Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » How I live my life - 5. kapitola

Polštáře 3


V tejto časti sa nám vzťahy rozhádžu a vrátia zasa do normálu. A čo Dave? Ako toto celé môže dopadnúť?

5. kapitola

Keď sme prišli na parkovisko, okamžite som zbadala Cullenovcov a hlavne Edwarda. Znova som sa na neho pozerala tými druhými očami a povzdychla si. David si okamžite všimol môj pohľad.

„To sú oni, však?“

„Hej,“ odsekla som a začervenala sa.

„Nemusíš sa tak tváriť. Viem, ako si sa na neho pozerala,“ povedal.

„Ako?“ robila som sa hlúpou.

„Tak, ako som kedysi pozeral ja na svoju lásku,“ odpovedal. K tomuto som nechcela nič hovoriť. Keďže použil minulý čas, nechcela som sa v tom babrať. Chytila som ho za ruku a potiahla som ho.

„Ja mám teraz hodinu s Alice a to dejepis, ty máš biológiu. Veľa šťastia,“ zapriala som mu. Pustila som ho a sledovala, ako odchádza. Ja som sa vybrala na svoju hodinu a sadla si k Alice, tá sa však nič nepýtala a mne to pripadalo čudné. Jediné, čo sa ma na konci spýtala, bolo, či idem v piatok na ples a keďže som nevedela, o čom je reč, tak mi to vysvetlila a ešte ma poprosila, či by som dnes aj s priateľom (myslela asi Davida) neprišli k nim. Viac so mnou nerozprávala.

Zdalo sa mi to divné a jediné, na čo som prišla bolo, že asi im to doplo, keď ma videli s upírom. Po hodine som bežala skontrolovať Davida. Nie, žeby som mu neverila, ale istota je proste istota. Práve vychádzal z triedy a usmial sa na mňa. Odprevadila som ho na ďalšiu hodinu a takto to šlo celý deň. Bolo obdivuhodné, ako sa snažil nezabiť tu niekoho. Dve hodiny vydržal bez môjho štítu a nikoho nezabil. Bola som na neho hrdá. Na parkovisku mi ešte Alice pripomenula, aby sme k nim prišli. Divne sa pozrela na Davida a odišla. Pokrčila som plecami a išla som teda za nimi.

„Bells? Mohla by si mi vrátiť moje oči?“ spýtal sa a ja som vybuchla do smiechu. Zbehla som dole.

„Vyzeráš prekrásne,“ zložil mi poklonu. Usmiala som sa na neho a vrátila som mu jeho krvavočervené oči.

„Čo od nás môžu chcieť?“ spýtala som sa, kým sme išli ku Cullenovcom.

„Neviem. Myslím si, že už vedia o tom. Budeš musieť vyrukovať s pravdou von.“

Povzdychla som si. Paráda. Bolo mi jasné, že si niečo všimnú, ale nie, že s to všimnú tak skoro. V podstate po dvoch dňoch. A to som si dávala pozor, aspoň som si myslela. Asi bol ten Dave až do očí bijúci. Zaparkovala som hneď na začiatku lúky a v okamihu stáli na verande. Vystúpili sme a David sa ochranitelsky predo mňa postavil. Obišla som ho a kráčala som k nim.

„Pravdu?“ spýtala som sa.

„Boli by sme radi,“ odpovedal Edward. Zahľadela som sa mu do očí. Držal ma svojím pohľadom, ale nevydržala som to a odvrátila som sa.

„Som Isabella Marie Swanová Volturiová,“ zašepkala som. „Členka volturiovskej gardy a poloupírka.“ Ostalo ticho. Nikto sa nehýbal, všetci len na mňa pozerali.

„A on?“ spýtal sa pokojne Carlisle.

„Nie je nebezpečný, ak chcete počuť to. Je tu, aby na mňa dal pár dní pozor.“

„To vysvetľuje, ako si ma porazila,“ so smiechom povedal Emmett a tým odľahčil situáciu.

„Dave, pokojne. Nie sú to nepriatelia.“ Otočila som sa na Davida, ktorý ešte stále zotrvával v bojovom postoji.

„Ako si želáte, moja pani,“ povedal.

„Prestaň mi tak hovoriť,“ sykla som. Často mi tak vravel. Prikývol a ja som sa znova pozrela na Cullenovcov. Videla som, že sa chcú so mnou ešte rozprávať. Pokrčila som plecami a kráčala k nim, ale Dave mi zatarasil cestu.

„Nedôverujem im,“ zašepkal naliehavo.

„Ja ale áno. Nič mi neurobia. Ak nechceš, nemusíš ísť so mnou,“ povedala som a objala ho. Podala som mu kľúče od auta, ale neprijal ich.

„Mám na teba dávať pozor. Idem s tebou,“ odhodlane odvetil, chytil ma za ruku a vykročil. Nechápala som, o čo mu ide. Vždy bol veľmi rezervovaný, ale odkedy som s ním teraz trénovala, je ku mne iný. Milší a ochranitelskejší. Keď som si sadala, stiahol si ma na kolená a majetnícky ma objal. Nechápavo som sa na neho zahľadela. Potom Carlisle spustil príval otázok a ja som na každú odpovedala. Neskoro večer, keď sme odchádzali, som sa chcela opýtať na jeho správanie, ale povedal mi, že mi to vysvetlí neskôr. Večer som sa však vysvetlenia nedočkala a zaspávala som s rôznymi myšlienkami.

Dúfala som, že ráno sa dočkám vysvetlenia, ale nikde som ho nemohla nájsť. Prešla som izbu po izbe, párkrát zakričala jeho meno, ale nemohla som ho nikde nájsť. Vrátila som sa do izby, že som možno niečo prehliadla. A naozaj, na posteli ležala obálka s mojím menom a ja som neváhala a otvorila ju.

Milá Bella, budeš si musieť poradiť sama. Aro ma potrebuje na inom mieste. Si silná a verím, že to dokážeš. Dávaj si pozor.    Dave

 

David:

Bella si išla ľahnúť a ja som si vybehol vybaviť odchod odtiaľto. Nepriznával som si to, ale bolelo ma pozerať sa, ako hľadí na Edwarda. Presne tak, ako ja na ňu. Ach, keby len vedela, ako veľmi ju mám rád. S Arom som sa dohodol, že smiem odísť, ale mám skontrolovať situáciu v južnej Amerike, preto som sa rozhodol pre rýchly lov pred návratom k Belle. V noci som vyriešil všetky potrebné veci, aby som sa ráno mohol vytratiť. Neodolal som poslednému pohľadu na moju Bellu. Bola prekrásna, spala tak pokojne, na tvári úplný pokoj. Musel som odísť, kým si to nerozmyslím a nezostanem tu s ňou. Vzal som si veci, nechal v dome list a zmizol som jej zo života.

 

Bella:

Ostala som zmätená Davidovým náhlim odchodom. Ale svet nečaká a tak som sa odobrala do školy, kde ma už čakala Alice.

„Tak, kde máš priateľa?“ spýtala sa a odlepila sa od stĺpa, o ktorý sa opierala. Prekvapilo ma, že ma Alice objala, ale asi sa cez moje menšie klamstvo preniesla. Ach, keby si len vedela, Al.

„Nie je to môj priateľ. A musel odísť. Aro mal niečo dôležité.“

„Aro… Nedokážem tomu stále uveriť. Ty a Volturiovci,“ povzdychla si.

„Hej, to je k neuvereniu,“ povedala som a vykročila som na hodinu. Mali sme samé testy, takže som sa s Alice mohla poriadne porozprávať až na obede.

„Ideš na ten ples?“

„Uhm?“ Zaskočilo mi a ja som sa rozkašľala

„Ach, Bella, včera som ho spomínala.“

„Aha. No ja neviem. Keby tu ostal Dave, tak by sme mohli ísť aj spolu, ale takto… nemám s kým. A tiež nemám žiadne šaty.“

„Okej. Tak po prvé. Akýkoľvek chalan by s tebou išiel. Po druhé, šaty nebudú problém, zájdeme si na nákupy. Tak či tak som už potrebovala aj ja nové. Takže…“

„Čo ja viem? Dobre, nákupy si môžeme dať. A toho partnera tiež nechám na tebe. Nemám chuť si niekoho zháňať. Koho uznáš za vhodné a bude chcieť ísť so mnou, tak s tým pôjdem.“

„Super.“

„Som rada, že si spokojná.“

„To budeš aj ty,“ povedala tajomne a vyskočila pol sekundy predtým, než zazvonilo. Nechápavo som na ňu hľadela. 

Po celý čas som musela rozmýšľať, čo má Alice za lubom. A aj keď som to možno nebrala tak tragicky, Dave mi chýbal. Chýbalo mi jeho milé správanie. Cítila som sa tak, akoby mu na mne záležalo. A ten pocit sa mi páčil. Snažila som sa na to nemyslieť a namiesto toho som myslela na ten ples. Som zvedavá, koho mi Alice tak rýchlo zoženie. Ale bolo mi to jedno. Ak to niekomu urobí radosť, že si so mnou zatancuje, nech sa páči. Mne to vadiť nebude. Na chvíľu som vypustila z hlavy svojho tajomného partnera a snažila som sa rozmyslieť si, aké šaty si oblečiem. Chcela by som niečo veľmi netradičné, pritom pekné. Žeby čierne? Áno, to by sa mi páčilo.

Zvyšok školy prebehol tak rýchlo, že som to akosi nestihla zaregistrovať. Po škole mi Alice prikázala odviesť auto a hneď sme mali vyraziť. Dokonca sa k nám pridala aj Rose. Vyzerá to, že ma má aspoň o niečo radšej. Aspoň dúfam. Celú cestu tam sme sa rozprávali. Alice zastavila pred nejakým obchodom, niekde v centre mesta, a povedala, že tu si každá nájdeme to, po čom túžime. Najprv sme sa pustili do hľadania šiat pre Esme, ktorá na plese mala robiť aj s Carlislom a ešte ostatnými dospelými dozor.

Esme sme vybrali veľmi pekné, a pritom decentné šaty. Boli čierne a siahali pod kolená. Sukňa jemne nazbieraná. Vedela som, že Esme v nich bude vyzerať nádherne. Vybrali sme jej k tomu ešte náramok a pekné náhrdelníky. Nakoniec sme ešte k tomu pridali jemné topánky na vysokom opätku. Potom sme sa začali sústrediť na Rosalie. Rosalie tentoraz nechcela príliš sexi šaty. Preto si zvolila tmavo modré dlhé šaty. Mali na sebe našité koráliky, boli korzetové a pod korzetom padala ďalšia látka. Proste krásne. Rose si k tomu vybrala doplnky a my sme jej to len odobrili. Výber zahŕňal rukavičky, náramok a náhrdelník, korunku a štólu. K tomu si ešte pekné strieborné topánky vybrala a bola hotová. Na rad prišla Alice. Alice už vedela, čo chce, našla tie šaty už minule. Boli dlhé a šedé. Okolo hlbšieho výstrihu mali našité koráliky a také isté boli aj na páse. Odtiaľ sa rozchádzali. K tomu si vybrala veľmi dlhé náušnice a topánky rovnakej farby ako náramok. Vedela som si predstaviť, ako perfektne budú vyzerať.

Dlho som si nevedela vybrať, až kým som ich nezbadala. Boli nádherné! Čierne, netradičné a presne také, aké som chcela. Vpredu boli krátke, sukňa mi sotva siahala do polovice stehien. Navrchu úplne hladké a okolo krku mali ramienka. Na páse boli vybíjané. Sukňa vzadu bola zložená z volánov. Dohromady to dávalo úžasný výsledok. K tomu som si vybrala členkoové čierne čižmičky. Na ruky som si kúpila čierne, taktiež vybíjané rukavice až po lakeť. Alice ani Rose si šaty neskúšali, ja som však neodolala. Chcela som ich vidieť. Padli mi úžasne. Alice podišla ku mne a vlasy mi zdvihla do provizórneho drdola.

„A na oči komplikované tiene. Nikto ti neodolá,“ zašepkala a Rose za mnou prikývla. Bola som veľmi šťastná. Ak už aj nebudem mať partnera, budem sa aj tak cítiť skvele. Z nákupov som odchádzala šťastná a spokojná. A myslím, že aj Al a Rose.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek How I live my life - 5. kapitola:

 1
11.08.2012 [14:43]

Irmicka1povedená kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. BabčaS
20.07.2012 [11:10]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. martty555
19.07.2012 [9:58]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!