Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever - 15. Ty si vlkolak!

19.06.2013 (20:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2043×

15. Ty si vlkolak!

Nesúhlasne som zavrčal, keď sa odo mňa odtiahla. Teplo jej tela sa mi páčilo. Bola ako človek, neskutočne krásny človek. S úsmevom sa otočila. 

„Kašlime na to, nech nás vidia,“ vyhlásil som. Načiahol som ruku k jej vlasom a zaplietol si ich medzi prsty. Rázne pokrútila hlavou. 

„Nemôžem. Ešte nie.“ Hlasno som si vzdychol. Nechcel som, aby opustila taxík. Ale ona sa nedala presvedčiť. AJ keď chcela byť so mnou, chcela prísť do Letného domu sama, aby nikto z Egyptského klanu nemal podozrenie. Mne bolo jedno, kto nás uvidí. Ku Kristen som nič okrem priateľstva nič viac necítil, aj keď by ju náš spoločný príchod ranil, musela sa s tým zmieriť. Stiahol som Bellu späť na svoju hruď a pobozkal ju. Vášnivo. Taxikár nesúhlasne odfrkol.

„Mala by som ísť,“ usmiala sa a ešte raz m pobozkala na nos. V krátkych šatách, ktoré som jej musel ukradnúť v obchode vyzerala sexy, aj keď najviac sa jej hodilo, keď bola úplne nahá. Aspoň podľa môjho názoru. Zmučene vystúpila a ja som mal na tvári rovnaký výraz. Možno by bolo ľahšie uniesť ju na súkromný ostrov, prebleslo mi hlavou, keď som pokynul taxikárovi, aby išiel ďalej. 

Prvé slnečné lúče sa lenivo predierali cez oblaky, keď som dorazil do Letného domu. Zaplatil som taxikárovi a vošiel dnu. Boli tu všetci okrem Kristen. Victorii, mladej upírke, sa trochu polepšilo a nechali ju výnsť z izby. Stále bola rovnako vydesená a podľa jej myšlienok som usúdil, že má strach - čo ak z niektorého kúta na ňu vybehne vlkolak a zabije ju tak, ako jej priateľov? Bolo mi jej úprimne ľúto. Psychicky bola totálne na d ale aby si neublížila alebo niekomu inému, dohliadal na ňu Benjamin. Myslel na to, že by bola pekná, keby sa aspoň trochu upravila a nesprávala sa ako úplný šialenec. 

Vošiel som do obývačky a pozdravil sa s Amunom. Prekvapene si ma prezeral, ale nič nepovedal. Z mojej vysmiatej tváre mu muselo byť jasné, že som mal dobrú noc a nechcel sa do toho starať. Jednoducho povedané, bol to chlap na tom správnom mieste.

„Ako sa cíti Victoria?“ opýtal som sa. V hlase som mal pochybnosti, pretože Amun s Tiou ju chceli ešte včera zabiť, aby ukončili jej trápenie.

„Povedali sme jej, že by bolo najlepšie ukončiť to a odvtedy sa dosť spamätala. Ešte to nie je celkom plnohodnotná upírka, ale je na tej správnej ceste.“ Trochu sa pousmial. Bol rád, že nemusel zabiť nikoho z vlastného druhu. Prikývol som a chcel odísť, no jeho Ďalšie slová ma zastavili pri dverách. „Kde si nechal Marie, Edward?“

Prehrabol som si vlasy a neisto sa k nemu otočil. Bol som ňou nasiaknutý a nech som akokoľvek nevinne pomykal plecami, Amunovi sa z tváre nestratil úsmev. Mávnutím ruky ma potom poslal preč. Vydýchol som si. Isabella ma zabije.

Čakal som na ňu. Bol som už netrpezlivý, keď som sa osprchoval, prezliekol a naraňajkoval, a ona stále nikde. Začínal som mať obavy. Nemal som ju pustiť z toho prekliateho taxíka. Mal som ju držať v náručí tak pevne, až by sa nemohla brániť nie to ešte vystúpiť. Chodenie po izbe mi nepomohlo. Iba som zbytočne rozpálil koberec. Nebola tu ani Bella, ani Kristen. Zdalo sa mi to podozrivé a ten zvrátený kúsok mojej duše začal premýšľať, že to možno nie je náhoda. Čo ak ich Kristen sledovala do lesa - bola ním predsa posadnutá. A potom naspäť domov a keď Bella vystúpila, napadla ju. Nepochyboval som o tom, že ak by sa také niečo predsa len stalo, Bella by sa vedela ubrániť. Mala toľko schopností, že sa mi o nich mohlo len snívať. Kristen by nemala šancu, zhodnotil som, ale neprestal sa báť. Po troch hodinách som to nevydržal a vystrelil z izby upírskou rýchlosťou. Nedával som pozor a na chodbe som sa zrazil s Victoriou. Padol som k zemi a ju odhodilo cez celú chodbu. Vystrašene vykríkla.

„Došľaka, Edward!“ zreval Benjamin. Priskočil jej na pomoc, no ona nechcela vsať zo zeme. Vyľakal som ju. 

„Prepáč, bol som myšlienkami úplne inde, mrzí ma to,“ ospravedlnil som sa. Podišiel som k nej a podal jej ruku. V očiach mala toľko hrôzy, že by som sa z toho mohol zblázniť aj ja. Moju ruku neprijala. Benajmin si k nej kľakol a začal ju tíšiť. Posral som to. Niekoľkodňová práca Amuna a Tii bola v háji. 

„Čo sa to tu deje?“ zaznel mi v ušiach, ten najdokonalejší hlas, aký som kedy počul. Donútil som sa neusmievať sa ako šialenec, keď som sa natočil k Belle. Venovala mi krátky pohľad, pri ktorom jej jemne zružoveli líca a pozrela späť na Victoriu. 

„Vydesil som ju,“ odpovedal som na jej otázku. Prekvapene nadvihla obočie, no viac sa nepýtala. Prešla popri mne, akoby som tam ani nebol a zalizla do svojej izby. Ignorovala ma naozaj skvele. Bola to skutočná herečka. Victoria sa vzpriamila. Postavila sa na rovné nohy a pritisla sa k múru. Jej myšlienky mi zrazu pohltili myseľ. Cítil som veľký strach. Celá sa klepala - ešte viac než predtým - a z jej úst sa vydral vzlyk. 

„Victoria?“ opýtal sa Benjamin neisto. Dotkol sa jej ramena, ale ona ho tak rýchlo poslala k zemi, že som sotva stihol mrknúť. Už sa nebála. Na tvári sa jej zračilo odhodlanie a jej chaotické myšlienky, ktoré ma pohlcovali, a vôbec som im nerozume, mali odrazu jasný cieľ - zabiť Bellu. 

„Čože?“ vykríkol som. Spamätal som sa príliš neskoro. Victoria už prešla cez dvere - áno, neotvorila ich - a vrhla sa na moju milenku. Keď som vpálil do izby, už ležala na nej a sala jej krv. Bella vrčala, bránila sa. Nakoniec sa jej podarilo vyhodiť Victoriu do vzduchu, kde som ju zachytil a stiahol k zemi. Držal som ju pevne. Už nebola novorodenou, ale stále mala veľkú silu a v očiach také odhodlanie, aké som nevidel ešte nikdy v živote. Zdvihol som pohľad k Belle. „Si v poriadku?“

Pozrela na ruku, ktorú mala celú od krvi a opäť si ju pritlačila na ranu. Bella mala šťastie, že Victoria tesne minula hlavnú krčnú tepnu. „Budem. Ale bolí to.“ Skrivila tvár a prepichla Victoriu pohľadom. Tá sa vzpierala. Bránila sa môjmu zovretiu, zapierala sa do zeme a chcela ma odtlačiť. V hlave mala totálne šialenstvo. Sladká krv, ktorá sa Belle valila zo škaredej rany, ju dostávala do zúfalstva. Nedokázala sa ovládať. Potrebovala sa napiť a fakt, že nebola už pár dní na love jej tiež veľmi v sebaovládaní nepomohol. Aj ja sám som mal problém vydržať tú omamnú vôňu vedel som však, čo by sa Belle stalo, ak by som sa nechal uniesť pudmi. Spolu s Victoriou by sme ju vysali do prázdna. 

„Benjamin! Odveď ju, je šialená,“ zakričal som na neho. Už sa neváľal na zemi, stál pri dverách. Poslúchol ma, o keď ju bral popod pazuchy, aby ju odtiahol, čo najďalej od nás, vzoprela sa. 

„Vy tomu nerozumiete,“ kričala zúfalo. „Ona je s nimi. Ona je vlkolak!“ Pozrel som sa na Bellu a potom na Benjamina a oboch nás to pobavilo. Nezadržali sme smiech. 

„Marie? A vlkolak? Zase máš vidiny?" pýtal sa Benjamin. Victoria mu kopla do kolena, čim ho odsotila a znovu sa chcela vrhnúť na Bellu. Nedokvolil som jej to. Šmahom ruky som ju odsotil cez niekoľko izieb a hlasno zavrčal. 

"Edward?“ Pribehli nám na pomoc zvyšný členovia Egyptského klanu. Pozerali sa na tú spúšť a chceli nás pokarhať, keď Victoria vyletela ako strela a keby ju nebol Amun pevne chytil, tentoraz by som ja bol preletel cez pár stien.  

„Pomiatla sa,“ vysvetlil som jednoducho. Tia nadvihla obočie. Skúmavo si nás všetkých prezerala a nakoniec pokinula Amunovi, aby ju odviedol preč. Osamel som s Bellou a neváhal k nej priskočiť. Odtiahol som jej ruku a skontroloval ranu. Bola hlboká, Victoria jej vyrvala kus mäsa, ale pomaly sa hojila. Nežne som ju vzal na ruky a nevšímal ci jej protesty. Položil som ju až vo svojej izbe na posteľ. 

„Uzdravím sa. Ale nemala by som tu byť,“ chcela vsať. Zatlačil som ju do matracu a nasúhlasne pokrútil hlavou. 

„Amun to už vie. Ráno zachytil tvoju vôňu na mne, bolo neskoro, aby som mu čokoľvek vysvetlil.“Pokrčil som ramenami. Bella rezignovane vzdychla a pohodlnejšie sa uložila na posteli. Venovala mi slabý úsmev. Nemohol som jej ho opätovať. Vo vnútri ma škrela jedna otázka. 

„Kde si bola?“ dostal som zo seba nakoniec. 

„Prejsť sa,“ odvetila, akoby po lese nebehala celá svorka vlkolakov, prirodzených nepriateľov upírov. Čakal som. "Nechcela som sem prísť hneď po tebe, aby to nebolo nápadné. Tak som sa vydala do lesa, prečistiť si myšlienky."

Prečo som jej neveril - musel soms a opýtať sám seba. Dobre, možno bola odvážna, nebála sa jednému vlkolakovi postaviť tvrárou v tvár, ale celej svorke? Ťažko sa mi verilo, že by išla do lesa a nestretla ich. Zahryzol som si do jazyka, aby som nevychrstol nejakú ďalšiu otázku, teraz som si to u nej nechcel pokaziť. Hlavne, keď sme tak pekne začali a ja som s ňou chcel skutočne stráviť každý deň. Nahol som sa k nej a pobozkal ju zľahka na pery. Venovala mi te najčarovnejší úsmev, aký v tomto stave dokázala vykúzliť. Zamračil som sa. Niečo som mal medzi perami. Vlčí chlp. Zavrčal som tak hlasno, že to musel počuť aj hluchý. Bella sa odtiahla. 

„Takže si sa bola len prejsť?!" nedokázal som sa ubrániť pocitu, že mi klamala. Jasné, spočiatku klamala veľa, no ja som si myslel, že tou včerajšou nocou sa už konečne všetky jej klamstvá skončili. Evidentne nie!

„Áno. Prebehnúť. Niekde sa to na mňa muselo nalepiť.“ Ohromene som otvoril oči. Naozaj bola takú hlúpa a verila, že toto jej zhltnem?

„Stretla si vlkolakov? Máš niečo s niektorým z nich?“ Bolo to šialené tvrdenie, ale pri nej by ma už naozaj nič neprekvapilo. 

„Myslíš, že mám milenca?“ 

„To si povedala ty. Máš?“ Ledva som sa dokázal udržať na mieste. Potreboval som niečo rozbiť. Ešte raz hodiť Victoriou cez všetky steny. Inak hrozilo, že ublížim Belle. 

„Nie! Preboha, ako ťa mohlo niečo také napadnúť, veď vieš, že si bol môj...“ znelo do stratena. Sklopila pohľad, zahryzla si do pery a potom si hlasno vzdychla. „Asi by som ti mala niečo povedať.“ Čakal som, nič iné mi neostávalo. Ale ona nič nehovorila, vstala a ťahala ma za ruku preč z domu. Pár krát som sa jej spýtal, kam to ideme. Neodpovedala. Srdce jej búšilo ako splašené, keď sme prekročili hranicu lesa. Zastavila a otočila sa ku mne. 

„Ak o tomto niekomu povieš, Edward Cullen, prisahám, že sa nedožiješ ďalšieho rána,“ vyhrážala sa. Pomaly mi praskali nervy. Zaťal som sánku a ruky do pästí. Oprela ma chrbtom o strom. Všetky moje zmysli boli v pohotovosti. Kedykoľvek sme mohli naraziť na vlkolaka, aj keď sme neboli až tak ďaleko v lese.

Sledoval som Bellu. Stála pár metrov odo mňa. Vyzula sa a nervózne si začala rozväzovať šaty. Aj v takejto situácii sa mi napli slabiny. Vôbec som tomu nechápal. Prešla nahá okolo stromu, začul som, ako sa nadýchla a potom niečo blyslo. Neoslepilo ma to. Bolo to biele svetlo, ktoré vyformovalo postavu zvieraťa. Veľkého. S chôstom a dlhými ušami. Predo mnou sa ocitol vlk veľký niekoľko stôp a keby som nevidel, ako sa Bella v neho premieňa, bez milosti by som bol zaútočil. Taraz som však len padol na kolená k zemi. Hnev vystriedal šok. Obrovský. Nedokázal som tomu uveriť. Bella bola vlkolak. Skutočný smradľavý pes s ostrými zubami. Vlastne nesmrdela. Voňala, uvedomil som si šokujúco. Voňala lesom, slnkom a kvetinami. Bola to skoro rovnaká vôňa, akú mala v ľudskej podobe, Teraz k nej zamiešalo len trochu viac živočíšnosti, čo ma ešte viac vzrušilo. Vzrušoval ma vlkolak. Preboha. 

Skryl som si tvár do dlaní a stále tomu neveril. Pri uchu som pocítil studený čumák. Inštinktívne som zdvihol ruku a poškrabal to prerastené zviera po hlave. Zapriadla. Takto som si svoj vzťah s Bellou nepredstavoval. Vystrčila jazyk a začala ma oblizovať. Nedala sa odtlačiť. Zrazu mi jej objemné telo zmizlo z rúk a bola tam Bella. Oblizovala ma po krku a keď si to uvedomila, zarazila sa. 

„Prepáč," kajúcne sa odtiahla a čakala na moju ďalšiu reakciu. Ovládol som sa, aby som hystericky nevzal nohy na ramená. Bol som strachoput. 

„Odkedy?" chcel som vedieť, ešte predtým, než sa dozviem ako.

„Premenila som sa prvý krát pred pár dňami. Načakala som to. Ale keď napadli Kebi, ten vlkolak ma pohrýzol." Pokrčila ramenami na znak toho, že už k tomu nevie nič viac povedať. Vtedy zrazu všetko dávalo zmysel. 

„Preto si zmizla na tri dni," šepol som si pre seba. Súhlasne prikývla. Pohľadom som zamyslene blúdil po jej tele. Aj Aro kedysi prežil uhryznutie. Bol to zázrak, ale skutočne sa to stalo. Bella však nebola Arovou dcérou, nemohla to mať v génoch. Žeby bola ešte výnimočnejšia, než sme si doteraz veštci mysleli? Pohľadom som ostal v jej nahom lone. Celé moje telo sa naplo vzrušením a to ma vrátilo späť k Belle. Nezadržal som zavzdychanie.

„Myslím, že by sme sa mali vrátiť späť do domu,“ navrhla. Pomaly sa načiahla po veci, ale ja som ju zadržal. Stiahol som ju k svojim perám a následne ju uložil do lístia. Neprotestovala. Ovinula mi nohy okolo bedier a pomohla mi z nohavíc...

Vďaka vaším hlasom v ankete som sa prinútila znovu pustiť do tejto poviedky. Ostáva nám ešte pár kapitol a ja pevne verím, že keď ste chceli, aby som túto poviedku dokončila, tak ste si ju aj prečítali a necháte mi tu pár komentárov, za ktoré budem veľmi vďačná. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever - 15. Ty si vlkolak!: