Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna láska dvoch bratov 3. kapitola-Chceš vojnu Edwarde, budeš ju mat!

12.09.2009 (18:30) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1376×

3.kapitola- Chceš vojnu Edwarde, budeš ju mat!

Víkend prebehol v  klude, vlastne som ho cely strávila z knihou v ruke.  Nemohla som ísť ani za Tomom lebo Charlie ma mal celý čas na očiach.  Neviem čo si mám o tom myslieť.  Ako viem určite ho mrzí ta piatková záležitosť u Cullenovcov , a mne celý ten čas behal po rozume Edward. Keď som ho tam tak uvidela stáť pred ich domom  vyrazil my dych, bol úchvatný. Ale krása nie je všetko, ale inak je to namyslený frustrovaný neurotik, ktorý ma išiel zabiť kôly jednému pitomému klavíru.

On by sa mal ospravedlniť ako prvý, lebo ja som nebola tá ktorá vraždila  za kus dreva, aj keď je pravda že nesiem svoj podiel na tom aj ja. Ale koho mohlo napadnúť že Emmet hneď po ňom skočí, nevadí ospravedlním sa mu a uvidím ako sa to medzi nami vyvinie.

No teraz sa už musím isť na chystať do školy. Nemôžem prvý deň prísť neskoro. Dala som si osviežujúci kúpeľ a zamierila si to do šatne, asi po polhodine som si na seba vybrala modré tričko s dlhým rukávom na to čiernu rifľovú vestu a čierne džínsy a moje obľúbené čierne adidasy. Zobrala som si tašku a zbehla do kuchyne kde ma čakal Charlie s mojimi obľúbenými waflami.  Ani neviete aký je zaujímavý pohľad na upíra ktorý varí a pritom sa tvári ako keby šiel na popravu a potom vám kludne povie že je to vynikajúce a pritom by nikdy dobrovoľne nezjedol.

Rozlúčila som sa z rodičmi, nasadla do svojho autíčka čierneho BMW X6

a vyrazila som smer škola. Pri mojej jazde som tam bola za necelých 5 minút. Keď som vchádzala na parkovisko všimla som si Alice ako stojí pri veľkom džípe a kýva my, tak som zaparkovala vedľa neho. Keď som vypla motor, ako keby som vypla aj zvuk jediné čo bolo počuť bol nepravidelný tlkot sŕdc. Musela som sa v vdychu zasmiať, to videli iba auto čo spravia keď vystúpim, budú na mňa čumiet  ako na pokusné zvieratko.  Nadýchla som sa  a vystúpila. Počula som ako polka parkoviska zalapala po vzduchu a druhá  a pohľadom zabíjala.

„Ako vidím a hlavne počujem tak si tu urobila väčší rozruch, než keď sme sem prišli  mi, ale nedoj my ta ochránime a nikomu ta nedáme“ a mrkol na mňa Emmet.

„Tak to si ma teda potešil, a ako ste sa mali cez víkend?“ „Ako vždy lov, sex, bitka a Edward si liečil svoju depku zo straty svojej najdrahšej“ povedal a rozrehotal sa tak že sa teraz na nás dívalo celé parkovisko.

„Bells asi by som ti mala ukázať prijímaciu kanceláriu.“ „ Dobre, Alice budem len rada.“Pozdravila som ostatných a vtedy som si všimla že tu nie je Edward. To neprišiel kôly mne?

„ Alice, kde je Edward?“  „Neboj sa on príde svojím volvom len si musel ešte niečo vybaviť“ povedala  a usmiala sa ako slniečko na hnoji.

„Ja sa nebojím, len som sa mu chcela ospravedlniť a dohodnúť sa aký by chcel nový klavír.“

„Myslím že to nebude potreba a ospravedlňovať sa nemusíš.“ „ ale ja chcem, lebo...“ nestihla som to povedať lebo sme vstúpili do kancelárie. Sedela tam milá staršia pani dala my rozvrh a papier ktorí mám dať podpísať každému učiteľovi. Alice my vybavila aby som mala každú hodinu s niekým z nich, veď kto by odolal jej prosebnému pohľadu, teda okrem mňa .Musím sa jej za to nejako poďakovať, možno by chcela ísť na nákupy opýtam sa jej, veď za to nič nedám.

„ Alice, ďakujem že budete so mnou a ako poďakovanie  by som sa ta chcela opýtať či by si nechcela ísť na nákupy?“Jej pohľad stál za to najprv otvorila ústa do korán, v očiach údiv a keď jej  po chvíli pochopila význam slov, tak začala jamčit a to doslova. Pišťala ,poskakovala a nakoniec sa my vrhla okolo krku.

„Belly, to myslíš naozaj vážne? Lebo so mnou nikto nechce ísť dobrovoľne nakupovať, dokonca Esme s Rose sa už predo mnou skrývajú.“ „Alice samozrejme že pôjdem. Ale teraz ma pusti, lebo ja na rozdiel od teba potrebujem k životu kyslík a v tejto chýli ho mám už značný nedostatok“ povedala som, Alice ma okamžite pustila a omluvne sa usmiala.

Spolu sme sa vybrali na prvý hodinu, dejepis. Ako my vysvetlila túto hodinu budem mat ešte s Jasperom a Edwardom. Viem si živo predstaviť s kým budem sedieť, nevadí aspoň to budem mat skôr za sebou. Keď som vstúpila do triedy tak všetci stíchli a prepaľovali ma pohľadom. Rýchlo som dala profesorovi podpísať papier a išla si sadnúť. Jasper ma milo pozdravil ale za to Edward stále pozeral von oknom a ani keď som ho pozdravila nič nepovedal.

„Edwarde ja viem že toto nie je vhodné miesto ale chcela som sa ti ospravedlniť, nemala som to spraviť, mrzí ma to.“ „Nemusíš sa pretvarovať, viem že ti je to jedno a vôbec o tvoje  ospravedlnenie nestojím“ povedal surovým hlasom a ja som naňho vykulila oči. Fajn, ako chce. Celú hodinu som sa už s ním nepokúsila hovoriť, no stále som cítila jeho pohľad na mne a Alice ako sa chichoce. Tak toto my pekne vysvetlí. Keď zazvonilo Edward vybehol z triedy  a ja som sa otočila za Alice.

„Môžeš my láskavo vysvetliť, čo sa porobilo s tvojím bratom?“  „Edward sám tomu nerozumie je zmetený. Musí prísť na to čo je pre neho dôležité a potom ti to vysvetlí“ odpovedal my Jasper. Na čo má sakra prísť, a čo s tým mám ja.

„No tak pod Bells, teraz na to aj tak neprídeš a aspoň potom budeš milo prekvapená“ povedala vše vedúcim hlasom. Určite ta mála beštia niečo vie.

Ďalšie hodiny  išli dobre, našťastie som už nič nemala s Edwardom. Ale som mala dvoj hodinovku  s Rose najprv som si myslela že ma za živa stiahne z kože ale ona ma milo prekvapila. Normálne sa so mnou bavila a ešte sa my ospravedlnila za Emma a jeho správanie. Neviem čo sa s ňou porobilo, ale som rada, už my zostal len Edward a to bude ťažký oriešok. Musím sa priznať že som na začiatku Cullenovcami opovrhovala  ale teraz my nejako začínajú prirastať k srdcu.

Rose sme išli na obed, „Bella kludne si sadni k nám, aj tak mi nejeme a aspoň to bude vyzerať trochu dôveryhodne“

a milo sa usmiala. Calister musel včera na nej robiť pokusy a nejako jej zmeniť chovanie, lebo inak si to neviem vysvetliť.

Keď nás zbadal Emmet začal nám kývať. Sadla som si medzi Edwarda  a Jaspera. „Tak ako sa ti páči tunajšia populácia? Nemusím čítať myšlienky aby som vedel že si tu spôsobila poprask“ kto iní ako Emmet.

„Náhodou sú celkom milý“ povedala som a to je aj podstate pravda. Spoznala som Angelu je strašne fajn a Mike je milý ale otravný ako mucha cc.

„Tuším že náš Miky urobil na teba dojem.“ Em začal na mňa mrkať a Edward vrčať, tak som sa na ne ho otočila.  „Máš nejaký problém, alebo čo?“

„Dovtedy dokým si tu nebola ty a nezačala my nič život tak nie!“ a vo ne sa začala variť krv.

„Samozrejme, ako som si mohla  dovoliť rušiť život frustrovaného neurotického psychopata, ktorý vraždí pre kus dreva!“

„Vždy lepšie ako sa hrať na kráľovnú sveta  a pritom si iba sprosté rozmarné decko, ktoré sa z radosťou schováva za druhých,  a za vlastné skutky nedokáže brat zodpovednosť. Si iba rozmaznaný parchat nič viac!“

Tak toto prehnal, sním som na dobro skončila. Do očí sa my nahrnuli slzy ale ovládla som sa, postavila som sa a chytila do ruky tatier z špagetami. „Máš pravdu Edwarde od tejto chvíle s tým začne!“  a vysypala som mu celý tanier aj so špagetami na hlavu.

Emmet sa začal neuveriteľne smiať vlastne všetci, okrem Edwarda  a ja som radšej odkráčala na poslednú hodinu. Mala som ju našťastie len s Emmom .Celú hodinu sa veda mňa chychotal a ja som potrebovala odtiaľto vypadnúť lebo som cítila že sa zrútim. Keď konečne zazvonilo, tak som rýchlo vyšla z triedy, nasadla do auta a odišla. Zaparkovala som pred domom a položila som si hlavu na volant.

Čo si do šlaka o sebe myslí? Ako my to mohol povedať? Keď to hovoril cítila som ako my puká srdce, bolo my zle. Cítila som ako keby som stratila polku samej seba, a teraz tu sedím a plačem, ale vlastne nad čím? Viem nad jedným idiotom, ale je koniec snažila som sa ale ako vidieť on mňa nenávidí.

Už nikdy viac Edwarde, nech od teraz spravíš čokoľvek u mňa si nadobro skončil. Nenechám so sebou zametať. Ešte my nikdy nik neublížil ako on. Má to aspoň jednu výhodu viem čo si o mne myslí a to sa nikdy nezmení.

Asi po hodine, ktorú som celú preplakala som vystúpila. Našťastie rodičia sú  v Seattly a prídu až zajtra. Dala som si sprchu a rozhodla ísť za Tomom.

„Ahoj kráska som rád že si prišla, ani nevieš ako si my celí víkend chýbala“ objal ma a ja som na novo začala plakať.

„Belly čo sa ti stalo?  Ublížil ti niekto?“ „Ja som... mala menší konflikt z jedným z Cullenovcov“

„Čo ti spravil? Keď chceš okamžite tam pôjdem a pekne si to s ním vybavím, lebo mojej princeznej nebude nikto ubližovať“ povedal rozhodným hlasom a ja som vedela že by bol schopný Edwarda zabiť.

„Ďakujem, to ale nebude potrebné vyriešila som to po svojom“ a pri spomienke ako som mu  ten tanier vysypala na hlavu  a jeho prekvapený výraz som sa rozosmiala.

„Môžem vedieť čo je tu také smiešne“ spýtal sa  s otáznikmi v očiach. Chcela som mu v myšlienkach ukázať Edwarda, ale práve niekto zaklopal na dvere.

„Radšej už choď, ale potom my to dopovieš“ pošeptal my do ucha a pobozkal na krk.

Doma som si sadla pred telku, ale vôbec som ju nevnímala. Bola som rada že som išla za Tomom s ním my stačí len chvíľa a hneď mam lepšiu náladu. Prečo nemôže bit Edward taký ako je to Tom , sú ako voda a oheň. Teraz som si uvedomila že keby sa stretli tak by určite jeden z nich zomrel, lebo oni by sa nezniesli.

Z môjho premýšľania na vytrhol až zvonček. Dúfam že to nie je ten kretén, hlavne pre jeho dobro. Otvorila som dvere a tam stála Alice spolu z Esme.

„Bella srdiečko, ani nevieš ako  ma to mrzí, toto ti nemal povedať. Neboj sa ja som mu to pekne vysvetlila.“ „Skôr by bolo výstižnejšie že mu to dala pekne vyžrať. Ešte som nevidela Esme takú rozzúrenú, išiel z nej naozaj strach a hrôza“ dodala Alice.

„Toto ste asi nemali robiť, lebo on ma bude ešte viac nenávidieť než teraz ako je to vôbec možné.“

„Vždy som vedela že môj brat je idiot ale že až taký tak..“ „Alice nechaj toto tak, ja sa už nechcem baviť o Edwardovy s ním som nadobro skončila“ povedala som a v Esminich očiach som zbadala smútok.

„Prepáč Esme ja ti nechcem ubližovať, možno bude lepšie keď sa nebudeme stretávať.“

„To teda nie, ja nemienim kôly Edwardovy prísť o svoju najlepšiu kamarátku!“ začala Alice kričať.

„Alice to myslíš vážne, veď ma ani nepoznáš.“  „Máš pravdu, ale spoznám ta  a to nemusím použiť svoju schopnosť aby som vedela že to tak bude“ a objala ma. Dobre nemusím predsa kôly nemu odvrhnúť všetkých.

„Ďakujem, ale myslím si že sa mýliš lebo ty už si moja najlepšia kamarátka“ a teraz nás už objímala ja Esme.

„Rodičia sú v Seattly, tak čo keby sme išli na tie nákupy teraz?“ Alice nesklamala a začala poskakovať po izbe. Esme  sa na nás pozerala, tak som mrkla na Alice a ukázala hlavou na Esme a tá hneď pochopila. Nahodili sme obidve smutný pohľad a prepaľovali očami  Esme, tá si len povzdychala a prikývla. Alice začala ešte viac  jamčit a mi sme sa rozosmiali. Išli sme do Olimpie, moc veľký výber tam nemali no ja som teraz podstate nešla na nákupy ale odreagovať sa. Pri Alice, ktorá my nedala vidýchut  a stále my dávala skúšať veci som nemala čas myslieť na nič. Aj napriek tomu čo sa dnes všetko stalo, som získala sestru po ktorej som vždy túžila a druhú mamu, ktorou my Esme bezpochyby je a navždy bude.

2.kapitola-2.čast«»4.kapitola

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna láska dvoch bratov 3. kapitola-Chceš vojnu Edwarde, budeš ju mat!: