Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Isabella reigns 2. kapitola

26.01.2012 (15:45) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2215×

Moje hrdlo pálilo ako nikdy. Ale zabijem ich? Sú to moji priatelia a je tu aj môj otec. Vtedy som sa rozhodla...

Isabella:

Necítim k nim nič. Ani k otcovi lásku či úctu, k bývalým spolužiakom žiadne priateľstvo. Tak som sa rozhodla. Ale najskôr sa trošku pohrám.

Vyskočila som do korún stromov ako blesk. Oni zalapali po dychu a začali sa obzerať. Zoskočila som a pristala priamo pred Charliem.

„Si to ty, dcérka?" spýtal sa vystrašene a zhrozene.

„Omyl!" zasmiala som sa a zahryzla mu do krku. Jeho teplá krv mi prúdila dole hrdlom a ja som ju nenásytne hltala. Bola tak lahodná...

Upokojila plamene v mojom krku. Periférnym videním som zbadala, že sa ostatní rozutekali. Nevadí, veď ja si ich chytím. Charliemu však za chvíľu došla krv. Namrzene som odhodila jeho telo. Bola som ešte smädná.

Nadýchla som sa a ucítila Jessicinu vôňu zmiešanú s Mikovou. Utiekli spolu, aspoň nebudem musieť toľko stopovať. Rozbehla som sa za nimi. O pár sekúnd som ich uvidela. Vyskočila som a dopadla pred nich. Zabrzdili a Jessica sa ukryla za Mika.

Ó, počkať! Zabudla som na svoju schopnosť! Predstavila som si, ako Mike ide ku mne a Jessica sa nemôže pohnúť, len rozprávať. Víťazoslávne som sa uškrnula, keď som zistila, že sa tak skutočne stalo. Mike vykročil ku mne a tváril sa tak, akoby ani nechápal, čo to vlastne robí.

Jessica zvrieskla hrôzou a ja som prevrátila oči. Začínala mi liezť pekne na nervy... Keď Mike došiel ku mne, chytila som ho pod krkom a zdvihla do vzduchu.

„Tak čo, Mike? Nepáčim sa ti? Nie som teraz krajšia?" Mike horlivo prikyvoval, akoby si myslel, že tým zastaví blížiacu sa smrť. Zachichotala som sa.

„To ti však nepomôže," povedala som a už som sa neudržala. Zahryzla som sa a pila. Jessice vyzerala, že asi omdlie. Zahodila som za seba telo, teraz už bez krvi a vybrala som sa k Jessice.

„Bella! Prosím! Boli sme priateľky! Mala som ťa tak rada!" Skoro som si zapchala uši. Cítila som, ako klame, bolo to skoro neznesiteľné. Čo s ňou spravím? Viac krvi som už nepotrebovala, bola som plná. Obzrela som sa po okolí. Bolo plné pevných lián. Viem, čo urobím!

Bude to kruté, ó, to áno, ale ja nie som milá Bella! Som Isabella, upír! Odtrhla som jednu lianu a podišla k Jessice. Vyzerala, že už-už začne vrieskať, tak som jej mysľou prikázala, nech je ticho. Len s hrôzou v očiach sa pozerala na to, čo vyrábam z liany.

Vladimir:

Obdivne som sa pozrel na Bellu. Mala tri schopnosti, čo som u upíra ešte nikdy nevidel. Zdalo sa, že aj Stefan a Peter boli ohromení. Bella sa o to však ani náhodou nezaujímala. Vedel som, že to pre ňu musí byť ťažké, veď bola novorodený upír. Vybehla von z izby a inštinktívne vybehla z budovy. Stefan prevrátil oči.

„Zase!“ No áno. Každý nový novorodený okamžite išiel na lov. Niekedy sme ani nemali čas zistiť jeho schopnosti. A my sme ich vždy naháňali. Peter vyšiel z miestnosti, a kým sme sa so Stefanom uráčili vyjsť, mala Bella slušný náskok. Jej stopa viedla do lesa, to bolo dobré znamenie. Aspoň nevyvoláva zmätok v meste, takže sme nešli veľmi rýchlo. Keď sme ju konečne dohonili, sedela na konári. Na zemi ležali dve mŕtvoly, muž a chlapec. Vedľa nich stáli chlapec a dievča a vydesene sa pozerali na posledné dievča. Pozrel som sa tým smerom a na konári veľkého smreku viselo dievča. Okolo krku malo lianu a očividne bola mŕtva len pár minút.

„Ahojte, chlapci!“ povedala Bella a zoskočila k nám.

„Ahoj, Bella!“ Bella sa na mňa zamračila.

„Ja už nie som Bella! Som Isabella, tak ma volajte tak!“ skríkla. Cúvli sme pred ňou. Je predsa novorodená, a keď prirátam jej schopnosti, je naozaj nebezpečná.

„Samozrejme, Isabella.“ Zdalo sa, že sa trochu upokojila.

„Nechala som vám týchto dvoch. Ja som už plná.“ Za chvíľu bolo aj po nich. Teraz stačí ich len schovať. Isabella zdvihla telo staršieho muža a rozbehla sa. Veril som jej a zobral som dievča a jedného chlapca. Stefan zobral poslednú mŕtvolu. Obesené dievča sme tam nechali, to nevyzerá až tak čudne. Isabella mierila na sever a za minútku som uvidel rieku, dosť hlbokú na schovanie mŕtvol. Hneď sme to mali hotové. Zamierili sme späť a tentoraz som viedol ostatných ja. Vrátili sme sa späť do nášho domu.

„Predstavíme ti ostatných upírov, medzi nimi aj novorodených. Nezaútočte na seba!“ povedal som Isabelle. Ona prevrátila oči, ale prikývla.

Viedol som ju do obrovskej obývačky, ktorá  bola v pivnici. Stefan sa cestou odpojil a šiel za svojou Mary. Ten keby bez nej nebol. Vošli sme do našej spoločenskej miestnosti. Bola tam celá naša armáda, celkom 23 členov. S Isabellou dvadsaťštyri, čo bolo naozaj dosť.

Isabella:

Stefan mi predstavil tú ich armádu upírov. Boli tam Claire, Thomas, Kevin, Esther, Paul, Maria, Chantal, Lucy, Monika, Simon, Matt, Peter, Ivana, Natalie a ďalší, ale už som nevnímala. Zrazu som začula že niekto vrčí. Pozrela som sa okolo a zbadala som, že Lucy s Natalie na seba vrhajú vražedné pohľady. Vtedy Lucy vyskočila a vrhla sa na Nataliu a odtrhla jej ruku. Zakročil Vladimir. Vytrhol Lucy Natalinu ruku a dal ju späť jej vlastníčke. Zdalo sa mi, že táto armáda je rozdelená na dva tábory. Jeden sa skladal z Lucy, Moniky, Claire, Marie, Paula, Thomasa a Matta. Druhý bol Natalie, Esther, Kevin, Chantal, Simon, Peter a Ivana. Ostatní boli neutrálny. Otočila som sa na Vladimira.

„Prečo zbierate armádu?“

„Chceme zvrhnúť Volturiovcov, o nich si určite počula, nie?“ Prikývla som. Samozrejme, poznala som ich z rozprávania toho chudáka Edwarda.

„Na čo ich chcete zvrhnúť?“

„Pred veľa rokmi porazili Volturiovci mnoho Rumunov, len nás dvoch nechali. Od vtedy im plánujeme pomstu. Teraz, keď máme teba s tvojimi schopnosťami, plus schopnosti ostatných, je veľká šanca poraziť ich.“ Vladimir sa hrdo usmial. Mňa to veľmi zaujímalo.

„Aké schopnosti napríklad majú?“ Kývla som hlavou smerom k upírom.

„Lucy má schopnosť ako Jane, len môže spôsobiť bolesť viacerým naraz. Natalia má psychický štít ako ty. Monika má fyzický štít. Paul sa vie premiestňovať a ešte všelikto tu má talent.“

„Sú tu aj nejaké páry?“ povedala som so smiechom. Vladimir sa zasmial tiež.

„Áno. Lucy je s Paulom a Esther s Kevinom, viac nie.“ Zrazu ma to už nezaujímalo. Ten Cullen aj hovoril, že novorodení sú veľmi roztržití.

„Ukážete mi moju izbu alebo všetci ste naskladaní non-stop tu?"

„Izby tu nemáme, je mi to ľúto, Isabella." Pf.

„Neklam mi! Nie je ti to ľúto! A teraz mi pekne ukážeš moju izbu!" skríkla som a použila svoju moc. To ju budem používať na každom rohu? Vladimir sa otočil a viedol ma späť do domu. Vošiel do jednej izby a ja za ním. Nebol to luxus, ale zatiaľ to stačilo. Zatiaľ.

„Ďakujem, Vladimir." Žiarivo som sa usmiala a pokynula mu, nech ide. Odišiel a ja som sa šla osprchovať. Púšťala som na seba prúdy teplej vody a rozmýšľala som. Má ma mrzieť to, že som toľkých zabila? No, mrzieť by ma to malo. Mrzí ma to? Nie. Pomyslela som na Cullenovcov. Ich meno mi už bolesť nespôsobovalo, nie som už ľudská slaboška preplnená emóciami.

Edward. Veď ja sa ti pomstím, uvidíš. Ty a tvoja rodina budete prosiť o odpustenie. Ja vám ho tak ľahko neudelím. Budete kričať od bolesti...To mi pripomína, že by som sa mala spriateliť s Lucy. Takže sa pridám k jej skupine. Budeš prosiť, Edward. Na kolenách. O to sa už postarám. Vyliezla som zo sprchy a hodila na seba nejaké oblečenie, čo bolo v skrini. Zrazu sa otvorili dvere a na toho, kto v nich stál, som zavrčala. Už na prvý pohľad som ju nemala rada. Bola to totiž...

Túto kapitolku venujem celej mojej triede, možno s výnimkou Natálie, Ivany a Chantal. A najmä patrí Renommee a JessiceQuinovej. Ďakujem baby, ste super! :*

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Isabella reigns 2. kapitola: