Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Isabella reigns 3. kapitola

30.01.2012 (19:45) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1707×

Isabella:

Vo dverách stála Natalia. Uf. Nemala som je ju rada na prvý pohľad. Povedala by som, že je ako kôň, ale to by bola urážka pre koňov.

„Čo tu chceš?!" Natalia si odfrkla a poobzerala sa po mojej izbe. Potom pomaly prešla k mojej posteli a sadla si.

„Okamžite zdvihni svoj zadok z mojej postele!" zavrčala som. Natalia však ostala sedieť.

„Prečo máš ty izbu a ja nie? Čo je to za spravodlivosť? To nie je fér!" Začala som sa smiať. Natalia znela ako malé rozmaznané decko. Natalia zavrčala a vrhla sa na mňa. Bola som rýchlejšia a uhla som sa.

„Čo si o sebe myslíš?" zrevala som na ňu. Natalia sa zastavila a nenávistne sa na mňa pozrela.

„Ja som tu najlepšia. Len som ťa chcela varovať. Vladimir so Stefanom to tu možno riadia, ale ja som najpopulárnejšie dievča medzi ostatnými. Hoci si Lucy myslí niečo iné, ale je to pravda!" Ja som sa začala tak smiať, že to museli počuť v celom dome.

Toto bolo to najnamyslenejšie, najrozmaznanejšie dievča aké som kedy videla. Natalia na mňa znovu zaútočila. Uhla som sa, ale nevycúvala som. Rýchlo som sa za ňou otočila a podrazila som jej nohy. Kým bola na zemi, prudko som ju potiahla za nohu a tá mi, s odporným kovovým škrípaním, zostala v ruke.

Natalia bolestivo zavrčala a ja som vybehla z mojej izby do spoločenskej miestnosti. Boli tam, samozrejme, všetci. Keď som tam vbehla s Natalinou nohou, Lucy sa začala smiať a s ňou aj celá jej skupina. Nebola som naštvaná, vedela som, že sa nesmejú na mne, ale na tom, čo držím v ruke. Stefan nesúhlasne krútil hlavou a Vladimir vyzeral, že sa tiež rozosmeje. Sadla som si vedľa Lucy a Paula a nohu som položila vedľa seba ako suvenír. Za pár sekúnd sem vtrhla Natalia, skackajúc na jednej nohe, čo vyvolalo ďalšiu salvu smiechu, hlavne v skupine Lucy. Natalia priskákala ku mne.

„Okamžite mi vráť nohu!" Pomaly a zamyslene som si obzerala nohu.

„Vieš, že ti smrdia nohy, vlastne noha? Mala by si si vymeniť ponožky." Natalina skupina zrejme vyzerala, že sa na mňa vrhne, tak Stefan povedal: 

„Isabella, vráť jej nohu!" Prevrátila som oči, ale nohu som jej vrátila.

„Tie ponožky si ale vymeň!" Natalia si na koniec nohy dala trochu jedu a priložila si ju k zvyšku nohy. V tom okamihu jej prirástla.

„Prestaň ma ponižovať!" zasyčala a odkráčala k svojej skupine, ktorá na mňa hádzala nenávistné pohľady. Keď k nim došla Natalia, zhŕkli sa dohromady a začali si šapkať. Asi viem o kom.

„To bolo super, Isabella!" povedala Lucy.

„Ďakujem, Lucy," usmiala som sa na ňu. Musím sa s ňou spriateliť. Ale veď na čo?! Keď budem chcieť, aby Cullenovci trpeli, proste jej prikážem, aby im spôsobila bolesť. Ale tá Lucy sa mi celkom páčila.

„Čo keby sme sa porozprávali v mojej izbe, Lucy?" Ona prikývla a v priebehu sekundy sme boli u mňa. Posadili sme sa do kresiel.

„Ako si sa stala upírom?" Lucy sa na chvíľku zamyslela.

„Žila som s mojou rodinou v Seattli. Mala som aj priateľa. Raz som sa šla prejsť večer po meste a stretla som Petra, Paula a Stefana. Peter povedal Stefanovi o mojom talente a Stefan ma sem odvliekol. Premenili ma. A som rada. V mojom ľudskom živote som bola veľmi citlivá a hysterická," Lucy sa uškrnula, „teraz už nie som. Premena mi všetko zobrala. Ale poviem ti, Isabella, som šťastná, že sa tak stalo." Prikývla som. Obyčajný príbeh. Určite väčšina z tých, čo tu sú, bola na tom tak, že sa išli niekam prejsť a hups, sú z nich upíri.

„A čo tvoj príbeh, Isabella?" spýtala sa Lucy.

„Mala som priateľa, ktorý bol upír, vlastne celá jeho rodina boli upíri. On ma opustil a ja som sa zrútila a stratila som sa v lese. Tam ma našli Stefan a Vladimir." Lucy vyzerala, že jej to je ľúto.

„A ako sa volal?"

„Edward. Edward Cullen." Lucy sa šokovane nadýchla.

„Čo sa stalo?"

„Ten môj priateľ, tiež sa volal Edward Cullen!"

„Ja ho zabijem!" zavrčala Lucy. Zamyslela som sa. Neboj, Lucy, pomôžem ti. Nechcem ho zabiť preto, lebo ma podviedol. Už mi to je ukradnuté. Už ho nemilujem.

„Prečo nevyužiješ svoj dar, Lucy? Bude trpieť!" Lucy ale pokrčila ramenami.

„Mne už je ukradnutý. To, že ho zabijem, bola iba fráza. Teraz mám Paula." Znovu pokrčila ramenami a odišla. Zostala som čumieť na prázdne kreslo. To sa ti podarilo, Lucy.

Aj tak sa musím Edwardovi pomstiť! Za to, že som tak kvôli nemu trpela! Mimochodom, prečo ma znovu páli hrdlo? To ako novorodená mám chodiť každý deň na lov? Asi hej. Zdvihla som sa a ležérnym krokom som vyšla z izby. Vo vstupnej hale som stretla Vladimira.

„Ideš na lov, Isabella?" spýtal sa ma skúmavo. Pretočila som oči.

„Nie, idem sa hrať s ľuďmi na naháňačku." Vladimir sa usmial.

„Idem s tebou." Ok. Vybehli sme z domu. Bola už noc. Plnou rýchlosťou sme zamierili do Seattlu. Vo Forks by bolo nápadné loviť, aj tak tam teraz určite riešia smrť Jessici (ak ju našli) a zmiznutie štyroch ľudí. V meste sme obratne skákali po strechách. Ja som si svoje obete našla takmer okamžite.

Bol to pár, chlapec mohol mať tak dvadsať, dievča osmnásť. Išli po tmavej uličke a nikde nebolo nikoho. Skvelá príležitosť. Zoskočila som pred nich a keďže som nemala náladu na hranie sa (to s tou naháňačkou som nežartovala), o chvíľu boli mŕtvi. Nechcelo sa mi stopovať Vladimira s dvoma mŕtvolami na pleciach, tak som jednoducho hodila do smetného koša. Zrazu sa pri mne objavil Vladimir. Hodil do kontajnera svoje obete a z vrecka vytiahol zápalky. Jednou škrtol a hodil ju na mŕtvoly. Keďže boli prešpikované našim jedom, okamžite vzplanuli.

„Ideme, Isabella," povedal mi. Utekali sme späť k domu. Bola krásna noc. Hviezdy jasne svietili a ja, svojím upírskym zrakom, som ich videla oveľa lepšie, ako kedykoľvek predtým.

„Áno, je to krása." Mykla som sa, keď na mňa Vladimir prehovoril. Prikývla som.

„Niekedy sa na to neviem vynadívať." Opätovne som prikývla. Vtedy som sa začala z ničoho-nič smiať. To musí byť pohľad. Obidvaja bežíme plnou rýchlosťou a hlavy zaklonené hore. Vladimir sa na mňa začudovane pozrel. Kývla som rukou, že som v pohode.

Vošli sme do domu a okamžite nás odchytil Stefan. Vladimira si vzal bokom a šepkali si o niečom. Ja som sa posadila do kresla a čakala som, kedy skončia. Chcem sa, pravdaže, dozvedieť novinky. Sedela som asi minútu. Potom ku mne zamyslene prišiel Stefan. Pokynul rukou, aby som išla za ním. Došli sme do spoločenskej miestnosti, kde už boli všetci, plus dve upírky, ktoré mi predstavili ako Mary a Grace, družky Stefana a Vladimira. Ja som si sadla k Lucy, ktorá sedela Paulovi na kolenách. Usmiala sa na mňa.

Vladimir a Stefan sa postavili pred nás, akoby išli vystupovať (dúfam, že tu nemajú nejaký večerný program). Vtedy spustil Vladimir: 

„Všetci viete, prečo sme vás stvorili." Všetci súhlasne prikyvovali, len Monika a Claire hľadeli na svoje kolená (vôbec nebolo vidno, že tam majú mobil), Lucy si obzerala svoje nechty a Paul ju bozkával na vlasy. „Ja s Vladimirom si myslíme, že nás už je dosť. A preto o dva dni zaútočíme na Volterru!"

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Isabella reigns 3. kapitola: