Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda Súmraku - 3. Kapitola

Tak... Hlásim sa s pokračovaním :D Takže, kto to asi tak bol... záhadná postava v otočená chrbtom... :D Dozviete sa. Musím sa priznať, že táto kapitola je trochu kratšia, ale aspoň je tu skoro. :D

Lenže vtom som si uvedomil, že... tá vôňa, ktorá ma oviala patrí... Melanie. Určite. Som si istý, je to jej vôňa.

Rýchlo som tú osobu otočil čelom k sebe. A bola to ona.

„Čo tu robíš? Ako to, že žiješ?“ spýtal som sa šeptom a pri tom som ochromil všetkých upírov v miestnosti. Už dojedli, takže som sa nečakanej premeny obávať nemusel.

„Hľadala som ťa. Bola som s Rose na nákupoch, keď si prišiel. Alice mala víziu. Ak by som tam vtedy bola, viac by si neprišiel,“ šeptala mi späť a objala ma.

Rýchlo som ju schmatol do náručia a bežal som s ňou do lesa ďaleko od hradu. Keď som uznal, že to je už bezpečné, tak som zastavil a položil som ju na zem.

„Nechcela som, aby to bolo posledný krát, čo ťa vidím. Najme keď si sa tak zmenil. Už nič zlé sa okolo teba nešíri,“ povedala mi bez toho, aby som ju vyzval. Potom natiahla ruku a pohladila ma po tvári. Neodolal som a slastne som zapriadol. Tak mi chýbala.

„Ale okolo ostatných. Ach, to bolo desivé. A tvoja sestra...“

„Ako vieš, že mám sestru?“ spýtal som sa jej.

„Edward mi to povedal, ale máte podobnú... ehm... auru. Neviem, ako to povedať. Zväčša je to len pocit. Taký zvláštny a presný. Síce už toho veľa nevidím, ale dokážem rozoznať obrysy A nejako viem i vycítiť, aký ľudia sú. Viem povedať, aký vzťah medzi sebou nejaké osoby majú,“ vysvetľovala mi.

„A... aký vzťah máme medzi sebou my?“ už – už som to chcel vysloviť, no zadržal som sa.

Chcem to vôbec vedieť? – musel som sa spýtať sám seba.

A nie je to trochu skoro, pýtať sa jej niečo také? Asi by som jej mal dopriať čas.

Jemne som sa na ňu usmial, aby som si bol istý, že sa ma nebojí. Usmiala sa tiež a zároveň ma aj objala. Tentokrát som jej objatie opätoval. Tisol som si ju k sebe na hruď a uvažoval som nad jej možnosťami.

„S tu sama?“

„Prišla aj Rose s Emmett. Vraveli, že pre ostatných je nebezpečné, chodiť okolo Volterri, pretože sú talentovaný.“

„Ale teraz pôjdeš naspäť za nimi, dobre?“ povedal som a začal som ju viesť k najbližšiemu mestu.

„Nie.“

„Prosím?“ spýtal som sa nechápavo. Jej odpoveď síce bola celkom jednoznačná, ale netušil som, prečo mi odporuje.

„Bez teba nepôjdem nikam. Prečo som asi prišla až sem, do hradu hrôzy?“ odpovedala mi s rukami v bok. Jej krásne kučeravé vlásky mala stiahnuté gumičkou do neupraveného drdolu. Na sebe mala obyčajné rifle a modré tričko, no aj tak bola prekrásna.

„Dobre, choď za Cullenovými a povedz im, aby ma počkali na letisku. Oni budú vedieť na ktorom, Alice im dá vedieť. Dúfam. Za dva dni prídem za vami. Teraz ťa odvediem do mesta, no ďalej budeš musieť ísť sama. Bol by som radšej, ak by som išiel s tebou, ale musím ísť za kráľovskou rodinou skôr, ako budem mať problém a oni podozrenie.“

Pozerala sa na mňa svojimi zahmlenými očami a snažila sa potlačiť slzy. Rýchlo som ju vzal do náruče a rozbehol som sa.

Bolo to pre mňa také zvláštne, také nové. Dievča, o ktorom som skoro nič nevedel, si ma úplne získalo.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtala sa ma do ramena a snažila sa potlačiť vzlyk.

„Vôbec ťa nepoznám. A pozri, čo teraz robím – chystám sa opustiť Volturiových. Bol som tam skoro 300 rokov a bolo mi tam dobre. Teraz sa mi to zdá ako väzenie. To všetko si urobila ty... ty si ma zmenila a ja ti za to ďakujem,“ vyznal som sa jej.

„Neurobia ti nič?“

„Myslím si, že nie. Asi ma budú podozrievať, ale predpokladám, že by to mohlo vyjsť.“

„Bojím sa,“ šepla a silnejšie sa ku mne pritisla.

„Tebe predsa nemajú ako ublížiť,“ snažil som sa ju upokojiť, no ešte viac sa rozplakala. Potom sa snažila spomaliť svoje dýchanie. Až keď to dokázala, prehovorila, ale znela zlostne.

„Nebojím sa o seba ale o teba!“

„Ehm... s tým nič nenarobím,“ povedal som jej a položil som ju na zem. To už sme boli v meste.

„Tak sa drž. Dva dni. Maj sa,“ rozlúčil som sa a zmizol som.

„Alec! Vráť sa!“ hnevala sa, ale ja som ju nemohol poslúchnuť. Musel som ísť do hradu a požiadať o ďalšie voľno. Ale ako by to bolo najlepšie?

Keby som Arovi povedal: Chcel by som kontrolovať tých vegetariánov. V minulosti už raz niečo prezradili, chcel by som ich strážiť...

To by so mnou poslal armádu, to nejde.

Milý Aro. Som verný člen gardy – alebo som ním aspoň býval – a rád by som si trochu užil večnosť. Nechcel by si mi dať na pár rokov pokoj – chcel som povedať voľno? Veď čo to pre nás je? Ak budeš mať nejaké problémy, alebo ma budeš potrebovať, prídem. A ak by som narazil na niekoho talentovaného, pošlem ho za tebou...

To znie dobre. Či nie? Asi mu to poviem takto.

A nakoniec som to tak predsa len urobil.

„Chlapče, čo tak náhle?“ pýtal sa ma s nespokojným úsmevom. Aro len niekedy dal najavo svoje pocity.

„Nejako mi chýba, trochu si užívať dar, čo som dostal do vienka. Rád by som trochu cestoval. Tých talentovaných ti pošlem. Nezabudnem,“ presviedčal som ho s jeho najväčšou slabinou. Vedel som, že takáto ponuka je pre neho viac než lákavá.

Nakoniec mi dovolil odísť.

Rýchlo som si pobalil nejaké svoje veci a išiel som na miesto, kde som sa chcel stretnúť s Cullenovými a Melanie.

Vstúpil som do haly a zhlboka som sa nadýchol. Bol tu však jeden problém. Bola tu krv a ja som bol hladný.

Skôr, ako som si to uvedomil, stal sa zo mňa predátor.

***

2.Časť - Zhrnutie - 4. Časť

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda Súmraku - 3. Kapitola:

Super kapitolka musím sa klobúk dolu krásna poviedka len tak dalej.

Přidat komentář:

Nick:

Text: