Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jaký mají život novorození? - 6. časť

2.volterravamp-Stopy


Jaký mají život novorození? - 6. časťDiego sa rozhoduje. Ale pre koho? Meredith odchádza. Ako sa rozlúči s Diegom? A čo Bree? Poprosím o komentáre.

6. časť

 

(moja predstava Meredith)

 

Pohľad Diega

 

Takto skončili ešte dvaja boháči. Nemohol som si dovoliť zabiť ich viac, aby to nevzbudilo podozrenie. Posledné, čo by sme s Bree potrebovali, bola návšteva Victorie alebo nebodaj „čiernych plášťov“.

V banke som si založil účet, kde som previedol milióny od mŕtvych boháčov. Určite ich už nebudú potrebovať, na rozdiel odo mňa.

Nadránom som sa vrátil do skladu a našiel som Bree, ako si balí svoj mini majetok. Objal som ju a pobozkal na krk.

„Tešíš sa?“ opýtal som sa jej.

Prikývla.

„Konečne budeme žiť ako normálni ľudia. Aj keď za potravou budeme musieť veľa cestovať.“

„Kde je Meredith?“ opatrne som načal tému, ktorá ma trápila už druhý deň. Po hádke medzi Bree a Meredith sa Meer (ako som ju v duchu nazýval) nahnevala a odišla. Bál som sa o ňu, nevedel som, čo je s ňou. Tušil som dôvod, hoci mi ho Meredith usilovne vyvracala, odvolávajúc sa na svoj dar. Meredith na Bree žiarlila! Žiarlila, že sa ma môže dotýkať a objímať ma, zatiaľ čo jej je dotyk uprený.

Rozumel som jej. Aj keď mi toho o sebe veľa neprezradila, tušil som, že vo Volterre bola do niekoho zaľúbená. Nevedel som, kto to je, ale jej pohľad bol vždy taký zasnený, a tak zvláštne sa usmievala. Nerozumel som tomu. Ak je jej milenec vo Volterre, prečo pred nimi uteká? Táto a mnohé ďalšie otázky mi vírili hlavou. Ale nechcel som sa Meer príliš vypytovať. Nech sa stalo vo Volterre čokoľvek, je to pre ňu stále veľmi bolestné.

 

Z premýšľania ma vyrušili hlasy. Nadýchol som sa a okamžite si povzdychol. Meer sa vrátila a okamžite si s Bree „skočili do vlasov“.

„Čo sa tu deje?“ skríkol som.

Meer bola okamžite pri mne.

„Je to pravda, že odchádzate?“ opýtala sa ma.

Prikývol som.

„Prečo si mi nič nepovedal?“ zvýšila hlas.

„Pretože si tu za posledné dva dni nebola! Odídeš bez rozlúčky a ani nepovieš, kedy sa vrátiš. Vieš si predstaviť, aký som mal strach?!“ Nechtiac som začal kričať aj ja.

Meer na okamih stíchla.

„Musela som odísť, inak by som vás bola zabila,“ povedala oveľa pokojnejšie.

Prekvapene som sa na ňu pozeral.

Obrátila sa na Bree.

„Určite si si všimol narastajúcich konfliktov medzi mnou a tvojou priateľkou.“ Zdalo sa mi to alebo posledné slovo doslova vypľula.

Prirodzene, nemohol som si to nevšimnúť. Neubehol deň, aby sa tie dve nepohádali. Na moje prekvapenie, ale väčšinu hádok začala Bree! Zrejme sa cítila byť ohrozená Meredithinou prítomnosťou a bála sa, že ju kvôli Meer opustím. Ach, tie ženy!

„Bree, prosím ťa, nechaj nás na chvíľu osamote,“ poprosil som ju a ona, aj napriek zjavnej nechuti, poslúchla.

Toto sa musí vyriešiť! A čím rýchlejšie, tým lepšie.

Obrátil som sa k Meredith.

„Meer, vieš, mám ťa rád, ale…“ začal som, ale prerušila ma.

„Ako si mi to povedal?“ ostro sa ma opýtala.

„Meredith je príliš dlhé, tak som to trochu skrátil.“ Netušil som, že upír môže začať koktať, ale niekedy som sa v jej prítomnosti cítil veľmi zvláštne.

Sklopila oči.

„Takto ma ešte nik nenazval,“ povedala.

„Dúfam, že ti to nevadí,“ spýtal som sa jej.

„Nehnevaj sa, ale ľúbim Bree. Mám ťa rád a nechcem vám robiť rozhodcu,“ vychŕlil som zo seba, skôr než stratím odvahu.

„Ja viem, že ľúbiš Bree. Len škoda, že si to ona neuvedomuje. To je jadro všetkých našich hádok,“ povedala.

To ma prekvapilo. Netušil som, že vo mne vie tak ľahko čítať.

„Snáď budeš raz aj ty šťastná,“ povedal som jej.

Obaja sme vedeli, že sa dlhšiu dobu neuvidíme. Ak sa vôbec niekedy stretneme.

Zdalo sa mi, že keby mohla, plakala by.

„To nie je možné,“ povzdychla si.

„Nikdy neprestávaj veriť,“ povedal som jej slová mojej babičky, ktoré mi vravievala ako malému.

„Vari upíria existencia na to nie je dostatočne dlhá?“ položil som si rečnícku otázku.

Odvetila mi na ňu.

„Pre mňa nie!“

„Zbohom, Diego! A nespomínaj na mňa v zlom!“

Obrátila sa k východu.

„Meredith, počkaj!“ zavolal som na ňu.

Zastala.

„Mohol by som ťa vidieť? Bez šatky,“ opýtal som sa.

Zaváhala, ale potom si šatku sňala z tváre.

Predo mnou stála najkrajšia žena na svete. Dokonca ani Bree sa jej nemohla rovnať. Prvýkrát som videl jej nádhernú tvár.

„Zbohom, Meredith! Veľa šťastia!“ poprial som jej.

Znova sa zahalila a zamávala mi na rozlúčku.

Snáď sa ešte niekedy stretneme.

 

Koniec 6. časti

5. kapitola 7. kapitola

 

venované Shindeen za obrázok a Emielee za pomoc



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Jaký mají život novorození? - 6. časť:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!