Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 6. kapitola

11.10.2011 (17:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2192×

6. kapitola - Rande

Zvládla som to. A dokonca lepšie ako som dúfala. Som nadmieru spokojná so svojim výkonom. Tá príšerná nervozita a strach stáli zato. Nielenže som si to so Samom všetko vyrozprávala a on sa na mňa už nehnevá, ale dokonca máme rande. Teda, ak to ako rande môžem brať, ale myslím, že áno. Aj keď... Ja som vlastne ešte nikdy na takomto oficiálnom rande nebola.

Samozrejme, bola som vonku s Edwardom, ale v tom čase sme už tvorili pár a pred tým... No asi len ten večer v Port Angeles. A to nebolo tak celkom rande, pretože sme sa tam stretli úplnou náhodou a potom sa to iba tak nejako vyvinulo. No dobre, nestretli sme sa tam náhodou, ale plánované spoločne strávené chvíle neboli. No, to je vlastne jedno.

Podstatné je, že mám rande so Samom a na tom, či je prvé alebo posledné v mojom živote vôbec nezáleží.

„No konečne, Bella. Kde si vlastne bola? Myslela som, že ťa budem musieť ísť hľadať,“ spustila svoj monológ Mia, keď som sa vrátila ku stolu.

„Nepreháňaj. Bola som si len niečo vybaviť,“ povedala som.

„A čo také?“ spýtala sa ma.

„Nič dôležité. Neskôr ti všetko vysvetlím,“ odbila som ju a začala som sa baviť s ostatnými.

***

Po obede som sa s Miou vrátila na internát. Dnes som nemusela ísť do reštaurácie a žiadne ďalšie prednášky som už nemala. Rozhodla som sa využiť svoj voľný čas robením úloh a zdokonaľovaním svojich vedomostí, zatiaľ čo sa Mia ešte musela vrátiť do školy.

Vybrala som si knihy a začala som sa učiť.

***

Učením som strávila pekných pár hodín a potom som ešte telefonovalo s Renée a Charliem. Zase to bolo o tom istom. Čo robím, ako sa mám, ako mi ide škola a čo práca… Keď som s telefonovaním skončila, odľahlo mi. S Charliem sa to dá ľahko vydržať, no Renée je ako živelná pohroma. Musela som sa usmiať. Moja milovaná, a tak trošku šialená, matka mi veľmi chýbala. Ale nemôžem sa na ňu opäť tak silno naviazať. Nie je to zdravé a mne by to naozaj neprospelo.

„Bella, ” ohlásila ma Mia. „Teraz mi napadlo, že si mi ešte stále nepovedala, čo sa vlastne stalo. A ja by som to chcela vedieť, pretože je to celé nanajvýš čudné.” Mohlo mi byť hneď jasné, že chce vedieť práve toto. Veď je to predsa Mia.

„Čo chceš vlastne vedieť?“ hrala som hlúpu.

„Všetko. Všimla som si, že si odišla so Samom Renaldom,“ povedala.

„Renaldom? Ty ho poznáš? Volá sa Sam Renaldo?“

„Áno, Bella. Sam Renaldo. To vie predsa každý. Jeho otec je najúspešnejší právnik v celej Amerike. Tí ľudia sa topia v peniazoch.“ Toto ma prekvapilo. Nemala som najmenšie tušenie, kto je Samov otec a vlastne som ani nevedela, že priezviskom sa volá Renaldo.

„Tak čo, Bella? Odkiaľ ho poznáš? Kde ste sa zoznámili? A o čom ste sa vôbec bavili?“

„Spoznala som ho tu v škole, keď som doňho nechtiac narazila, no a odvtedy máme na seba šťastie,“ povedala som stručne a vážne som dúfala, že jej to bude stačiť, ale mýlila som sa.

„Vážne? Narazila si doňho? Fíha. A o čom ste sa vôbec rozprávali? Bože, Bella, ide to z teba ako z chlpatej deky,“ sťažovala sa Mia.

„Ja neviem, Mia. Vtedy som sa naňho nahnevala a...“ Zase mi skočila do reči.

„Nahnevala si sa naňho? Prečo? Vieš čo, Bella? Začni pekne od začiatku a všetko mi vysvetli, pretože sa v tom nevyznám.“

Povedala som jej všetko. Od nášho prvého stretnutia až po dnešok, keď som sa Samovi snažila všetko vysvetliť a nakoniec spolu ideme večer von. Mia bola nadšená. Vravela, že podľa nej mám obrovské šťastie, že mi závidí. Nad tým som sa len trpko zasmiala. Mne má ozaj čo závidieť.

Keď bolo šesť hodín, napadlo mi, že je asi najvyšší čas ísť sa pripraviť na tento večer. Nechcela som si to nechať na poslednú chvíľu. Mia sa rozhodla, že mi pomôže a ja som bola len rada. V móde a trendoch sa naozaj nevyznám.

Chcela som vyzerať príťažlivo, ale na druhú stranu som chcela pôsobiť decentne. Nechcem, aby si o mne Sam myslel bohviečo.

Dala som si rýchlu sprchu, ale tak aby som dodržala všetky pravidlá hygieny. Po sprche bolo na rade líčenie. Ja osobne sa nemaľujem, ale pre tento večer spravím výnimku. Mia mi musela s líčením pomôcť. Nemala som ani najmenšie potuchy ako si namaľovať oči a predĺžiť riasy bez toho, aby som si vypichla oko. Oči mi namaľovala len jemne a na pery mi dala lesk.

Obliekla som sa a obula si topánky na menšom podpätku. Ja viem, že by som s podpätkami mala začať trénovať, ale dnešok rozhodne nie je na tréning určený. To v žiadnom prípade.

Presne o siedmej mi zazvonil mobil. Sam mi povedal, že ma čaká dole pri vchode. Rozlúčila som sa s Miou a ešte raz som jej poďakovala. Bez nej by som to naozaj nezvládla.

Pri vchode ma už čakal Sam. Presne ako mi to povedal do telefónu. Usmiala som sa a podišla k nemu.

„Ahoj,“ pozdravila som ho.

„Ahoj, Bella. Vyzeráš úžasne.“ Automaticky som sa začervenala. Ja sa už asi nezmením.

„Vďaka,“ povedala som.

„Tak fajn. Ideme na tú večeru. Vybral som čínsku reštauráciu, dúfam, že to nevadí.“

„Nie, čínska je super,“ usmievala som sa a on mi úsmev opätoval.

„Prosím, madam,“ povedal, keď mi otvoril dvere na strane spolujazdca.

„Ďakujem.“

***

O dvadsať minút sme parkovali pred reštauráciu. Bola to rozhodne najlepšia čínska reštaurácia v meste. Sam vystúpil a otvoril mi dvere. Namierili sme si to k dverám reštaurácie. Vstúpil dovnútra, podržal mi ich a počkal, kým vojdem aj ja.

Cítila som sa zvláštne. Zase som bola so Samom a zase som bola nervózna. Nevedela som, ako sa správať, čo robiť. Toto bolo pre mňa niečo nové. So Samom bolo všetko tak iné než s Edwardom. Nechcela som ich porovnávať a vlastne sa to ani nedalo, ale nemohla som si pomôcť. Edward je už neodmysliteľnou súčasťou mojej minulosti. Stále ho budem mať v hlave, a aj v srdci. S tým už asi nič nespravím.

Sam nás zaviedol k jednému stolu, ktorý mal rezervovaný. Bolo to v zadnej časti reštaurácie. Mali sme tu, na môj vkus, až príliš veľké súkromie. Snáď to nejako prežijem.

Sam mi podržal stoličku a ja som si sadla. Po chvíli sa u nás objavil mladý čašník.

„Dobrý večer,“ povedal a milo sa usmial. „Čo vám môžeme ponúknuť?“

„Bella,“ povedal Sam a otočil sa na mňa. Objednala som si rybu so šalátom. Sam si dal to isté a objednal nám k tomu biele víno. Vidno, že sa v tomto vyzná. Červené víno sa hodí skôr k mäsu a ťažším jedlám.

Zatiaľ čo sme čakali, pokiaľ nám prinesú jedlo, sa medzi mnou a Samom rozprúdila malá konverzácia.

„Bella, vieš, že o tebe vlastne nič neviem? Len toľko, že sa voláš Bella a študuješ medicínu.“

„Ja o tebe tiež nič neviem, Sam. Len donedávna som nevedela ani tvoje priezvisko, teda pokiaľ mi ho nepovedala Mia.“

„Mia je tvoja priateľka, však? To je to dievča, s ktorým sedávaš na obedoch,“ hádal Sam.

„Správne, to je ona,“ odpovedala som.

„Už na prvý pohľad vidno, že je tak trošku utáraná. Neprekvapuje ma, že ti povedala, kto vlastne som,“ zasmial sa.

„Vlastne mi to povedala len dnes,“ snažila som sa Miu obrániť. Ešte som nestihla zabudnúť čo pre mňa urobila.

„Naozaj len dnes?“

„Áno,“ odpovedala som stručne. Naša malá debata nachvíľku skončila, keď nám priniesli jedlo.

Musela som uznať, že nervozita ma rýchlo prešla. Teraz som sa so Samom cítila úžasne. Bola som uvoľnená a skvelo som sa bavila. Rozprávala som mu o svojom detstve, o tom, kde som vyrastala, o mojich rodičoch aj o Philovi, s ktorým to mame, bohužiaľ, nevyšlo.

Sam mi tiež rozprával o svojej rodine. Povedal mi, že je jedináčik, ale vždy si želal mať súrodenca. Žiaľ, jeho mama už nemohla mať ďalšie deti. Keď bola tehotná so Samom, jej pôrod bol strašne komplikovaný. Ona aj Sam takmer zomreli, ale nakoniec sa lekárom podarilo oboch ich zachrániť.

Bohužiaľ, prišlo aj na tému, ktorej som sa bála ako čert kríža a chcela som sa jej za každú cenu vyhnúť. No nepodarilo sa. Sam sa ma spýtal na moje predošlé vzťahy. Povedala som mu pravdu. Teda čiastočnú. Krvavé tajomstvo, ktoré obopínalo môj najdôležitejší a zároveň aj jediný vzťah, som si nechala pre seba.

Povedala som mu, že vo Phoenixe som nemala veľa nápadníkov, presnejšie žiadnych. A keď som sa nasťahovala k otcovi do Forks, veľa sa toho zmenilo. Zmienila som sa o tom, že som bola kuriozita, niečo nové v takom malom zapadákove kde sa dokopy nič nedeje. Asi bolo prirodzené, že tam sa obdivovatelia našli, no ja som mala oči len pre jedného jediného.

O Edwardovi sa mi pred Samom rozprávalo naozaj nepríjemne. Povedala som mu len toľko, že to bol vlastne jediný vzťah, ktorý som mala. Ale že bol pre mňa naozaj dôležitý, že mi zmenil celý život. Povedala som mu, ako veľmi som Edwarda milovala, ale to všetko sa skončilo až príliš rýchlo. No o našom rozchode som mu nepovedala takmer nič. Nechcela som.

Sam to pochopil a radšej začal rozprávať o svojich vzťahoch. Dozvedela som sa, že mal pár vzťahov, ale ani jeden z nich nebol nijako zvláštny ani dôležitý, že to boli len úlety bez pravých citov. Toto som mu závidela. Možno, že by bolo lepšie, keby som sa nikdy nezamilovala. Nemusela by som toľko trpieť.

Po tejto nepríjemnej téme sme prešli zase k tým pre mňa príjemnejším a normálnejším. Dozvedela som sa, že Sam má dvadsať dva rokov, čiže je odo mňa o dva roky starší. To ma ani neprekvapilo. Od prvej chvíle, keď som ho uvidela, som si myslela, že je odo mňa starší.

Asi po dvoch hodinách strávených v reštaurácii sme zaplatili. Teda, platil Sam, trval na tom.

Vybrali sme sa ešte do toho kina. Priznal, že nijaký film nevybral a nepozeral ani program tak len dúfa, že dnes večer budú premietať niečo normálne.

V kine sme našli jednu romantickú komédiu. Nebola som nadšená výberom filmu. Nechcela som romantiku, ale nie je to len čistá romantika. Budem tam aj humor. Snažila som sa nejako upokojiť, ale nešlo to. Nechápala som, prečo mi romantika tak strašne vadí. Priznávam, že po Edwardovom odchode som sa jej vyhýbala, ale už som sa z toho spamätala, či nie?

***

Nejako, naozaj netuším ako, som ten film prežila. Nebolo to až také strašné. Myslela som, že to bude horšie, ale zvládala som to naozaj dobre.

Sam ma odviezol naspäť k internátu, otvoril mi dvere na aute a pomohol mi vystúpiť. Obaja sme stáli pri aute, nevedeli sme, čo povedať a okolo nás zavládlo trápne ticho. Začala som byť riadne nervózna.

„Tak asi pôjdem,“ povedala som po dobrých piatich minútach mlčania a chcela som sa vybrať hore, ale zastavila ma Samova ruka.

„Počkaj, Bella.“ Otočila som sa a spýtavo som sa naňho pozrela.

„Ja... No chcel som ti len povedať, že som sa skvelo bavil a budem rád, keď si to niekedy zopakujeme.“ Sam bol očividne rovnako nervózny ako ja.

„Isteže, budem sa tešiť.“ Trocha nervózne som sa usmiala.

Sam mi úsmev opätoval a pomaličky sa ku mne začal nakláňať. Znervóznela som ešte viac, aj keď toto nebude moja prvá pusa. Nevedela som čo robiť, ani kde sa pozerať. Prestala som sa hýbať a pozerala som sa do Samových očí, no po chvíli mi pohľad skĺzol na jeho pery. V tej chvíli som prestala myslieť. Konala som pudovo.

Nahla som sa k nemu a dotkla sa jeho pier tými mojimi. Naše pery sa pomaly a synchronizovane hýbali. Skvelo do seba zapadali a vo mne vybuchol ohňostroj pocitov. Toto bolo také iné ako pri Edwardovi. S ním som sa musela krotiť. Obaja sme sa museli krotiť, pretože v stávke bol môj život, no teraz, teraz to bolo normálne a prirodzené. Ani ja a ani Sam sme neriskovali naše životy. Bozky sme si vrelo oplácali, ale stále to bolo nežné a sladké.

Keď mi začal dochádzať dych, odtiahla som sa a pozrela sa Samovi so očí. Bol v nich úžas a vášeň. Bola som si úplne istá, že v tých mojich je presne to isté. Usmiala som sa naňho a podišla ku dverám budovy. Ešte som mu zamávala a vydala sa hore do izby.

Dnešok bol skvelý. Celé to bolo úžasné a ja sa už neviem dočkať chvíle, keď Sama zase uvidíme. Dúfam, že to bude čo najskôr.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 6. kapitola: