Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna láska dvoch bratov 8. kapitola - Noc splnených prianí

19.09.2009 (07:30) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1740×

8.kapitola- Noc splnených prianí.

Alice:

Už dva týždne hučím do Edwarda aby sa išiel ospravedlniť Belle lebo má ešte stále šancu, aspoň podľa mňa. No s pánkom dokonalým to ani nehlo, asi mu budem musieť ešte raz vraziť. Zbytočne vrčíš Edwarde, po prvé my nelez do hlavy keď sa ti to nepáči a po druhé dobre vieš že mám pravdu.

„Alice, prosím ta prestaň už s tým ja dobre viem čo robím“ sadol si ku mne a na tvári mal mučenícky výraz.

„No práve, ty si vôbec neuvedomuješ následky toho čo robíš. Je pre teba také ťažké za ňou ísť a porozprávať sa. Už raz si ju mohol mat, chceš premrhať ďalšiu šancu a podľa mňa aj poslednú.“

„Dobre vieš že aj keby som chcel, Bella sa so mnou baviť nebude.“

„Milý braček toto nechaj len pekne na mňa. Ja sa o všetko postarám ty si len priprav pekelne dobrú  reč.“ Toto bude ťažký oriešok, ale ja to zvládnem. Dám tých dvoch dokopy aj keby to malo byt posledné čo spravím.  Budem  potrebovať pomoc, Rose určite bude súhlasiť ale ešte Esme presvedčiť.

Esme:

Je my smutno ako to dopadlo medzi Edwardom a Bellov. Boli by nádherný pár a ja by som mala ďalšiu dcéru. Trápi ma že už Bells nebola u nás o kedy sa pohádali, chýba my. Keď tu nie je ako keby naša rodina nebola úplná. Teraz sedím nad návrhom jedného domu  a vôbec sa my nedarí nič vymyslieť.

„Mami môžeme sa porozprávať?“ Ako to povedala tak sa my na tvári vytvoril úsmev a moje srdce keby mohlo znovu bije. Je nádherné aj po  takom dlhom čase to od nich počuť.

„Samozrejme , čo potrebuješ Alice?“  Tá len mana šibalsky mrkala. Určite zas niečo plánuje.

„No, minule si hovorila že ten dom, ktorý si rekonštruovala je už hotový ale majitelia si ho preberú až sa mesiac. Tak by si my ho mohla požičať aspoň na jeden večer.“

„Alice, prosím ta načo je ti ten dom? Dúfam že tam nechceš spraviť nejakú párty a  nie je môj tak ti  ho nemôžem ani požičať.“

„To máš síce pravdu, ale stále máš od neho kľúče a ja ty sľubujem že všetko prebehne hladko a nikto sa nedozvie že sme tam boli.“

„Čo máš v pláne?“

„Nič... také zaujímavé..., len dať do kopy Edwarda z Bells“, ona si nikdy nedá pokoj.

„Alice, nemiešaj sa do toho, lebo to bude len horšie.“

„Neboj sa Esme, všetko dobre dopadne, teda aspoň dúfam. Rozprávala som sa z Edwardom, on sa jej chce ospravedlniť. No potrebujem tvoju pomoc aby Bells nezistila čo mám skutočnosti v pláne. Obávam sa keby skutočnosti vedela že bude z Edwardom sama , tak by tam neprišla. Musíme to zahrať tak že sme si naplánovali dámsku jazdu. Rose o tom viem a ju privezie a mi dve zatiaľ  pripravíme všetko potrebné.“

„Síce je to pekné, ale nemali by sme sa do toho miešať.“

„Mami, Edward ju miluje o tom ta môžem ubezpečiť, on má len jednu chybu že sa občas správa ako naprostí imbecil“

„Alice!!“

„Prepáč, ja len nechcem prísť o sestru a ty o ďalšiu dcéru, nemýlim sa?“ Tá vie ako na mňa.

„Dobre, len dúfam že sa nemýliš a z tohto tu nevznikne nejaká katastrofa.“ Dúfam že to vyjde a moja rodina bude konečne úplná.

Bella:

Čím bol bližšie deň Tomovho príchodu, tým som sa ja cítila viac nesvoja  a môj strach naberal na obrátkach.  No neviem čo sa bojím, veď Cullenovci vedia že som sa narodila vo Volltere  a mám tam priateľov.  Edward, ten ma hádam nemôže viac nenávidieť než teraz, takže by som sa tým vôbec nemala trápiť. Z môjho premýšľania ma vytrhla až Rose.

„Ahoj, čo tu robíš? Mali sme sa stretnúť až poobede,  Alice už nevydržala a na nákupy ideme teraz?“

„Bells... trochu sa nám zmenili plány, miesto nákupov si dáme dámsku jazdu. Esme teraz dokončila rekonštrukciu jedného domu, nachádza sa v lese a je neskutočne krásny.“

„Chceš my povedať, že sa Alice len tak vzdala možnosti byt  šesť hodín v nákupnom centre.“ Rose my nato len prikývla. Niečo sa my tu nezdá, veď za posledné dva týždne som s ňou bola už trikrát v Paríži a teraz radšej bude pozerať filmy ako nakupovať.

„Dobre súhlasím môže to bit fajn, len my povedz kde sa  dom nachádza.“

„To nebude potrebné, ja  sa pre teba večer zastavím a toto ti posiela Alice“ ,podala my vak na šaty.

„Rose že má Alice niečo za lubom a tu vôbec nejde o dámsku jazdu.“

„O tom neviem, pôjde  aj Esme, nič za tým nehľadaj. Veď ju poznáš všetko musí byt dokonalé“ a anjelsky sa na mňa usmiala. Rozlúčila som sa Rose s tým že o šiestej sa zastaví.  No stále som mala pocit že tu ide o niečo iné a ja to zistím.

„Charlie minule si my hovoril že ti Calister spomínal nejaký dom čo teraz Esme rekonštruuje a nevieš náhodou kde sa nachádza?“

„To máš pravdu, ale na čo ti je?“ a podozrievavo ma skúmal.

„Alice sa dohodla s Esme že si tam môžeme dnes spraviť pyžamový večierok, len my zabudla dať adresu.“

„Potom že upíry majú dokonalú pamäť. Calister my písal aj adresu, pozriem sa do kufríka.“ Po dvoch minútach prehrabovania v lekárskych spisoch my podal papier z adresou.

„No tati, ja sa ti čudujem že sa v tom bodreli aj vyznáš a vôbec prečo ti dával Calister tú adresu.“

„Náhodou ja mám synchronizovaný neporiadok. Calister my to dal preto, keby sme s mamou tam chceli stráviť víkend.“  Som si istá že keby mohol je červený až za ušami.

„Ďakujem a dúfam že som ti neprekazila víkendové radovánky“ povedala som mu zo smiechom.

„Isabella, daj si pozor aby si náhodou nedostala domáce väzenie.“ To nemyslí vážne v mojich rokoch?

„Tak ja radšej idem a budem s Cullenovcami.“

„Daj si pozor a keby niečo tak zavolaj.“ Charlie ma asi na veky bude považovať za malé mimino, ktoré treba strážiť  dvacatštyri hodín v kuse. Dobre mám adresu, len škoda že sa tam nedá premiestniť ušetrilo by my to kopu času. Moja schopnosť funguje  tak že sa môžem premiestniť na miesta kde už som pred tým bola, nevadí za takú hodinu by som tam mala byt.

Edward:

Nie som si istí či ten Alicin nápad, stráviť večer o samote  s Bellov je dobrý. Nie že by som nechcel byt s Bellov, ale ona určite nestojí o večeru pri sviečkach so mnou, mám len obavu že kôly mne  sa prestane priateliť  s ostatnými. Alice mala pravdu že som sa zachoval ako idiot. Mal som strach že ma odmietne tak som to spravil ja jej, teraz viem že to bola hlúposť.

„Edwarde uvidíš všetko dobre dopadne.“ Chlácholila  ma Alice, ale v myšlienkach si tým nebola až taká istá. Vždy sa spoliehala na svoju schopnosť no teraz jej bola na nič vlastne tak ako moja, mohli sme len dúfať.

„Večera je v ľadničke a Rose ju privezie okolo siedmej a kedy...“

„Ďakujem ti sestrička ale myslím že už to zvládnem.“ Držím ti palce, poslala my myšlienku keď odchádzala. Sadol som si za klavír a moje prsty začali automaticky hrať melódiu, ktorú som zložil keď som bol tú jedinú noc s Bells. Prestal som vnímať okolie a ponoril sa do melódie a predstavoval si každý detail jej dokonalej tváre. Jej úsmev bol nádherný, no keď sa snažila tváriť naštvane pripomínala my rozzúrené mača a bola ešte pôvabnejšia.

Bella:

Cesta my ubehla rýchlejšie ako som si myslela, po trištvrte hodine som zastavila pred prekrásnym domom bol z kameňa ,doplnený bielim drevom. To že som správne ma ubezpečilo strieborné volvo.  Tak toto si All pekne vypije, ale najprv si to odskáče  neurotický chlapček.  Podľa všetkého je tu sám, premiestnila som sa aby som nespravila hluk a on nedošiel nato že som tu skôr než ja budem chcieť.  Sedel za pianom, pristúpila som k nemu bližšie ale stále ma nezaregistroval. Bolo vidieť že úplne ponorený do tej hudby, síce my bola neznáma ale mala som pocit ako keby bola súčasťou mňa.  Najprv som  ho chcela vystrašiť, ale nie čo my nedovolilo aby som prerušila skladbu, tak som si sadla do kresla oproti pianu  a nechala sa unášať  melódiou, ktorá sa my vrývala hlboko do srdca.  Keď dozneli posledné tony úplne som zabudla  čo som mala povodne v pláne, zatajil sa my dych a čakala som len nato kedy otvorí oči.  Po asi štvrť hodine  sa ani nepohol, to my robí hádam naschvál. Došla my všetka trpezlivosť a pomalým krokom sa k nemu vybrala.

Edward:

Skladbu som dohral, ale oči som mal stále zavreté. Vedel som že keď ich otvorím tak sa môj sen a túžba rozplynú. Nadýchol som sa  a v tej chvíli ma do nosa uhodila  najkrajšia vôňa toho najvznešenejšieho anjela. Najprv som myslel že blúznim, ale keď som otvoril oči nemohol som uveriť stála predo mnou, na tvári nečitateľný výraz a ja  som nebol schopný so seba vidat ani hlásku.

„Edwarde, vysvetlíš my čo má toto všetko znamenať?“

„ Ja... som sa lem chcel s tebou porozprávať.“

„ Tak to stačilo zavolať nemyslíš?“ Au to bolelo, ale zaslúžim si to.

„Máš pravdu, no ja som ta potreboval hlavne vidieť.  Chcem sa ti ospravedlniť znovu, za všetko čo som vtedy povedal. Vieš Bells ja som obyčajný slaboch a sebec. Nezniesol som pomyslenie na to že by si ma nechcela...jednoducho ma premohol strach že už nikdy viac nezažijem to čo som zažil s tebou počas toho jediného dna. Dna ktorý bol najlepším dnom v mojej večnosti a jediný ktorí my dával zmysel prečo žiť a nie prežívať. Bál som sa bolesti, tak som radšej ublížil tebe. No teraz a tu prisahám že už nikdy viac ti neblížim a vždy budem akceptovať tvoje rozhodnutie.“ Ako som to hovoril prekročil som vzdialenosť medzi na mi a zobral jej tvár do svojich dlaní.

„Posledné dni som žil v temnote, lebo moje slnko zašlo za obzor. Vieš Bells ty si moje slnko, môj vzduch, srdce a duša ktoré sa pre teba znovu začali  prebúdzať k životu. Nič už my nepatrí, môj život je v tvojich rukách a ty o všetkom rozhodneš. Ak mám na tom svete byt bez teba tak moja existencia nemá zmysel.“ Pozeral som sa do jej prekrásnych očí, ktoré značil priveľa emócii a ja som vedel že teraz príde môj ortieľ.

„Edwarde nemôžem ti  hovoriť niečo také ako si vravel ty. Ja ti len môžem povedať že ta milujem.“ Môj mozog prestal pracovať a moje telo pohltila eufória.

„Bella pochopím že ma už nebudeš nikdy chcieť vidieť. Odídem a sľubujem že ta už...“

„Edwarde Culene!! Ty si ma vôbec nepočúval, vieš keď chceš mat vzťah bolo by dobré kedy si občas počúval toho druhého a nechal ho dohovoriť.“ Je taká rozkošná keď sa čertí, ale má pravdu musím sa naučiť počúvať ostatných.

„Pochopil som čo si hovorila, len ti dávam na výber nechcem aby si urobila chybu ktorú raz budeš ľutovať, to by som nezniesol.“

„Ja by som jedine oľutovala to že som zahodila možnosť byt s tebou, tak my ju neupieraj.“ Bella prekonala aj tú poslednú hranicu medzi nami, jej pery boli to najsladšie a najopojnejšie čo som za celú večnosť ochutnal. Nechcel som ju prestať bozkávať, no v tej najnevhodnejšie chvíli my začal zvoniť telefón.

„Alice..., upokoj sa je tu so mnou. Nie.... nemusíš chodiť a ani nikto z vás“ radšej som hneď položil a vypol telefón keby napadlo ešte niekoho volať.

„Tuším že Alice nevyšiel  tento plán podľa jej predstáv. Viem si živo predstaviť že teraz lieta po dome  a každého sa snaží presvedčiť nech sem idú, lebo ona neznesie keď o niečom nevie a nie je do niečoho zainteresovaná.“

„Mám taký pocit že všetkých členov mojej rodiny poznáš dokonale. Máme šťastie že moja malá sestra je jediný blázon v rodine, keď nerátam Emmeta.“

„Myslíš že by ho presvedčila  aby...“

„Belly upokoj sa. Alice by ho určite presvedčila, ale poznám Rose a tá vie ako naňho. Takže dnešnú noc nás nebude už nikto otravovať.“ Až teraz som si uvedomil že je noc, pri Belle čas neznamená nič je to iba pojem. Zobral som ju za ruku a viedol k mólu.

„Edwarde, to je neskutočné. Nič krajšie som nevidela“

„Ale ja áno a práve sa nato pozerám.“ Sklopila hlavu a keby mohla je celá červená.

„Môžem požiadať o tanec?“ Podala my ruku a ja som ju viac než ochotne prijal. Doviedol som ju do stredu skleneného móla, v ktorom sa teraz odrážali hviezdy a vyzeralo to ako keby sme tancovali na hviezdnej oblohe a ja som tú najžiarivejšie hviezdu držal v náručí a nehodlal ju  už nikdy pustiť.

Láska je krehká, tak si ju váž, možno iba raz v živote ju máš. Láska je najkrajšie, čo môže byť, pre tu sa oplatí zomrieť aj žiť...

7.kapitola«»9.kapitola

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna láska dvoch bratov 8. kapitola - Noc splnených prianí: