Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 32. kapitola

11.03.2012 (12:15) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1876×

32. kapitola - Návrat

Bella:

Sedeli sme s Lilly v obývačke a z pohodlného gauča, na ktorom sme boli rozvalené, sme pozerali romantické kómedie. Keď som tak nad tým rozmýšľala, niečo tak originálne sa človeku v skutočnosti stať nemôže, no nie? Všetky tie romantické, sladké gestá s istými dávkami humoru, celé je to len vymyslená blbosť.

Po chvíli buchli vchodové dvere, ako už toľkokrát za posledné dni. O pár sekúnd už mama zdobila kreslo pri pohovke a John sa postavil k nej.

Prišli s úsmevmi a spokojnými tvárami, no keď uvideli mňa a Lilly spolu, obaja sa usmiali ešte viac. Zrejme sa im páčilo, že sme si s mojou budúcou sestričkou sadli.

„Ako bolo?” pýtala sa mama. Usmiala som sa a Lilly ma napodobnila.

„Bolo to fajn, porozprávali sme sa a pozeráme na telku,” odpovedala som.

„Čo vy?” spýtala sa Lilly mami a Johna.

„Príjemný deň,” odpovedali naraz a obidvaja sa priblblo usmievali. Prevrátila som oči a venovala som sa ďalej telke.

***

„Neblázni, Lilly! Naozaj si nikdy nepiekla?” pýtala som sa jej šokovane. Stáli sme v kuchyni aj s babi a chystali sme sa pripraviť niečo dobré na olovrant. Mama a John sa zase venovali sami sebe. To už ani nebolo potrebné komentovať.

„Nie,” priznala. „Vlastne neviem ani len variť. Teda, raz za čas si niečo pripravím, ale varenie nie je nič pre mňa. Zato moja budúca svokra vypeká a vyvára stále. A veľmi dobre,” smiala sa. Tiež som sa zasmiala a začala som sa venovať perníku. 

Lilly ma pozorne sledovala, no nerobila si poznámky. Podľa toho, čo mi povedala, má aj ona dokonalú upírsku pamäť.

„Máš rada pečenie?” spýtala sa po chvíli Lilly. Prekvapene som sa na ňu otočila.

„Ani nie. Sem-tam niečo upečiem, ale nevyžívam sa v tom,” priznala som úprimne a znova som sa otočila k linke.

„Zvláštne,” poznamenala Lilly a ja som len hodila ramenami, neotáčala som sa. „Vieš, usmievaš sa, keď pečieš. Máš v očiach lásku a na perách úsmev.” Ustrnula som v pohybe. Počula som ako babi pustila hrnce a prišla bližšie ku mne. Neviem, čo čakala. Možno, že si ublížim rovno tu, pred nimi, no nie. To už nikdy nespravím. 

„Spomínam,” šepla som a začala som šialene rýchlo mrkať, aby som zahnala tie zradné slzy, ktoré sa už zase, po dlhej dobe, snažili dostať von. „Pripomína mi to staré časy,” dodala som potichu, ale bolo mi jasné, že to počula. Mala predsa upírie zmysly. 

Lilly len prikývla a nechala to tak. Zatiaľ to neriešila, no počítam s tým, že sa ma na to niekedy spýta. Budem pripravená.

Perník sa dopiekol a ja som ho s úsmevom vytiahla z rúry.

„Ešte ho polejeme čokoládou,” povedala som.

„Úžasne to vonia,” rozplývala sa Lilly. Prikývla som.

„A ešte úžasnejšie bude chutiť.”

***

„Nesiem ďalšiu dávku,” ohlásila mi Lilly, keď sa objavili v mojej dočasnej izbe s ďalším tanierom perníkov. 

„Zase?” smiala som sa. „Koľko sa toho do teba vojde, prosím ťa?”

„Pravdupovediac, neviem. Asi dosť, no... ale pribrať nemôžem.” Zazubila sa a schuti sa zahryzla do perníka. Musela som sa smiať. Vlastne som sa s Lilly smiala skoro stále. Bolo to úžasné a veselé dievča. Veľmi ľahko sa mi dostala pod kožu.

„Bože, dúfam, že sa toto naučím piecť. Najbližších päťdesiat rokov to budú moje raňajky, desiata aj olovrant.” Pokrútila som pobavene hlavou.

„A obed a večeru si kde nechala?” provokovala som ju.

„Ver mi, Bell, mne by nerobilo problém jesť ten zákusok aj na obed a večeru, ale pochybujem, že mi to rodina dovolí. Chápeš, potrebujem potrebné živiny a blá, blá, blá.”

„Majú ťa radi, je to pochopiteľné.”

„Áno,” prikývla, „no dokáže to dosť liezť na nervy.”

„Vieš o tom, že máš čokoládu takmer na celej tvári?” spýtala som sa a začala som sa smiať na jej zarazenom pohľade.

„Vážne?” spýtala sa. Prikývla som a zvalila som sa do perín. 

„Nerob si zo mňa žarty, Bella!” Hodila po mne vankúš. 

„Hej,” skríkla som. „Aké žarty? Pozri sa do zrkadla!” Lilly sa postavila a zamierila k toaletnému stolíku. Začala sa obzerať v zrkadielku a keď si všimla svoju čokoládovú tvár, začala sa mračiť. Pokrútila som hlavou a zatvorila som oči. Začínala som byť unavená. 

„Bells, kto je to?” opýtala sa Lilly a ja som sa posadila. V ruke držala Samovu fotku. Usmiala som sa. Bolo to fotené u nás doma. On sa rozvaľoval na gauči a so zaujatím pozeral šport. Vykrikoval a fandil, no pri tom mal stále na perách úsmev. Bol rozkošný a ja som sa mu vysmievala. Povzdychla som si.

„To je Sam,” povedala som jednoducho. Netušila som, čo viac k tomu dodať.

„Keď si sa pozrela na tú fotku, mala si na perách presne taký istý úsmev ako dnes v kuchyni. Vtedy si myslela naňho, však?” ozvala sa po chvíli a ja som sa na ňu pozrela. Počítala som s tým, že to bude chcieť vedieť, no nerátala som s tým, že to bude tak skoro. Je pravda, že som si Lilly obľúbila, no stále som ju nepoznala a bála som sa jej dôverovať naplno. Asi to bolo hlúpe, ale predsa len. Ale Lilly mi dôverovala. Porozprávala mi všetky detaily jej života, dokonca aj to, čo bolo pre ňu najcitlivejšie. Dlžila som jej to.

„Áno, myslela som naňho,” priznala som potichu so statočným úsmevom. Ja už proste nesmiem byť slabá. Lilly pozorovala výraz mojej tváre, tak som sa rozhodla pokračovať. „Je to môj bývalý,” dodala som.

„Tragický rozchod?” spýtala sa. Pokrútila som hlavou zľava doprava.

„Nie, nerozišli sme sa.” Musím uznať, že to zo mňa išlo ako z chlpatej deky.

„Čaká ťa v Jacksonville?” nevzdávala sa. Opäť som pokrútila hlavou.

„Zomrel.” V Lillinej tvári sa objavila ľútosť. Sklopila som pohľad, neznášala som pohľady podobného typu. Mňa nebolo treba ľutovať. To Sam zomrel, nie ja. 

„Nepozeraj sa tak na mňa, prosím,” povedala som, keď už som to dlhšie nemohla vydržať.

„Prepáč, ja len, nevedela som, že...”

„V poriadku, nemala si to odkiaľ vedieť.”

„Chceš sa o tom rozprávať?” spýtala sa opatrne.

„Mám pocit, že ti to dlhujem.”

„Nie, Bella. Neber to tak, prosím. Nič mi nedlhuješ, pokiaľ mi to chceš povedať, tak mi to povieš, pokiaľ nie, nevadí. Dokážem to pochopiť.” Musela som ju objať.

„Si fajn, Lilly,” priznala som.

„Hej, aj ty. Nedúfala som, že by si ocko našiel priateľku s tak úžasnou dcérou. V podstate mám sestru, nie je to super?” rozprávala nadšene. S úsmevom som prikývla. Lilly žmurkla a zahryzla sa do ďalšieho perníka. Prevrátila som oči, no potom som zvážnela.

„Mal autonehodu. No to už je vyše štyri a pol roka. Je to dávno.”

„No stále naňho myslíš, napriek času.” Prikývla som.

„Nedá sa zabudnúť, Sam sa mi dostal pod kožu, vzťah s ním bol vážny. Veľmi vážny, no dokonalý. Bola som šťastná.”

„Až tak vážny, že ste plánovali svadbu?” pýtala sa.

„Nie, svadbu nie. Neuznávam ich. Ja osobne sa vydávať nechcem, no bola som tehotná. Bývali sme spolu a čakali sme dieťa. Všetko to prišlo tak nečakane a bola som z toho všetkého v poriadnom šoku, no nedokážem to ľutovať.”

„Bola si tehotná? Máš dieťa?” Lilly bola očividne prekvapená a ja som mala chuť povedať jej áno. Som matka a som šťastná.

„Nie, môj syn zomrel pár hodín po pôrode.”

„Panebože, Bella, mňa to tak veľmi mrzí.”

„V poriadku. Bolelo to, no už je to preč.” Lilly chápavo prikývla a ja som sa rozhodla povedať jej to celé, presne tak, ako som to spravila pri Ashley. Upírov som vynechala. Spomenula som Edwarda, no nepovedala som meno ani to, že nebol človek.

Lilly na jeho adresu vyslovila pár vulgarizmov a musím sa priznať, že mi to prišlo vtipné, no nesúhlasila som s ňou. Napriek všetkému bol Edward správny chlap. Mal srdečnú povahu.

Ostatných Cullenovcov som nijak nerozoberala, vlastne som sa o nich ani slovkom nezmienila. Nebolo to potrebné.

Keď som sa dostala k časti zoznámenia so Samom, Lilly sa usmievala. Zdalo sa jej to rozkošné a po čase to tak prišlo aj mne. No vtedy som z celej situácie bola skôr zúfalá.

Pri rozprávaní o Samovej nehode a smrti synčeka som sa opäť neubránila slzám. No podľa Ashley to bolo prirodzené a normálne, nemusela som mať obavy. Psychické problémy boli, vďakabohu, preč. Samozrejme, pred Lilly som sa zmienila aj o nich, no pokus o samovraždu som radšej vynechala. Nebola som na to hrdá.

Po niekoľkých hodinách rozprávania som príšerne unavená zaspala, no zase o niečo ľahšia.

***

Prešlo ďalších pár dní a bolo načase vrátiť sa domov, do Jacksonvillu. V Kanade som už dva týždne a moja práca mi začína poriadne chýbať. Túžim sa znova vrátiť do rušného mesta, do zhonu a znova aspoň raz stáť v rannej zápche.

Áno, Kanada bol krásny kraj, no nie tak veľmi obývaný a v tejto časti už vôbec nie. Chýbal mi mestský ruch.

Zišla som schody a sadla som si vedľa mamy na pohovku. Boli tu všetci a to bola skvelá príležitosť oznámiť im, že sa vraciam domov. Taktiež by som v najbližšej dobe mala zájsť k Charliemu aspoň na pár dní, no nemám toľko času.

„Mala by som sa už vrátiť do Jacksonvillu. V práci som nebola už dva týždne, musím dohnať zameškané a začína mi to chýbať,” priznala som potichu.

„Bells!” zvolala mama. „Veď si tu len pár dní, nechoď ešte,” naliehala.

„Mami, sú to už dva týždne, zdržala som sa dlhšie, než som mala v pláne, je najvyšší čas vrátiť sa domov.”

„Budeš mi chýbať,” povedala smutne.

„No tak, mami! Budem na telefóne a ty tu máš Ruth a Johna s Lilly. Uvidíš, ani si na mňa nespomenieš.”

„To je pravda, ale aj tak. Si príliš ďaleko. Nechcela by si zvážiť, že by si sa sem presťahovala? Teda, môžeš si kúpiť vlastné bývanie, ale bola by si nám bližšie.”

„Nie, mami!” stopla som ju skôr, ako stihla príliš fantazírovať. „Pochop ma, v Jacksonville je môj domov. Nechcem sa znova sťahovať. Mám tam prácu a priateľov, celý môj život je v Jacksonville.”

„Ja viem, zlatko.”

„Tak vidíš,” povedala som a objala som ju.

Rozlúčila som sa aj s ostatnými, pobalila som si všetky veci a s ťažkým srdcom som na druhý deň odchádzala na letisko. Budú mi chýbať, veľmi. A nemyslím len mamu a Ruth, ale aj Lilly a dokonca aj Johna.

Teraz už viem, že si mama vybrala dobre a s Johnom bude šťastná. Aj keď je upír, je to skvelý muž a človek. O tom ani v najmenšom nepochybujem,

No a Lilly. Lilly je moje zlato. Ďalšia úžasná osôbka v mojom živote, ktorej sa nehodlám tak ľahko vzdať. Už za tak krásny čas v nej vidím vernú priateľku a bláznivú sestru.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 32. kapitola: