Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda ľadu 3. kapitola

13.01.2011 (10:00) • TiNaCuLLeN • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 930×

Nevedela som, čo mám robiť. Nudiť sa nemôžem, inak na minulosť nikdy nezabudnem. Nakoniec som sa rozhodla, že vyskúšam niečo nové. Ako malá som chodila na klavír, ale dlho som tam nevydržala. No rodičia môj klavír nepredali a pri sťahovaní ho priniesli so sebou. Určite leží v podkroví, kým nezapadne prachom. To nemôžem dovoliť. Je to nádherné veľké hnedé krídlo, ktoré keď zaznie, jeho zvuk sa roznesie po celom dome. Vyliezla som hore rebríkom na povalu a poobzerala sa dookola. Miestnosť bola široká, no hlavne dlhá. Boli tam hnedé plastové okná a podlahu pokrývali parkety. V ľavom kúte vzadu stál klavír. Rozhodla som sa, že spraviť si podkrovnú izbu by nebol zlý nápad. Tak som sa pustila do upratovania. Vydrhla som parkety, vyleštila okná a z klavíra som zotrela tenkú vrstvu prachu.

Znovu som sa vybrala do mesta. Na moje veľké prekvapenie som našla Akadémiu umenia, aj keď som v to moc nedúfala. Hneď som sa musela prihlásiť na klavír, spev a tanec. Mali dosť rušno, takže si mám prísť zadeliť hodiny až o dva dni. Potom som chcela ísť domov, ale začal ma lákať zimný štadión. Dlho som rozmýšľala, čo mám spraviť, ale predsa vyhrala moja túžba sa tam vrátiť. Vedela som, že by som si nemala robiť veľké nádeje, ale stále dúfam, že dostanem druhú šancu byť krasokorčuliarkou.

Otvorila som dvere a začula hudbu. Tentokrát mali tréning krasokorčuliarky. Na ľade korčuľovali tri dievčatá. Asi to boli práve tie, ktoré sú napísané na zozname. Sadla som si na lavičku a chvíľu ich pozorovala.

„Ahoj, ty tu čo robíš?” spýtala sa nejaká milá žena, asi trénerka.

„Prepáčte, ja som sa sem prisťahovala z Phoenixu a chcela som sa spýtať, či by som tu mohla korčuľovať.”

„Už si korčuľovala niekde?”

„Áno, v krasokorčuliarskom klube Phoenix. Korčuľovala som pol roka, ďalšiu sezónu som mala ísť na súťaž, ale odišla som.” Dúfam, že si nevšimla môj náhly smútok v očiach.

„Dobre, o týždeň roztápajú ľaď. Príď začiatkom augusta, kedy bude zase spravený. Môžem sa pozrieť, čo je v tebe. Aspoň by sa rozšíril náš, aj tak malý, krasokorčuliarsky klub.”

Vyšla som von a nevedela, čo skôr. Mala som chuť skákať od radosti, hoci ešte nič nie je isté. No nemohla som zabrániť ani pár slzám, ktoré som vyronila kvôli privolaným spomienkam. Rozhodla som sa prejsť po meste a prevetrať si hlavu.

Veľa tu toho nemajú. Obchody sú malé, knižnica nemá veľký výber. No nevadí, nejako tu prežijem, alebo skočím niekedy na nákupy mimo mesta. Len tak som sa prechádzala a obzerala si výklady, keď v tom na druhej strane prešli ďalší traja krásni ľudia ako u psychoša. Na kraji som spoznala Emmetta, no vedľa neho išla nejaká baba s dlhými hnedými vlasmi a držala sa za ruku s chalanom, ktorý mal bronzové vlasy. Emmett sa zase usmieval od ucha k uchu, no ten druhý na mňa zvláštne zízal svojimi karamelovými očami. Počkať, ľudia také oči nemajú. Lepšie som sa prizrela a zistila, že všetci traja majú také oči. Buď som slepá, alebo mi už naozaj šibe. To bude asi tým počasím. Dážď mi už úplne vymyl mozog.

Doma som nevedela, čo mám robiť, tak som vyliezla do podkrovnej izby. Sadla som si do prostriedku a rozmýšľala, čo by som tam mohla zmeniť. Napadlo mi, že keď už budem chodiť na ten tanec, môžem si zaobstarať zrkadlá a tyče. Budem sa musieť opýtať, u koho sa dajú spraviť.

Z pohľadu Emmetta:

Motal som sa po lese, keď som zrazu začul Jaspera: „Alice, čo vidíš?”

Bol som fakt zvedavý a utekal som do domu. Keď som prišiel, Alice na mňa uprene hľadela. V tvári sa jej odrážalo snáď tisíc pocitov. Hlavne prekvapenie a smútok, ale aj radosť.

„Do mesta sa prisťahovalo nové dievča. Je to pekná blondína. Prežila veľa zlého a dosť trpí.”

„No, a čo s tím?”

„Máš s ňou spojenú celú budúcnosť.”

Ani chvíľu sme neváhali a ja s Jasperom sme vyrazili za Carlislom. Prišli sme až pred dvere, zaklopali a vtrhli dnu.

V tom som uvidel to najkrajšie dievča na svete. Určite to musel byť anjel. Svetlé blond vlasy, zelené oči, tak ako ju videla Alice. Bola dokonalá, nebyť toho, že sa jej v očiach naozaj odrážal smútok. Bolo mi jej naozaj ľúto. Nemohol som z nej spustiť oči. Iba som začul Jaspera, ako hovorí, že musíme počkať. Stále som nereagoval, tak ma musel vydrgať von.

Keď sme už boli vonku, vypleštil na mňa oči.

„Wow, ešte som nestretol žiadneho človeka, ktorý by dusil v sebe takú bolesť. Nechápem, ako to môže vydržať?”

„Ja idem. Povedz Carlislovi, že sa stretneme doma.”

Celý víkend sa vliekol. S Edwardom a Jasperom som bol na love v horách. Stále som bol nesústredený a rozmýšľal nad tou tajuplnou smutnou blondínou.

„Emmett, čo si taký tichý?” opýtal sa ma Edward.

„Stále rozmýšľam, čo mohlo spôsobiť takú bolesť tej blondíne.”

„Keď chceš, môžem jej niečo vyčítať z myšlienok.”

„Nechaj tak, radšej jej nelez do hlavy.”

Carlisle nám prerozprával jej príbeh. Zistil som že sa volá Rose a prisťahovala sa z Phoenixu. Keď nám Carlisle všetko porozprával, len mi jej bolo ešte viac ľúto.

V ďalší deň ma Bella prinútila ísť aj s Edwardom do mesta. Esme potrebuje kúpiť novú lampu, lebo jednu jej Bella rozbila pri neúspešnom pokuse o aerobic. Už sme sa vracali naspäť domov, keď sme po druhej strane uvideli ísť Rose. Na tvári mala stopy po slzách. Ktovie, čo ju zase trápi. Edward jej asi čítal myšlienky, lebo začal na ňu zazerať.

„Daj jej pokoj,” poslal som mu v myšlienkach.

„Prestaň,” šepol mi potichu, „doma sa musíme porozprávať.”

Doma sme sa všetci zišli v obývačke.

Edward začal: „Carlisle, čo budeme robiť? Všimla si naše oči, je mimoriadne všímavá. A znovu sa chystá korčuľovať.”

To už som nemohol vydržať. Chce si ešte viac zničiť život? Rozhodol som sa noc stráviť v lese. Vybehol som z domu a začul už iba Esmein tichý hlas: „Tak sa zdá, že sa nám Emmett zamiloval.”

Autor: TiNaCuLLeN, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda ľadu 3. kapitola: