Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 35. kapitola

Edward+ Bella


I will change my life - 35. kapitolaZlomová kapitola. Neviem, či si, dievčatá, spomínate na prológ, no pokiaľ áno, myslím, že teraz ho naozaj pochopíte. =) Príjemné čítanie.

35. kapitola - Svadba

Bella:

Hneď, ako som sa v novom byte ako-tak vybalila a zabývala, a hlavne som sa zbavila sentimentálnej nálady, vybrala som sa k Ruth. Vďakabohu, nebol problém s prenájmom auta. Síce toto nebol môj miláčik, ale jazdiť sa na ňom dalo.

„Zdravím,” zakričala som do útrob domu, keď som vošla dnu. Podotýkam, že mi nikto neprišiel otvoriť dvere, musela som sa sem vlúpať. 

„No to je dosť, že si vôbec prišla,” skritizovala ma mama namiesto toho, aby ma objala a privítala. Odfrkla som si.

„Veď máme kopu času. Obrad začína až o tri hodiny,” pripomínala som jej.

„Presne tak! A to je dosť málo, tak sa poponáhľaj, nech z teba spravíme krásku.”

„Teraz som sa urazila, mami,” povedala som a vybrala som sa hore po schodoch. Podľa Renée som išla očividne pomaly, tak ma predbehla a rozbehla sa do jednej z izieb. Povzdychla som si a vybrala som sa za ňou.

„Páni, Lilly, vyzeráš úchvatne,” povedala som, keď som sa objavila v spálni. Lilly mala na sebe krásne snehobiele šaty bez ramienok. Tesnú hornú časť šiat a širokú strapatú sukňu rozdeľovalo niečo ako opasok s mašľou na boku. Lilly bola jemne nalíčená a krásne dlhé blond vlasy mala vyčesané dohora.

„Vďaka,” povedala s úsmevom a potom ma objala.

„Bella, poď sem,” zakričala na mňa mama zase z inej izby. Povzdychla som si a prevrátila som oči. Nenávidím svadby!

„To vydržíš,” povedala Lilly a povzbudzujúco ma potľapkala po pleci. Smutne som sa usmiala a vybrala som sa opäť za mamou. 

„Sadni si,” prikázala. Poslušne som sa posadila na nepohodlnú tvrdú stoličku a ticho som trpela.

Mama ma nalíčila a potom sa pustila do účesu. Keď to mala hotové, podala mi na posteľ šaty a spodnú bielizeň, ktorá sa pod ne hodí a nebude vytŕčať. Z povzdychom som si šaty obliekla a musela som uznať, že boli naozaj nádherné. Ako spomínala Lilly, boli modré so striebornou stuhou pod prsiami a takou istou aj okolo krku. Sukňa bola voľná a siahala mi po kolená. K šatám boli tmavomodré lodičky s otvorenou špičkou a striebornou mašličkou. Boli nádherné a nedesil ma ani ten vysoký opätok. Na také topánky som si už ako-tak zvykla.

Oblečená som sa vybrala opäť do Lillinej spálne. Bola sama. Stála pred zrkadlom a prezerala sa. Podišla som k nej a objala som ju.

„Stále máš strach?” spýtala som sa. Pokrútila hlavou.

„Tie šaty ti naozaj idú krásne k pokožke,” povedala a začala mi upravovať sukňu.

„Lilly!” napomenula som ju. 

„Ja proste neviem, Bella.”

„Čo nevieš?” pýtala som sa.

„Je normálne, aby si nevesta nebola pred svadbou istá, že ju chce? Presnejšie, že chce tohto muža?” spýtala sa a uprela na mňa zúfalý pohľad.

„Miluješ ho?” spýtala som sa na rovinu. Pokrčila ramenami.

„Asi hej, ja neviem.”

„Lilly, toto musíš vedieť,” naliehala som.

„Som s ním šťastná, vieš, on ma chápe. Je to správny a úžasný muž a dokonalý milenec a ja si nedokážem predstaviť nikoho lepšieho.”

„To však neznamená, že ho naozaj miluješ.”

„Nerád vás ruším, dievčatá, ale je najvyšší čas vyraziť. Ženích čaká,” ozval sa John a Lilly prikývla. Naposledy som ju objala a odišla som z izby. Zišla som schody a aj s mamou som sa vybrala k úradu.

„Prečo sa neberú v kostole?” pýtala som sa mami, keď sme stáli pred úradom a čakali na nevestu. 

„Lilly nie je veriaca.” Pokrčila ramenami.

„Hej, ale úrad sa mi zdá na poloupírku príliš obyčajný. Čakala som, že si Lilly na svadbu potrpí, ona je romantická dušička,” polemizovala som. Nedávalo mi to zmysel.

„Na tom predsa nezáleží, Bella. Hlavné je, že toho chlapca miluje.” Ale miluje ho vôbec?

„Videla si ho už vôbec?” pýtala som sa, lebo ja som zatiaľ nemala tú česť. Dokonca som ani nevedela jeho meno.

„Nie.”

„Videl ho vôbec niekto?” pýtala som sa šokovane. Tak Lilly sa ide vydávať, ale ženicha nepoznáme. Krása.

„John aj Lilly áno. Obaja sú z neho nadšení, tak sa upokoj.”

„Ja som pokojná,” povedala som rázne. Mama sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím, no radšej nič nevravela. Strčila svoj nos opäť do zrkadla a začala sa v ňom obzerať. Ani neviem prečo, ale vytáčalo ma to. Vytrhla som jej to zrkadielko z ruky a hodila som ho do najbližšieho koša. Našťastie nebol ďaleko.

„Áno, si krásna,” povedala som a pozrela som sa na cestu. Kde tá Lilly toľko trčí, dopekla?

„Dúfam, že počítaš s tým, že mi kúpiš zrkadielko nové,” povedala a pre zmenu sa začala obzerať v okne. No to snáď nie je pravda! Hodila som po nej pekne zúrivý pohľad, no ona ho nevidela. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa upokojiť.

Dýchanie nepomáhalo, tak som sa začala prechádzať sem a tam. Zrejme som vyzerala ako blázon, no bolo mi to úplne jedno.

„Pozri, Bells, už ide Lilly,” povedala mama nadšene a aj som sa spokojne otočila. Konečne!

Lilly vystúpila a ja som jej zamávala. Zloba ma prešla.

„Takže, Bella, ty pôjdeš hneď za mnou, fajn?” rozprávala a ja som prikyvovala. Toto mi dnes Renée povedala najmenej tisíckrát. Presne som vedela, čo mám robiť.

Keď sa Lilly vydýchala, John ju chytil za ruku a vybrali sa k dverám. Lilly sa tesne pred nimi zastavila a otočila sa na mňa. Opäť boli v jej pohľade strach a nervozita. Usmiala som sa a prikývla som hlavou. Lilly sa zhlboka nadýchla a zavesená na Johnovi vstúpila do budovy. Mama už bola dávno vo vnútri a ja s ešte dvomi ďalšími družičkami sme mali ísť po Lilly. Bola som prvá.

Pomaly som kráčala a dívala som sa pod nohy. Aj keď som si na podpätky zvykla, nechcela som nič riskovať. Vošla som do budovy a ďalšie dve družičky ma nasledovali. Začula som zalapanie po dychu a musela som sa usmiať. Lilly bola naozaj veľmi krásna. Každému musela vyraziť dych. Keď už nehrozilo, že sa na niečom potknem, zodvihla som hlavu a pozrela som sa pred seba. Začala som sa obzerať, keď som medzi hosťami uvidela známu tvár. Zalapala som po dychu, zatvorila som oči a potom som ich otvorila. Nezmizlo to. Alicina tvár tam stále bola a s úsmevom sa na mňa pozerala.

Prisahám, že som nevedela, čo robiť, kam sa pozerať. Nečakala som ich tu. Začala som sa znova obzerať a v dave som ponachádzala tváre aj ostatných Cullenovcov. Len jedna tvár chýbala, len jednu tvár som nevidela. A v tom mi došlo, že jediná osoba, ktorú som zatiaľ nevidela, je ženích.

Prešlo mnou tušenie, že ženícha poznám a to veľmi dobre. No stále bola vo mňa nádej, že sa mýlim. Nádej, ktorá pohasla presne v tej chvíli, keď som sa pozrela jeho smerom. Pozeral sa na mňa a tváril sa prekvapene. A ja som mala pocit, že práve v tejto chvíli sa mi zrútil svet.

Kráčala som smerom k oltáru a nemohla uveriť vlastným očiam. Celé to bolo hlúpe, nereálne. Nechcelo sa mi veriť, že sa to naozaj deje. Po všetkom, čo som prežila, po všetkých ranách, ktoré mi život uštedril, sa zas a znova objavujú veci, ktoré ma ničia. A toto bolelo, pretože aj napriek tomu, že som sa s Edwardovým odchodom zmierila, napriek tomu, že som bola schopná opäť milovať a žiť, toto som nečakala a zasiahlo ma to na tom najcitlivejšom mieste. Pretože práve v tejto zradnej chvíli som si uvedomila, že žiaden čas nie je dosť dlhý, aby zničil pravú lásku a moja láska k Edwardovi stále žila. Napriek Samovi, napriek všetkému, žila.

Bola som presvedčená, že tam hore ma niekto naozaj nenávidí. Zobral mi všetko. Sama, bábätko a teraz mi opäť poslal do cesty Edwarda.

Babi mala pravdu, minulosti neutečieš, ona sa vráti, musíš sa s ňou zmieriť. No ja som bola zmierená. Naozaj som bola a ono sa to všetko pokazilo. Stačilo pár sekúnd a ja som zabudla, ako sa dýcha. Mala som sto chutí prebudiť sa s tým, že toto bola len príšerná nočná mora.

No nebol to sen, nie. Pred oltárom stál naozaj muž, ktorého som tak veľmi milovala, a pre ktorého som tak veľmi trpela. Muž, ktorého som definitívne zaradila do minulosti. A ktorého vlastne stále milujem, aj keď som sa snažila presvedčiť, že už to tak nie je. Tak veľmi som sa mýlila! 

Pohľadom som vyhľadala mamu. Tvárila sa prekvapene a ospravedlňujúco sa na mňa pozerala. Nevedela o tom, nemohla ani len tušiť, že muž, ktorého si Lilly vybrala, je Edward.

Usmiala som sa na ňu, aby som jej ukázala, že som v pohode. No nevedela som, či to tak naozaj je. Miešali sa vo mne rôzne pocity a ja som ich nevedela identifikovať. Chýbala mi Ashley. V tejto chvíli som jej podporu a múdre upokojujúce slová potrebovala ako nikdy. Sama som sa v sebe nevyznala.

Celá tá krátka chvíľa, keď Lilly kráčala smerom k Edwardovi, mi prišla nekonečne dlhá. Keď konečne John vložil Lillinu ruku do tej Edwardovej, vydýchla som si a spokojne som si sadla vedľa Ruth. Teraz som už bola pokojná. Edward musel byť otočený smerom k oddávajúcemu, to znamená, že sa na mňa nemohol pozerať. A táto maličkosť mi zatiaľ k šťastiu stačila.

Ruth sa na mňa počas celého obradu pozorne dívala, no nič nevravela. Mlčala a ja som jej bola vďačná. Dokonalému upíriemu sluchu by neušlo nič.

Obrad sa skončil a nastal čas gratulácií. Bola som trocha nervózna, ale prečo vlastne? O nič nešlo. Ja už s Edwardom nič nemám. Mám svoj vlastný život a on tiež. Je to prirodzené.

Sledovala som ľudí aj upírov, ako im s úsmevom venujú blahoželania, až som prišla na rad. Lilly sa na mňa usmiala a hodila sa mi okolo krku. Jemne som sa zasmiala.

„Rozpučíš ma,” povedala som pobavene. Cítila som na sebe Edwardov pohľad, no ignorovala som ho.

„Prepáč,” povedala a jemne sa usmiala. 

„Gratulujem,” povedala som s úsmevom a dokonca som sa pozrela aj naňho. Stálo ma to veľa síl, no bolo mi jasné, že vyzerám byť v pohode. A to bol zámer. 

„Vďaka. Hmm, Bells, rada by som ti predstavila svojho manžela Edwarda,” povedala Lilly a chytila Edwarda za ruku. On sa na ňu jemne usmial a potom sa pozrel na mňa. Čakal.

„Teší ma,” povedala som s úsmevom a podala som mu ruku. Prekvapene ju prijal a prikývol.

„Aj mňa veľmi teší.”

„Idem, Lilly, ešte je tu celkom rad. Neskôr sa porozprávame,” povedala som a potom som sa nenápadne vytratila.

 

Nasadla som do svojho auta, kde už na mňa čakala Ruth.

„Nemala som ani potuchy, že Lilly si berie práve Edwarda,” povedala. Prikývla som a naštartovala.

„Ja viem.”

„Si v poriadku?” spýtala sa po chvíli. Len som prikývla a sledovala som cestu pred sebou. „Myslím tým, či si naozaj v poriadku, Bella. Predsa len, bolo to nemilé prekvapenie.”

„Prekvapenie to možno bolo, no určite nie nemilé. Nevadí mi to,” povedala som a čiastočne som vravela pravdu. Zo začiatku som bola vedľa a cítila som sa zle, no teraz, keď som si to nechala prejsť v hlave, bola som v poriadku, bola som zmierená s tým, že Edward má ženu, ktorú miluje.

Vlastne som s týmto počítala už vtedy, keď som nastupovala na vysokú. Vedela som, že nebude večne sám, jediné, čo sa zmenilo je, že jeho vyvolená je moja nevlastná sestra a ja sa tak na to budem musieť pozerať.

Ruth prikývla a už nič nevravela.

Zaparkovala som pred budovou, v ktorej sa mala konať svadobná hostina a oslava. Bolo tu už celkom dosť ľudí. Pomaly som vystúpila z auta a pomohla som vyjsť aj Ruth.

„Vďaka, zlatko,” povedala.

Vybrali sme sa dovnútra, kde nám pridelili miesta na sedenie pri hlavnom stole. Na moje prekvapenie som zistila, že z môjho miesta je naozaj úžasný výhľad na nevestu a ženícha. Hlavne ženícha.

Sadli sme si a Ruth začala nezáväzne rozprávať. Usmievala som a prikyvovala.

„Prečo si vlastne na svadbu nezobrala aj Ashley s rodinou?” pýtala sa.

„Vieš, babi, toto je Lillina svadba a ja nemám právo na ňu kohokoľvek pozývať. Navyše, Lilly Ash ani Jacka vôbec nepozná.”

„No veď práve. Mohla si ich zoznámiť.” Pokrútila som hlavou.

„Okrem iného, dohliadajú na Renaldovcov.” Babi chcela opäť niečo namietať, no to by sa nesmeli znovu zjaviť Lilly s Edwardom. Všetci sa k nim nahrnuli a začali im znova gratulovať. Podľa mňa zbytočnosť, len som nad tým krútila hlavou.

Po gratuláciách si všetci posadali k stolu a začali jesť. Prišlo mi to celé stupídne, no neriešila som to. Svadby sú už raz také. V tichosti som jedla a po celý čas som na sebe cítila Edwardov pohľad. Neoplácala som mu ho. Pozerala som len do taniera a modlila som sa, aby si jeho pohľady nevšimla Lilly a ja by som jej nemusela nič vysvetľovať. Neviem, ako by som to zvládla. To by už bolo príliš.

Po jedle sa rozprúdila zábava. Ľudia sa začali zvŕtať po parkete a ja som sa skrčila na stoličke. Dúfala som, že budem neviditeľná a nikto z prítomných pánov nebude chcieť, aby som s ním tancovala. Nepodarilo sa.

„Prepáčte, slečna, nechceli by ste si zatancovať?” ozval sa vedľa mňa mužský hlas. Bol to fešák. Blondín, ale fešák. Mala som sto chutí ho odmietnuť, no nemala som to srdce. S povzdychom som prijala.

Tanec mi nikdy nešiel, no Sam bol dobrý učiteľ. Častokrát sme sa zvŕtali u nás doma a vždy sme sa skvele bavili. Boli to krásne chvíle a ja som na ne rada spomínala. Mala som veľa krásnych spomienok, na ktoré som nechcela zabudnúť. Tvorili podstatnú časť môjho života.

Mladý pán sa predstavil ako Peter. Bol to zábavný a milý muž a ja som sa úprimne smiala na jeho vtipoch. Odtancovali sme asi dve pesničky, keď som sa unavená vybrala naspäť k stoličke. Dva tance boli pre mňa viac než dosť.

„Bells,” ohlásila ma Lilly a ja som sa na ňu otrávene otočila. Samozrejme, jej spoločnosť robil Edward.

„Lilly,” zaskučala som, „nevidíš, že zomieram?” spýtala som sa. Pokrútila hlavou. 

„Rozprávala som sa s babi. Pokojne si mohla so sebou zobrať aj Ashley a Jacka.”

„Lilly, Ashley aj Jack pracujú, nepoznajú ťa a navyše mi dohliadajú na Renaldovcov a toto sa mi teraz vážne nechce rozoberať.”

Lilly sa uškrnula.

„Mne babi povedala, že si sa bála, že Jack vykecá niečo, čo nechceš, aby prezradil,” rýpala. Prevrátila som oči.

„Nemá čo. Nespovedám sa mu,” povedala som s víťazným úsmevom.

„No, ale v práci si mohli zobrať voľno, ja by som ich rada spoznala a Renaldovci sú dospelí a vedia sa o seba postarať aj sami,” namietala.

„Nechcem ich nechávať samých, Sam na nich vždy dohliadal, pre istotu. Teraz to musím robiť ja a vlastne nemusím, ja chcem.”

„Tak si mala priviesť aj ich,” povedala ľahostajne a hodila ramenami. Pokrútila som hlavou a konečne som sa vybrala k svojej vysnívanej stoličke. Nohy ma príšerne boleli, no bolo neetické vyzuť si ich. Do kelu aj s etiketou!


Konečne sú Cullenovci na scéne. Dočkali ste sa. =D Viem, že mnohé ste tušili, že to bude takto a taktiež ste nechceli, aby to tak bolo, no napriek tomu dúfam, že som vás nijako nesklamala, ani nenahnevala. Môžete mi veriť, že všetko bude nakoniec tak, ako to má byť. ;) 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 35. kapitola:

 1 2   Další »
16.03.2012 [14:11]

lenuskaemmhááááá ja som to vedela! a ešte si mi to poprela! Emoticon BOže toto je tak nádherná kapitola! Najkrajšia! Úžasná... Ale nemusela si klamať! Emoticon Potvorka! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. martty555
15.03.2012 [23:43]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15.03.2012 [21:25]

11dalia11 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. jaja
15.03.2012 [20:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. marcela
15.03.2012 [20:02]

Nezaslouží si Bella taky trochu štěstí???Je mi za ní smutno. Emoticon Moc hezký. Emoticon Emoticon Emoticon

8. SweetDreams
15.03.2012 [19:48]

Hezkyyyy:) Jsem rada, ze to Bella bere tak "dospele":) Moc by se mi sem nehodilo, kdyby nejak vysilovala. V zivote utrpela mnohem vetsi ztraty nez ztratu Eda, takze opravdu se mi libi, jak jsi tu situaci pojala:) Ale uz je nacase, aby i Bella mela trosicku toho stesti ne?:)

7. SummerLili
15.03.2012 [19:13]

Tak nejak som čakala, že sa Edward zjaví v najnevhodnejšej chvíli a aj to, že si vezme jej sestru - ty si Bellu nikdy v Tvojej poviedke nešetrila Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. zulík
15.03.2012 [18:52]

Akoto že nanu ešte Kulenovci neskočili? Emoticon Ináč velmi sa mi páči ako je Bela zavodov inač by som to brala ako zradu voči Samovi. Teším sa na další diel snád nás nenecháš dlho čakat. Emoticon

15.03.2012 [18:52]

Sanasamibože neeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee....rýýýchhlonpokračkol prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím Emoticon Emoticon

4. leluš
15.03.2012 [18:39]

sviniar Edward taká som teraz na neho naštvaná Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!