Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 19. kapitola

10.02.2012 (19:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1569×

19. kapitola - Sam

Bella:

„Myslím, že sa išla hore prezliecť,” ozval sa za mnou známy hlas. Celá nadšená som sa otočila.

„Babi, preboha, čo tu robíš?” spýtala som sa s obrovským úsmevom cez celú tvár. Vybrala som sa k nej a silno som ju objala.

„Mala som pocit, že ti mama spomínala prekvapenie,” odpovedala s lišiackym úsmevom, keď som sa odtiahla.

„To áno, ale poznáš mamu. Myslela som, že to bude nejaká hlúposť, ale toto... Ja nemám slov. Tak rada ťa opäť vidím.”

„Aj ja teba, zlatko,” povedala babi a pohladila ma po líci. Bolo na nej vidno, že pred časom sa nedá ujsť. Zase vyzerala o niečo staršie ako minule, ale stále sviežo. Ruth bola iná ako Marie Swanová. Marie bola babička a Ruth je babi. Prezývky z detstva, ktoré vydržali. Ale obe mali spoločnú tú obrovskú materisnkú lásku, nehu a starostlivosť. Na babičku Marie si nepamätám veľmi dobre, ale jej vrúcny pohľad si budem pamätať do smrti. O tom ani najmenej nepochybujem.

„Ako vidím, našla si svoje prekvapenie,” ozvala sa mi za chrbtom mama.

„Áno, alebo skôr prekvapenie si našlo mňa.” Žmurkla som na babi a usmiala som sa na mamu. „Konečne, normálne prekvapenie,” pochválila som ju. Toto sa proste musí uznať.

„No čo ti poviem, Bells, nebol to môj nápad.” Zasmiala som sa.

„To som si mohla hneď myslieť,” povedala som a otočila som sa na starkú. „Ďakujem za úžasné prekvapenie, babi.” Babi sa usmiala a potom si ma celú premerala pohľadom. Zastavila sa na mojom brušku.

„Si obrovská, Bella. To bábo rastie pekne rýchlo.” Opäť som sa usmiala, inak to ani nešlo.

„Hej,” položila som si ruku na brucho, „bude to poriadny chlapisko po ockovi.”

„Takže chlapček,” povedala babi, nebola to otázka.

„Správne, chlapček. Dozvedeli sme sa to len dnes. Čo povieš, mami, na to, že zo mňa bude babka?” rozprávala Renée. Bola nadšená.

„Že to dieťa môže byť rado, že má zodpovednú mamu a prastarú mamu,” odpovedala mame babi. Zasmiala som sa. Renée sa zatvárila na oko urazene a ja som sa rozosmiala ešte viac. Milovala som ich pošťuchovanie.

„Neviem, prečo sa smeješ, Bella,” povedala mama vážne a teraz sa rozosmiala už aj starká.

„Ach, Renée, stále večné dieťa.” Pokrútila hlavou.

„Dieťa stratenej generácie,” doplnila som ju.

„Nemyslím si, že je stratená celá generácia, Bells, ale výnimky sa vždy a všade nájdu,” rozprávala babi vážne a ja som prikyvovala. Očividne chcela mamu naďalej provokovať. Nechala som ich tam, vybrala som sa k sedačke a pohodlne som si sadla. Mala som na ne skvelý výhľad a naozaj som sa bavila. Po chvíľke ich to však prestalo baviť. Prisadli si ku mne. Začali sa preberať vážne témy a to sa mi prestávalo páčiť.

„Bella, zlatko,” ohlásila ma babi, „mrzí ma, že som nemohla prísť na Samov pohreb. Ja som mala možnosť vidieť ho len dvakrát, ale viem, že to bol úžasný muž.” Stopla som ju skôr, ako som sa stihla zase rozplakať.

„To je v poriadku, babi. Ja viem, že si nemohla prísť. Už sa o tom nebavme, prosím.” Žiadala som, aby o tom nehovorila, ale pravdou bolo, že som to zo seba potrebovala dostať. Aspoň raz za čas, ale kvôli mame a kvôli tomu, koľko sa pre mňa už natrápila, to potlačím. Babi sa na mňa podozrievavo pozrela, čítala mi v tvári. Ona ma dokonalo poznala, snáď ešte lepšie ako mama. Vedela som, že sa k tejto téme vráti. Ale neskôr, a to je to podstatné.

„No,” privolala mama pozornosť zase na seba, „mala som slabú chvíľku a snažila som sa upiecť tortu a myslím, že sa mi vydarila, takže kto si dá?”

„No ja neviem, mami. Čo všetko si do nej dala?” spýtala som sa trocha podozrievavo. Mama pretočila oči.

„Nie je otrávená. Myslím na zdravie svojich blížnych.”

„No dobre, Renée, prines ju,” ozvala sa pre zmenu babi, „uvidíme, čo si sa naučila.” Renée si odfrkla a vybrala sa do kuchyne. So starkou sme pozorne počúvali, čo sa deje v kuchyni a keď sa mama objavila aj s tortou, ktorá vyzerala jedlo, úžasom som otvorila ústa.

„Nevyzerá otrávene,” pošepla mojim smerom babi. Prikývla som na znamenie súhlasu.

„Hej, vy dve, trocha dôvery, prosím.” Len som sa na mamu ospravedlňujúco usmiala. Renée každej podala tanierik s tortou a sama sa do nej pustila. Vyzerala, že jej chutí. Vymenili sme si so starkou ešte jeden prekvapený pohľad a potom sme sa každá pustila do svojej porcie.

Na moje prekvapenie nebola len jedlá, ale aj chutná. Tak toto začína byť naozaj zvláštne. Renée sa učí variť. A ide jej to. Čo sa ešte nedozviem?

„Vyzerá to tak, že nič nie je nemožné,” zamrmlala si popod nos babi a ja som sa usmiala. Mama sa však zachovala dospelo a úspešne babi ignorovala. Mám taký pocit, že naozaj dospieva.

Dojedli sme tortu, všetky sme sa rozvalili v obývačke a mama naladila nejakú argentínsku telenovelu.

„Nie som si istá, že je toto môj štýl, mami,” namietala som.

„Toto je štýl každej ženy, Bella. Mlč a pozeraj. Si tehotná, celú materskú presedíš pri telenovelách.” Striasla som sa.

„Pevne verím, že ja budem výnimka.” Mama to nechala tak a ja som sa zadívala do telky. Nebolo to také zlé. Keď to skončilo, zase sa rozbehol rozhovor. Pre moje šťastie, opäť veselý.

„Už si rozmýšľala nad menom, Bells?” spýtala sa z ničoho nič babi a ja som sa na ňu prekvapene otočila. „No nad menom pre bábo.”

„Ou, no nie,” priznala som.

„Nie?Vážne? O chvíľu sa to dieťa narodí, si v ôsmom mesiaci a stále nemáš meno?”

„Nemala som čas nad tým uvažovať, ale máš pravdu, myslím, že by som naozaj mala začať premýšľať.”

Mama a babi ma začali zahŕňať veľkou kopou chlapčenských mien, ale mne ani jedno neprišlo dostatočne vhodné pre moje dieťa.

„Thomas,” navrhla mama.

„Nie,” zamietli sme to meno so starkou.

„Čo Charles?” ozvala sa starká. Pokrútila som hlavou.

„Tak Charlie,” povedala Renée a ja aj babi sme sa na ňu otočili. Pozerala na nás a potom dodala: „Po starom otcovi,” vysvetľovala. Babi to hneď zamietla a vyčarila pred mamu milión dôvodov, prečo nie toto meno. Ale mňa niečo napadlo.

„Nebude sa volať po starom otcovi,” povedala som a mama s babi prestali v dohadovaní a pozreli sa na mňa, „bude sa volať po otcovi. Sam.”

„To je skvelý nápad,” súhlasila babi. Pozrela som sa na mamu.

„Čo na to vravíš?” spýtala som sa.

„Hej, Sam. Po otcovi, ale zároveň aj po jednom dedkovi. Voči tomu druhému to nie je fér.”

„Renée, prosím ťa,” začala starká, ale rukou som ju zastavila.

„Nie, tentoraz má mama pravdu. Bude sa volať Samuel Charlie Renaldo. Po oboch dedkoch a ockovi.”

Lenuš, háha. =D Nebol to Edward, ako si typovala na fb, ale aspoň som sa bavila an tvojej istote. =D Prepáč mi to, miláčik. Ľúbim ťa, ale ty vieš´, aká je nuda sviňa. =D

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 19. kapitola: