Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 30. kapitola - Tiene minulosti

If only 30. kapitola - Tiene minulostiPo dlhej dobe prichádzam s 30. kapitolou If only. V nej sa dozvieme, čo sa teda naozaj stalo s Bellou, aj keď to už asi viete a myslíte si, že je Riley pripravený začať hovoriť pravdu?
Kapitola venovaná Aďke1987 za jej donucovanie k písaniu. Ďakujem.

30. kapitola - Tiene minulosti


Rosalie

Bellin telefonát veľmi rozrušil celú našu rodinu... Najskôr som o tom nechcela hovoriť, no bolo takmer očividné, že Alice mala víziu, Jasper to vycítil od nej, Esme a Carlislovi klamať nebudem, pred Emmettom to aj tak nezatajím... A, ešte Riley! Tak jemu teraz behajú po rozume iné problémy...

„Carlisle, vyzerá to tak, že budeme mať nový prírastok do rodiny. Bella čaká dieťatko.“ Bola som prekvapená, že môj hlas znel tak šťastne, aj keď neviem, čo to všetko prináša. Zaklapla som telefón a moje mŕtve srdce nachvíľku zaplesalo.

„To je nemožné! Bella asi niečo pojedla a je jej z toho zle!“ uvažoval Riley a jeho výraz bol prehnane ochranársky. Škrabkal sa na temene hlavy a potom sa prechádzal po miestnosti.

„Teoreticky,“ začal Carlisle, „Bellino telo je biologicky aktívne a nezastavilo sa na určitom bode ako naše. Je to niečo nové, s čím nemajú skúsenosť ani Volturiovci.“

Pri vyslovení toho mena sa Riley striasol. Posadil sa do kresla a tvár si vložil do dlaní.

„Mal by som odísť, nemyslím si, že to zvládnem.“

„Riley, netáraj nezmysly! Alice všetko vidí a ak sa tá banda starých páprdov rozhodne prísť, budeme na to pripravení a možno im budeme môcť narezať prdelky. Už dlho sa nezomlela nejaká bitka,“ trepal Emmett a neušetril si udieranie do Rileyho, aby ho povzbudil.

„Ak prídu, mal by som odísť. Nezabúdajte, že ak by sa dozvedeli, že ste ma ušetrili, tak to pre mňa ani pre vás nedopadne dobre.“

Konečne múdre slovo. Dnes je, tuším, veľmi dobrý deň. Budeme mať bábätko a Riley vypadne. To znie ako rajská hudba...

„Alice, vidíš niečo?“ spýtal sa Carlisle a v jeho hlase bol počuť strach. Esme ho chlácholivo hladkala po chrbte i túlila sa k nemu.

„O Volturiovcoch? Či o Belle?“ Alice sa zmätene obzerala a rukou si prečesávala vlasy, aby si aspoň niečo vybavila. „Ľutujem. Nič,“ šepla bezmocne. „Bella s Edwardom sa musia okamžite vrátiť! Je treba vymyslieť si nejaké lži, aby nás nik nepodozrieval a musíme sa zbaviť všetkých dôkazov.“

„A všetko utajiť pred vlkmi,“ poznamenal Jasper.

„Nie, nič pred nimi nebudeme tajiť. Vedia o nás dosť a možno budú vedieť pomôcť,“ do debaty sa zapojila Esme.

„Všetci sa na to dívate zle. Je to dieťa! Živý tvor!“ nahnevane som predniesla a radšej som odišla do inej izby. Emm ihneď pribehol za mnou.

„Zlato, nerozčuľuj sa!“ rezignovane pohodil rukami.

„Dočerta, ja sa nemám rozčuľovať?! Okrem toho, že je tu ten tajtrlík, čo sa hrá na vegetariána a začína si budovať vzťah s človekom, tak budeme mať nový prírastok do rodiny, no nikto sa na neho neteší. Nemusím byť Edward, aby som prišla na to, čo sa vám odohráva v hlavách. Chcete to neviniatko zabiť! Je len na Belle, či sa rozhodne si dieťa nechať. Nemáme jej v čom brániť...“

„Ale môže zomrieť...“ Zamyslel sa a jeho tvár sa čudesne skrivila.

„Ja by som pre vlastné dieťa podstúpila čokoľvek. Čokoľvek...“ Stíchli sme obaja. Vlasy som si stiahla do copu a priniesla nové plachty do Edwardovej izby. Táto obrovská posteľ sa konečne na niečo užitočné hodí... Malé dieťatko. Dúfam, že to bude dievčatko. Malé, krásne dievčatko... Pôjdeme na nákupy s Alice. Kúpiť nejaké vecičky. Aj pre Bellu.

Riley

Založil som si tvár bezmocne do dlaní. Alice pôsobila zamyslene, Jasper skúmavo na mňa pozeral, cítil som jeho pohľad na sebe, ale neodhodlal som sa na neho pozrieť. Bella je tehotná, Rosalie naštvaná, Alice bezmocná, Carlisle opatrný, začal všetko pripravovať na Bellin návrat. Hral sa vo svojej súkromnej ordinácii, čo vyrástla v našom dome.

„Mali by sme Bellu premeniť čo najskôr,“ prehovoril Jasper.

„A čo povieme ostatným? Čo jej otec? Hm?“ vrčala čudesne Alice. Takéto pocity neistoty nie sú pre ňu. Odišiel som za mamou, ktorá hľadala čisté uteráky.

„Mami?“ nesmelo som ju oslovil. „Myslím si, že by som sa mal na pár dní vzdialiť, neviem, ako bude všetko prebiehať s Bellou, či si dokážem navyknúť na jej krv. A čo keď sa objavia Volturiovci, čo ak ublížia mne alebo vám? To by som si v živote neodpustil.“

„Riley, zlatko, nie si jediný, kto má rovnaké problémy a obavy. Ale sme rodina, ktorá drží pokope, v dobrom aj zlom. Teraz je najhlavnejšie, aby sme sa upokojili a začali racionálne myslieť, dobre?“ Pristúpila ku mne a pohladila ma na tvári. „Všetko dobre dopadne, neboj sa.“

Bolo vidieť, že sa jej to ľahko nehovorí, ale snažila sa o odľahčený tón.

„A čo ľudia? A vlci? Čo im povieme?“ spýtal som sa potichu.

„Budeme klamať, veď aj tak to robíme vždy...“ Povzdychla si. Zložila uteráky i odniesla ich do Carlislovej ambulancie.

Mal som chuť prevetrať si hlavu. Vyskočil som potichu z okna a ani som nezbadal, že sa Jasper za mnou zakráda. Jedným rýchlym pohybom mi podlomil nohy. Zavrčal som a okamžite sa pozbieral do obranného postoja.

„Kam si sa vybral?“ podozrievavo mi vyčítal. V očiach mal bojový výraz.

„Prevetrať sa, zhltnúť nejakú tú srnku, však to poznáš.“ Snažil som sa o ignorantský postoj, no priveľmi sa mi to nedarilo.

„Nechceš náhodou utiecť?“ vyhŕkol. Zostal som dosť zaskočený, pripadal som si ako na výsluchu. Pokúsil som sa o ironický smiech.

„Nie, vďaka, mňa sa tak ľahko nezbavíš. Chcel som mrknúť Juliu, ako sa jej darí. Skrátka – prevetrať sa.“

„Nechceš jej povedať pravdu o tom, kto si?“ otázky na mňa naozaj sypal otvorene. V mojej hlave sa vynorila myšlienka vyplašenej ľudskej tváre... Popravde, som nad tým nerozmýšľal a ani si nepripúšťal, že by ma Julia mohla raz osloviť Riley. Ako krásne by to znelo od nej... Riley...

„Nepremýšľal som nad tým,“ odpovedal som napokon, „nechcem ju vyplašiť, ešte by sa so mnou rozišla, a to by bola už tretia baba, čo by mi dala košom počas môjho upírskeho života. To je nejako veľa, nie?“

„Kedy sa vrátiš?“ Nepracoval Jasper náhodou na polícii v minulom živote? Na vojaka má až priveľa otázok.

„O hodinu, o dve, o tri. Ešte neviem, ja si nikdy neplánuje prevetrávanie a vypínanie vlastného centrálneho nervového systému. Ty áno?“ chcel som mu vrátiť úder.

„Riley, pochop, že máme teraz dosť komplikovanú situáciu a ty nám to priveľmi neuľahčuješ...“ Zamyslel sa.

„Ja som chcel odísť, lenže...“

„Útek nie je riešenie,“ prerušil ma, „Bella čaká dieťa, Edward bude z toho dosť zdrvený, možno dorazia Volturiovci, keď sa o niečom dozvedia. Možno vlci si na nás niečo prichystajú, snažíme sa nepokaziť si vzťahy, ale ty si si začal s človekom. Robíš chybu.“

„Ďakujem za vynikajúce zdôvodnenie, pán detektív. A ja hlupák som si myslel, že si rád, že som si niekoho našiel! Prečo mi to vôbec hovoríš? Myslíš, že ja to neviem? Že si neuvedomujem následky svojho konania?“ Jasper zaťal do živého. Nepáčil sa mi tón, akým so mnou jednal.

„Neuvedomuješ, si primladý!“ argumentoval so zvýšeným hlasom.

„A ty nie si o nič starší!“ Takmer som vybuchol.

„Mám viac skúseností, takže viem svoje a chcem ti poradiť. Myslíš, že ti rodina bude schvaľovať vzťah? Teraz máme iné problémy, svet sa netočí len okolo teba,“ povedal už pokojnejšie, poslal aj mne časť zo svojich emócií.

„Jasper!“ okríkla ho Alice stojaca vo dverách. Musela by byť hluchá, aby nepočula náš rozhovor. Jasper okamžite pribehol k nej. Chcel som využiť situáciu a vrátiť mu to podlomenie.

„Na to, že si taký skúsený, tak asi nevieš, že nepriateľovi sa chrbtom neotáča,“ hlesol som, ale Jasper ani nespadol, takmer ihneď ma chytil pod krk a v jeho tvári sa odrazil hnev.

„Ešte raz to spravíš a skončíš ako horiaca fakľa,“ zavrčal mi tesne pri uchu. Potom ma pustil na zem.

„Čo to tu má znamenať?“ spýtala sa Alice s nevraživým pohľadom, ruky mala zložené na prsiach. Ako keby nevedela...

„Jasper ti povie, ja idem na prechádzku a neviem, kedy sa vrátim, ale vrátim sa, lebo nie som zbabelec. Pred problémami neutekám. Zatiaľ sa tu majte pekne!“ Bol som chladný, odmeraný, no mal som pocit, že to takto bude lepšie. Aspoň som zavaril Jasperovi. Rád by som si aj vypočul, ako všetko zdôvodňuje svojej polovičke, ale radšej si idem vybiť zlosť na nejakom zvierati.

Nemal som smäd, skôr som chcel cítiť utrpenie a predstavoval som si, že trpí Jasper. Fajn, tak možno mal pravdu. Vzťah upíra a človeka nie je najideálnejší, ale Edward a Bella sú spolu predsa tak dlho... Zaujímalo by ma, či aj proti ich vzťahu mal nejaké námietky. A Bella je tehotná, no dobre, to tiež vrhá nový pohľad na skutočnosti... Ale v tomto súhlasím s Rosalie. Bella sa má o svojom osude rozhodnúť sama a aj o osude dieťaťa. Len či si vyberie správne. Veď si vybrala život s upírom. Jej slobodná voľba. Vybrala by si aj Julia život so mnou? S upírom? Bežal som lesným porastom a zastavil sa pri altánku, kde som ju dnes našiel. Bola tam jej krásna vôňa... Čo asi teraz robí? Rozbehol som sa k jej domu, kde vládla tma... Opatrne som nazrel cez oblok. Spala. Inhalátor zvierala v pravej ruku a na tvári mala jemný úsmev. Je krásna...

Náhle som zacítil sladký pach upíra. Nemyslel som si, že by ma niekto z rodiny sledoval. Možno Jasper... Vzdialil som sa od domu, narovnal sa a načúval. Stál som v strehu čakajúc, čo príde.

„Riley?“ oslovil ma známy hlas. Prizrel som sa lepšie a zbadal... To nie je možné!

„Diego?“ opýtal som sa.

„Áno, priateľu, som to ja,“ prehovoril pokojne. Moju myseľ pohltila zvláštna vlna šťastia.

„Som rád, že ťa vidím!“ Nedovolil som si neobjať ho. „Myslel som si, že si mŕtvy, že ťa Victoria zabila, že už ťa nikdy neuvidím! Čo tu robíš? Čítal som ten list od teba, čo mi Bree podstrčila, ale neriadil som sa ním, odpusť mi.“

„Počkaj, počkaj! Pekne po poriadku. Bree, Fred, nemusíte sa báť, vravel som vám, že nič nehrozí.“ Svoj pohľad zameral na koruny stromov. Aj oni sú tu? Fredov zápach mi udrel do nosa. Musel som sa strasť. Ach, ako to bolo dávno!

„Rád vás vidím!“

„Kiežby som mohla povedať to isté,“ Bree mi nevrlo odpovedala. Diego ju napomenul zodvihnutým prstom i chcel jej niečo odvrknúť, ale predbehol som ho.

„Chápem ťa, máš úplné právo byť nahnevaná, ale chcem, aby si vedela, že som za tým všetkým nestál ja. Mohla za to tá, čo nás stvorila – Victoria... A chcem, aby ste ešte vedeli, že som sa zmenil... Cullenovci ma vzali pod krídla. Nie sú takí zlí, ako som vám o nich nakecal. Pomohli mi a možno by pomohli aj vám,“ vravel som so záujmom.

„Nemáme záujem!“ precedil Fred spomedzi zuby.

„Fred!“ napomenul ho Diego. „Riley, vážime si tvoju ponuku, ale my sme teraz samostatná rodina a nechceme sa nikomu vnucovať.“

„Nezostanete tu nachvíľu? Rád by som...“

„Nie, my pokračujeme v ceste!“ prerušila ma Bree chladne.

„Mrzí ma to, Riley, ale chceme sa vydať na západ, len sme sem prišli... zaspomínať si. Vôbec som nečakal, že ťa tu stretnem, len som dúfal, že si ešte nažive,“ hlesol Diego a vyzeral naozaj spokojný.

„Som, ale Victoria je už mŕtva. Celé tie mesiace ma iba využívala a ja som bol slepý, hluchý, naivný a hlúpy. Veril som jej a neveril pravde, ktorú si mi napísal.“ V mojom hlase bolo počuť nenávisť... Nenávisť k Victorii...

„Aspoňže si to priznáš!“ predniesla povýšenecky Bree. „Diego, ideme?“ Diegovi sa nechcelo odísť. Asi by sa chcel so mnou aj porozprávať, no nedôvera Bree a aj Freda ho tiahli odo mňa preč.

„Kam sa teraz chystáte?“ opýtal som sa na záver.

„Na západ, chceme to tu trošku spoznať, ešte sme neboli v La Push, vraj je tam pláž.“

„Nechoďte tam! Je to nebezpečné! Sú tam vlci!“ varoval som ich okamžite.

„Vlci? Bože, Riley, ty si sa vôbec nezmenil! Stále obrovský klamár! Poďme odtiaľto!“ Bree bola naozaj nervózna, nedôverčivá, ale nezazlieval som jej to. Po tom, čo som spravil, je toto to najmenej.

„Nie, Bree, myslím to vážne! Je to nebezpečné, sú ako vlkolaci z tých rozprávok, čo som vám rozprával na začiatku, len sa celá tá ich premena vzťahuje na indiánsky kmeň v rezervácii. To vie lepšie vysvetliť Carlisle. Prosím, Diego, nechoďte tam! Chcem vám len dobre. Prosím!“ prosíkal som ako malé dieťa. Našiel som stratených priateľov a teraz o nich aj tak prídem? To nesmiem dopustiť! „Prosím, poďte aspoň nachvíľu ku Cullenovcom, a sľubujem, že vám nik neublíži!“

Diego sa škrabkal na temene hlavy. Zrejme sa mu môj nápad pozdáva...


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek If only 30. kapitola - Tiene minulosti:

 1
11.02.2012 [21:20]

AliceCullenxDAle ale, kto to začal znova písať?? Emoticon
Som strašne rada, že si napísala novú kapitolku. Emoticon
Krásne to je :) Dúfam, že Diegovci zostanú. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Hejly
11.02.2012 [17:52]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. lulu
11.02.2012 [14:52]

Emoticon Emoticon

3. ema
11.02.2012 [14:51]

ema Emoticon

11.02.2012 [14:50]

ada1987dakujem za venovanie, krasna cast.

11.02.2012 [10:47]

AlliceVolturiCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!