Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 33. kapitola - Príbehy

4.WWewa -S Knihou


If only 33. kapitola - PríbehyV minulej kapitole Fred chcel čo najrýchlejšie odísť z miesta, ktoré mu bolo povedomé. Prečo? Čo ho odtiaľ odpudzovalo? A nechá to Bree len tak? Ani nie - to nie je jej štýl...

33. kapitola – Príbehy

Keď si Fred sadal do auta, cítil som, že chcel byť sám a nestál o žiaden dialóg ani otázky. Možno mi to napovedal jeho zápach, ktorý ma nútil odvrátiť každučký pohľad, alebo možno jeho správanie, keď búchal dverami auta mojej sestry, no jedna moja časť bola extrémne zvedavá, a tak som pozbieral svoj prevrátený žalúdok a sadol si na miesto vodiča. Zrkadlo som nastavil na Fredovu tvár, ale nedíval som sa na neho. Len sme tam tak mlčky sedeli. Bree vravela niečo Diegovi, netuším čo a ani ma to nezaujímalo, ale zbadal som ženu vykúkajúcu z okna. Na hlave mala natáčky a tvár mala bledšiu než upír. Pleťová maska... Otvorila oblok svojho bytu a vystrčila vedro s vodou.

„Pokiaľ sa okamžite neprestanete hádať v túto neskorú hodinu, tak zavolám políciu!“ vyhrážala sa žena a chcela vyliať vodu na Diega s Bree, ale obaja sa inštinktívne uhli.

„Tak počúvaj ma dobre, ty stará...“ začala Bree nahnevane a pripravovala sa, že zvedavej paničke okorení trochu život, ale Diego ju zastavil.

„Bree, musíme už ísť,“ začul som Diegov chlácholivý hlas. Potom ťahal Bree za sebou a tá prebodávala pani v okne vražedným pohľadom.

„Jeden skok a zavrela by som jej hubu!“ šepla Bree.

„Ešte šťastie, že ju Diego zastavil, som si istý, že o chvíľu by inak nastal masaker. Nuž, to je vtedy, keď sa upír stará do človečích vecí,“ povedal som napokon.

„Skôr človek do upírích vecí,“ opravil ma Fred.

„No, to sa dá vnímať po dvoch stránkach. Hádka dvoch upíroch vyrušila ženu v robení si pleťového zábalu a dokonalého účesu. Na druhú stranu zasa bola narušená konfrontácia dvoch upírov ženou, ktorá ich chcela vyhnať vedrom s vodou. Keď tak na tým premýšľam, ani sa ti nečudujem, že chceš ísť z tohto miesta preč. Nie sú tu na upíroch veľmi priateľskí,“ pokúšal som sa o odľahčený tón, ale na Freda to nemalo žiaden účinok.

„Upírov nemá žiaden človek rád.“ Fred si založil ruky na prsiach i díval sa na lavičku pri panelovej bytovke.

„Mýliš sa,“ hlesol som potichu.

„Čože?“

„Vravím, že sa mýliš, Fred. Poznám ľudí, ktorí majú radi moju rodinu aj mňa. To, že sme to, čo sme, nás nijak neobmedzuje.“ Narazil som na jeho nechápavý pohľad v spätnom zrkadle.

„Skutočne? A kto z tých ľudí vie, že ste to, čo ste? Vy sa len pretvarujete, ale kebyže tí ľudia zistia, že ich bez mihnutia oka môžete zabiť, tak si vážne myslíš, že by boli ochotní sa s vami ďalej priateliť?“ 

„Je jedna osoba, čo o nás vie všetko, a predsa je stále s nami.“ Moje myšlienky narazili na Bellu. Ako sa jej asi darí? Mal by som jej zavolať...

„Hm...,“ po chvíli si neveriacky odvrkol Fred, „buď mi klameš, alebo je tá dotyčná osoba narušená.“         

„Narušená ani nie. Skôr zamilovaná.“

Fred sa zarazil a vytreštil oči.

„Pochybujem, že to tvoje dievča vie. Potom by si jej neklamal, že ideš so svojou sestrou za svojou skutočnou rodinou. Tá by od teba utiekla okamžite, a to ani nemusela vedieť, ako si nás tyranizoval.“

Julia. Opäť sa mi vynorila predstava vydesenej tváre a zaslzených očí. Asi tak by sa zatvárila... Ale to nehodlám riskovať.

„Nemyslel som ju. Máš pravdu. Ona nič netuší. Celá rodina si už roky vymýšľa lži, len aby mohli žiť svoj spôsob života. Je to hrozné, lebo jej klamem a nemôžem jej povedať pravdu. Stavia ma to do príšernej situácie, o ktorú som nestál, ale radšej si budem vymýšľať, ako by som ju mal stratiť.“ Na moment som zadržal dych. Dostal som sa do čudného tranzu. Musel som pokrútiť hlavou a zahnať svoju hypnózu.

„Ja... Chcel som ti niečo... Aha, nemyslel som svoje dievča, ale dievča, vlastne... Ty ho poznáš... nie, neviem, ja...“ Bol som zmätený, akoby niečím omámený, prestal som vnímať jasne.

„Prepáč,“ pípol Fred a zrazu všetky nepríjemné pocity poľavili. Samozrejme! Fredova schopnosť pribrala na intenzite, nielenže dokáže od seba ostatných odpudzovať, ale dokáže ich aj zmiasť.

„Chcel som ti povedať o Belle. Manželke, podotýkam ľudskej, môjho brata Edwarda, ktorého ste u nás nevideli, lebo boli akurát spolu na svadobnej ceste. Ha!“ Nemiestne som sa zasmial. „Inak, vieš, čo to je irónia osudu?“

Fred len pokrútil hlavou.

„No, tak predovšetkým sme sa stali upírmi preto, aby sme zabili to dievča, čo si začalo s upírom. A k tomu aj moju rodinku, ako nástroj pomsty... ako to Bree vtedy povedala? Jáj! Ako nástroj pomsty našej stvoriteľky! Takže, ak sa to tak zoberie, tak život mi spackala bláznivá upírka túžiaca po odplate na dievčati, čo si začalo s upírom a teraz – sme rodina! Je to moja švagriná!“ vravelo sa mi to veselo, no Fred sa stále podivne tváril.

„Takže upír a človek sú stále spolu?“ spýtal sa napokon s priškrteným hlasom Fred.

„Áno, len teraz majú komplikácie a neviem, či je dobrý nápad zasvätiť ťa do tajov našej rodiny.“ Premýšľal som, čo by asi Fred povedal na to, že Bella je tehotná. Ani ja si to neviem poriadne vysvetliť, ale keď je Fredovi celá tá situácia s vegetariánstvom smiešna, tak akoby asi zareagoval na dieťa upíra a človeka? Okrem toho, je to rodinná záležitosť. Nemusím do toho všetkých ťahať- a vlastne to je dôvod, prečo som tu. Som tu, aby som si vyčistil hlavu od rodiny a uvedomil som si, že mi chýbajú... Dokonca aj Jasper. Mal by som im zavolať.

„Rozumiem,“ povedal Fred s hlasným povzdychom, „vieš, neviem, prečo ti to chcem povedať, nikdy som ťa totiž nemal v láske...“

„Tak to máte s Bree spoločné. Ale, nečudujem sa ti, ani ja nie som pyšný na svoju minulosť a správanie k vám.“

„Ale zmenil si sa. Bree ti neverila a odo mňa sa dôvery tiež asi nedočkáš, no ak všetko, čo si mi povedal o tvojom bratovi a tej dievčine, pravda, tak si myslím, že ty ma dokážeš pochopiť lepšie, než oni dvaja.“ Prstom ukázal na Bree a Diega. O niečom sa hádali, no nezaujímalo ma to natoľko, ako Fredov príbeh.

„Ale že to vravím práve tebe. Nuž, možno o chvíľu budeme na rovnakej lodi. Nikdy som ťa nemal rád, nikdy som ťa nechcel poslúchať a nikdy som nechcel byť pešiak v tej vašej hre, čo ste naplánovali aj s našou stvoriteľkou. Keď sa mi naskytla príležitosť ujsť, využili sme ju a už nás nebolo a ty si nás ani nehľadal. Keď si ma po prvé našiel tu, v tejto štvrti, viem, čo som tu robil. Z druhej strany tohto činžiaku sú byty s balkónmi. V jednom z nich bývalo jedno dievča - Charisa. Tú noc, keď ste ma tu našli, bol som opitý, pretože sa Charisa so mnou rozišla. A keď si ma po prvé pustil na lov, oddelil som sa od toho idiota Raula, a navštívil Charisu v jej byte. Bolo to zvláštne stretnutie, pretože ja som si nepamätal, prečo som presne šiel sem, ako mi veci v jej byte boli povedomé, až pokiaľ som nezacítil jej vôňu. Ona ma oslovila menom, niečo kričala a pišťala, no nechcel som to už viac počúvať. Jedným pohybom som ukončil jej existenciu a vrátil som sa do nášho domu. Teraz viem, že som ju mal počúvať, vracajú sa mi všetky spomienky a príšerne mi z toho duní hlava.“

„Asi by si mal ísť na lov, nechceš skúsiť moju stravu? Je to oveľa zábavnejšie než lov na ľudí. Prevetráš si pri tom hlavu.“

„Nie!“ zvreskol Fred. „Chcem ísť odtiaľto preč. Hej, vy dvaja! Ideme!“ nervózne zareval na Diega a Bree. Oni okamžite pribehli i nastúpili do auta.

„Aj tak si ma mal nechať zabiť tú ženskú!“ hádala sa Bree. „A ty!“ Ukázala smerom na Freda a v jej očiach bol zvláštny hnev. „Nechápem, čo stále máš, ale dobre! Šoféruj, vegetarián, ďalšia zastávka – moje rodisko!“

„Počkaj, Bree, neviem, kde si sa narodila a myslel som si, že ťa táto cesta nezaujíma.“

„Ach, Riley, mali by ti dať papier, že si idiot! Chcem ísť na miesto, kde si mi ponúkol ten cheeseburger. A potom ti tiež do krku napchám jeden – ako svoju pomstu.“ Bree v čudesnej grimase našpúlila pery a zložila si ruky na hrudi. Snažil som sa celú noc odvrátiť Breeinu pozornosť od faktu, že ma chce donútiť zjesť ľudský pokrm. Blúdil som ulicami Seattlu, vymýšľal si zámienky na rozohovor, ale Bree bola neuveriteľne nedobytná a v aute vládla neznesiteľná atmosféra.

„Takže, Riley, chceš k tomu aj šalát?“ pýtala sa namosúrená Bree, keď stánok s občerstvením otvoril. „Ach, počkaj, ja som vo svojom nemala, ale tebe doprajem, za záchranu života!“ irónia sa jej z hlasu nevytrácala.

„Bree, nebuď smiešna, nenúť ho k takej hlúposti,“ zastal sa ma Diego.

„Ty, čuš! Dlžíš mi jednu mŕtvu paničku, takže - ššt!“ Potom, ako pleskla hlučne dverami a prišla k drobnému stánku, kde som jej takmer pred rokom kúpil jedlo, mi zazvonil telefón. Alice...

„Povedz, dočerta, tej krave, že s mojím autom sa takto nezachádza! Keď ešte raz takto zavrie dvere, tak jej tie ruky odtrhnem!“ štekala pohŕdavo moja sestra do telefónu.

„Ahoj, Alice! Tak rád ťa počujem. Chcel som vám inak zavolať a...“

„Dobre, to si nechaj na potom! Esme ťa chce.“  

„Ahoj, Riley! Tak, ako sa máš?“ ozval sa ľúbezný hlas mojej mami.

„Ahoj, nič zvláštne! Sme v Seattli a spomíname. Len teraz budem mať menšiu skúsenosť s ľudským jedlom, ktorý nebude najpríjemnejšia, no, hádam, to prežijem!“ Bree už sa nadšená vracala k autu. Jej oči mi naznačovali, že toto bude najhorší zážitok dnešného dňa.

„Ach, Riley!“ vzdychla.

„Neboj, mama! Bude to v pohode. A čo vy? Ako sa má Bella?“

„Nuž, neviem ti povedať, celá táto situácia je... Ani to neviem opísať...“ V jej hlase bol počuť strach i bolesť.

„Vieš, čo, Riley? Pomsta nikdy z módy nevyjde! Na! Jedz!“ Bree sa ku mne vyrútila a pred ústa mi strčila cheeseburger.

„Bree, Riley teraz telefonuje,“ napomenul ju Diego. Bree si odvrkla, vzala mi telefón z ruky a mojej mame odvetila:

„Zavolá neskôr, teraz musí niečo urobiť, pozdravujte doma a bla, bla, bla!“ Zhasla hovor a mobil mi hodila na stehná.

„Bree?!“ nahnevane som ju okríkol.

„Bla, bla, bla! Na, žer! Hops, prepáč, nedáš si cheeseburger? Ó, počkaj, neznie to tak dobre... ale to je jedno! Zjedz to!“

„Pokiaľ ti to spraví radosť a prestaneš vyvádzať, tak fajn!“ Vzal som jedlo do svojich rúk a pretočil som oči.                       

Zahryzol som do žemle a ťažko prehltol. Akoby nestačilo, že mám Freda na blízku s jeho smradľavou aurou, tak mám plné ústa nestráviteľného cheeseburgra. Mal by som to brať ako pokánie za to, čo som vyvádzal svojej malej armáde. Čo som spôsobil ľuďom a čo som vykonal tým, čo skončili na spálenej hromade. Výčitky sa zhmotnili v podobe tejto nechutnej, odpornej, odpudivej veci, ktorú ľudia považujú za stravu. Ale ako povedala Bree a pre tento krát jej to odpustím – Pomsta nikdy z módy nevyjde!    


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek If only 33. kapitola - Príbehy:

 1
2. ema
30.09.2012 [13:27]

skvelé Emoticon

29.09.2012 [11:57]

ada1987 Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!