Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 8. kapitola - Jedna lož za druhou

If only 8. kapitola - Jedna lož za druhou Ďalšia kapitola If only je o trošku dlhšia než minulá a vyrieši sa tam konflikt s Victoriou. Myslím si, že som vás asi trošku sklamala, ale keď uvážim fakt, že to takto vôbec nemalo byť už od 2. kapitoly a kompletne mi to narušilo plány... No, čo už... 8. kapitolu venujem Deedee :D

8. kapitola - Jedna lož za druhou

 

Bolo náročné potlačiť môj vnútorný plač pred zbytkom upírov. Moje nečinné srdce mi takmer vyskočilo z hrude. Po Diegových slovách ma vo vnútri rozožieral strach. Strach, že jeho odkaz skrýva pravdu, o ktorej som vôbec nechcel počuť.

 

 

 

Drahý Riley,

prosím, never jej ani slovo. Ona je odporná klamárka. Vôbec ťa nemá rada, si len ako jej bábka a ona ťahá za nitky.

Pokúsila sa ma zabiť, pretože som zistil pravdu o slnku a o tmavých plášťoch.

Riley, pre všetko na svete, maj rozum a opusti ju!

Odpusť mi, prosím, ale ja nedokážem byť v tejto armáde. Zomrieť za pomstu, ktorú chce ona vykonať. Toto nie je môj boj. A tvoj tiež nie. Žiadneho z nás, len jej. Preto sa nehnevaj, ale opúšťam Seattle, spolu s Bree a Fredom. Mal by si spraviť to isté.

Tvoj kamarát Diego

 


 

Čítal som ho snáď tisíckrát. Stále dookola. Victoria! Ako ma nemôže mať rada? To je absurdné! Všetko, čo sme spolu prežili. Všetky tie prekrásne chvíle... Musím ísť za ňou. Lenže, čo s nimi? Zaletel som pohľadom na naše deti. Počkám do úsvitu, respektíve pred úsvitom ich naženiem dovnútra a rozdelím ich na skupiny. Nenápadne sa vytratím. Nevšimnú si ma. Pokiaľ mal Diego pravdu aspoň ohľadom slnka, tak sa mi nič nestane. Dúfam.

Posledný raz som si prečítal odkaz na zvlnenom papieri. Ako veľmi ma lákalo ho roztrhnúť na mikroskopické častice...

Heather som postavil proti Kristie a Jen proti Sáre. Pri dvoch bojoch nastal zmätok a moje zmiznutie sa prehliadlo. V tesnej blízkosti domu som zachytil Victoriin čerstvý pach. Pozorovala ma? Išiel som za stopou a rozhliadal sa po okolí. Uvidel som ju, nádhernú, tak ako vždy. Na tvári mala úsmev, zvodne na mňa hľadela, priblížila a načiahla sa ku mne prosiac o bozk. Mierne som ju odstrčil a pozrel sa do zeme.

„Kde je Diego?“ spýtal som sa odmietajúc jej nežné dotyky.

„Je náš špión. Kde asi? Na výzvedách. Čo si už zabudol, miláčik?“ povedala so sladkým tónom v hlase. A opäť sa pokúsila o bozk. Odvrátil som sa od nej a zadržiaval som žiaľ.

„Čo je to s tebou, Riley?“ sykla podráždene.

Zadržiaval som vzlyky. Bolo mi mizerne. Túžil som ju držať v náručí, no pravda, pred ktorou som zatváral oči, bola silnejšia a musel som si ju vypočuť.

„Mohla by si mi aspoň raz povedať pravdu?“ Mŕtve srdce mi poskočilo a akoby sa chcelo rozletieť na milión kúskov.

Zatvoril som oči, ako inštinkt, ako keby sa mi skutočne chcelo plakať. Kiežby som mohol.

Victoria mi objala ramená, no ja som sa musel od nej vzdialiť. Toto nevydržím. Tak nech niečo konečne povie! Skôr, než ma to zabije.

„Takže si sa s ním stretol. Riley, nie je to tak, ako si myslíš...“ začala. No ja som to už nevydržal. Obrátil som sa na ňu a behom okamihu som bol tak blízko pri nej.

„Ako môžeš vedieť, čo si myslím? Do pekla! Victoria! Klamala si mi!“ Reval som na ňu a pozoroval jej výraz. Zostala nechybne stáť, ani nedýchala.

„Diego odišiel a vzal aj ďalších dvoch. Nechal tu tento odkaz!“ Vystrčil som odkaz, aby mohol spadnúť na zem. Vzala si ho skôr, než dopadol a prečítala. Bola nahnevaná, alebo sklamaná? Neviem, naozaj neviem, čo si mám myslieť.

„Ako som povedala, Riley, nie je to tak, ako si myslíš. Diego... on...“ prestala rozprávať a smutne sa zadívala do zeme.

„Čo? Victoria! Čo? A čo to slnko, čo Volturiovci?“ vrieskal som.

„Riley... Ja... !“ nevedela, čo má povedať.

„Pravdu, Victoria!“ zakričal som.

Bolo mi to ľúto, nechcel som ju takto zarmútiť, no nedala mi na výber. Všetky tie jej klamstvá. Už na to nemám síl.

„Povedz mi pravdu!“ povedal som tichšie a potlačil som bolesť, ktorú mi jej slová môžu teraz spôsobiť.

Nadýchla sa, akoby jej v hrdle navrela obrovská hrča a rozvzlykala sa.

„Diego ma chcel znásilniť, Riley. Povedala som mu, že milujem len teba, ale on... ma prenasledoval. Riley, musela som sa ho striasť. Prosím, povedz mi, ako by som ho mohla zabiť? Je mladší než ja aj silnejší a ja som taká slabá, Riley!“ hlasom sa jej predral najzúfalejší tón, aký som ešte nikdy nepočul.

„Slnko nám neublíži, ale to som ti nemohla povedať, pretože som sama tomu neverila. Riley, prosím! Pozri! Tu máš dôkaz.“ Ukázala svoju ruku. Bola na nej dlhá jazva po celom obvode.

„Vidíš! Snažila som sa mu vytrhnúť z náručia. A... on... mi odtrhol ruku. Bolelo to, Riley, veľmi!
Nedal sa a jeho špinavé ruky sa ma dotýkali, až som to nevydržala...“ zlomil sa jej hlas.

Diego! Ten hnusný zradca. Ja idiot som mu veril. Som taký naivný. Ako sa len opovážil! Moja úbohá Victoria. Nemohol som sa na ňu hnevať. Bola v tom nevinne. Objal som ju. Pevne, ako sa len dalo. Spadol mi kameň zo srdca. Neklamala mi.

„Victoria, láska, prepáč mi!“ zašepkal som jej do vlasov. Jej vzlyky stále neutíchali.

„Nechcel som. Odpusť mi!“ ospravedlnil som sa jej. Nedokážem ju opustiť, milujem ju.

„Zabijem Diega! Nájdem ho a bude pykať za všetko, čo ti spôsobil!“

„Nie, Riley! Teraz nie! Musíme sa najskôr zbaviť Cullenovcov! Tí po mne stále idú. Diego je už určite ďaleko. Prosím!“ zastonala.

Nemohol som odmietnuť. Znamenala pre mňa príliš mnoho. Tak najskôr žltooký!

„Dobre! Vrátim sa k armáde. Musíme pokračovať vo výcviku!“ Odtiahol som si ju, jej tvár nežne vzal do dlaní a pobozkal.

„Ďakujem, Riley!“ zašepkala. „Vrátim sa do domčeka. Tam sa mi, snáď, nič nestane.“

„Vrátim sa k nim. Milujem ťa, Victoria!“ povedal som a venoval jej bozk na čelo.

Dúfam, že si nik nevšimol môj odchod. Vracal som sa čo najrýchlejšie. Aj keď nám slnko neublíži, no čeliť zvedavým otázkam, som tiež nechcel.

Našťastie, sa ešte Kristie hašterila s Heather a Sára si lepila poodtŕhané časti tela. Ani si ma nevšimli. Sú dosť nepozorní, ale pre tento krát sa mi to nesmierne hodilo.

„Výborne, Kevin, teraz ukáž spoluprácu! Bojuj s Heather!“ nakázal som a on poslúchol bez reptania. Na toto by som si zvykol. Myslím, že sme s výcvikom mali začať skôr. Sú disciplinovanejší, čo je viac než vynikajúce.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek If only 8. kapitola - Jedna lož za druhou :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!