“ Pobozkal ma a ja som vložila do toho bozku všetko, svoju túžbu, lásku no v tejto chvíle hlavne strach a obavu. Pobozkala som ho tak ako keby to malo byt naposledy.

„Znovu si ta nájdem, to si buď istá.“

„Milujem ta, Edwarde“ a s týmito slovami som odišla preč. Pomalým krokom išla vybrala k fontáne, cítila som sa ako keby som išla na popravu. Moje srdce sa v tejto chvíli rozpolilo na dve časti , ja som zostala uprostred a mala si vybrať ktorú polku chcem. V tejto chvíli som pochodila že od teraz nech sa stane čokoľvek moje srdce už nikdy nebude úplné.

Nechcem aby si sa trápila a vonkoncom nie kôly mne. Otočila som sa mnou stál Tom a ja som sa rozosmiala.

„ Neboj sa nezbláznila som sa ale pozri sa ako vyzeráš.“

„ Nepáčim sa ti, tak sa sťažuj Heidy to ona vyberala.“

Tak To nemyslím, tvoje oči. Nikdy som ta nevidela s inou farbou ako červenou a teraz sú zelená.

Nemohol som prísť, len tak hneď by spoznali kto sme, aj tak dlho trvať nebude a zistia že tu majú pár upírov navyše.

„Si prekrásny.“ A objala som ho.

„Bella, už viac nemôžeme tajiť pravdu aj keď by my to vyhovovalo, ale Aro si zaumienil že navštívi Carlistera a hneď ako uvidí Edwarda tak pochopí. Musím sa nato pripraviť, pochop.“

„Ja ta chápem“ len je pre mňa ťažké si medzi vami vybrať svojim spôsobom vás milujem oboch.

„Je to na tebe, len sa musíš rozhodnúť a to...“

„Prepáčte výsosti že vás vyrušujem.“

„Čo  chceš Jane? Nepovedal som že nás máte nechať o samote.“ Nastalo ticho, určite mu ukazovala myšlienky.

Už vedia o nás a sú na parkovisku s Demitrim a Felixom.

„Jane vieš čo máš robiť, kedy chceli zaútočiť.“ To nemyslíš vážne!!

„Upokoj sa, musím predsa ochraňovať svoju rodinu“ a hlavne teba.

„Musíš pre mňa niečo spraviť, pôjdeme teraz za nimi a ty ma zaštítiš aby ma nepoznal po pachu.“

„To si myslíš že Edward je taký sprostý a nespozná ta?!“

„Budem mat masku, aspoň dnešný večer musíme nejako zahrať a potom sa uvidí.“

„Bravúrny plán a nato že patríš k najlepším stratégom si vymyslel toto?“

„Buď to alebo pravdu, vyber si.“ Zaštítila som Toma a spolu sme sa vybrali na parkovisko. Boli úplne vzadu, na jednej strane stála Jane, Demitri a Felix a na druhej Alice, Edward ,Rose, Jasper a Emm a všetci v bojových pozíciách.

Sprav niečo.

„Je na vás zaujímavý pohľad, ale tu bojovať nebudete tu až priveľa obecenstva.“

„My sme bojovať neprišli, ste na našom území.“

„Nehovor Edwarde, poviem ti novinku tu nie je tvoje absolútne nič“  Navzájom sa zabíjali pohľadmi, tak toto je zlé.

„Ak sa môžem spýtať kto vôbec ste?“ Alice sa ho opýtala povrchným hlasom, radšej by som ho neprovokovala lebo to naozaj dnes zle dopadne.

„ Odpusťte my moju nezdvorilosť som Thomas Volltery, teší ma.“ Všetci  tam zamrzli a ani nedýchali, vedeli dobre čo v našom svete znamená.

„Tom, tu nie je ani kôly jednému z vás. Prišli sme ohľadom novorodených, takže my tu nemusíme nič riešiť.“ Moja drahá klameš dokonale, ale zvažuj slová.

„Ty si vedela že sem prídu?“ Jasper sa to spýtal ako keby som ich zradila a to nepozná všetko.

„Podstate... áno ale nemali prísť sem ale iba do Seattlu.“

„Prečo si to nepovedala?“ Lebo ta milujem Edwarde.

„Preto lebo je tak isto Vollterová ako ja, tebe Edwarde a ani tvojej rodine sa spovedať Bells nemusí.“ Upokoj sa, pre lásku božiu, nechaj to teraz tak.

„Nemám čas sa s vami zahadzovať. Jane ty pôjdeš s Demitrim do Seatlu a Felix zostane so mnou.“Ako to povedal okamžite sa od nás oddelili.

„Mi tu zostaneme a za určití čas sme zavíta Aro, tak by som bol rád keby ste informovali Calistra chce sa s ním totiž stretnúť.“

Chceš ísť so mnou alebo ostaneš tu? To je fakt dobrá otázka, čo teraz?

Nenechávaj ma s nimi.

„Bella, teraz pojdeš so mnou za tvojimi rodičmi. Dlho som ich nevidel.“ Otočil sa na mňa a chytil za ruku. Počula som vrčanie, nemusela som sa ani otáčať aby som zistila že je to Edward. No teraz som už nič nemohla robiť. Spolu s Jane sme  nasadli do auta a nechali ich stáť na parkovisku.

Všetko dobre dopadne, uvidíš.

„Chcela by som tomu veriť.“ Dala som mu dole masku a pobozkala ho na líce.

8.kapitola«»10.kapitola

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna láska dvoch bratov 9. kapitola-Donekonečna sa klamať nedá: