Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » How I live my life - 10. kapitola

03.09.2012 (07:00) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 972×

10. kapitola

Zatiaľ vo Volterre:

„Dave? Potvrdili sa naše obavy?“ spustil Aro hneď, ako uvidel Davea prichádzať do trónnej sály. Dave sa hlboko uklonil a chvíľu zotrval v úklone, kým jeden z vládnucich bratov nekývol svojou rukou a nenaznačil mu, aby sa vyrovnal. Keď sa zdvihol z úklonu, kmital očami všade naokolo. Zastavil sa na troch upíroch pred sebou a až po tom, čo každému venoval dlhý pohľad, prehovoril.

„Žiaľ, musím potvrdiť, že tak je. Naše obavy neboli neoprávnené,“ odpovedal a pokračoval. „Horšie je, že už vedia aj o Issy. To zanovité dievča sa rozhodlo mi pomôcť.“ Posledné slová zavrčal. Nie z nenávisti, ale z lásky. Z lásky k tej tvrdohlavej žene. Z kúta miestnosti sa ozval hlas.

„A sme si istý, že je to ona? Že ona je poslednou Princeznou svetla? Dieťaťom života?“ spýtala sa malá Jane a pristúpila bližšie. „Možno sme si to vysvetlili nesprávne a možno skutočne je len obyčajne neobyčajnou poloupírkou,“ zašeptala a sama nebola presvedčená o svojich slovách. Aro len prikývol a postavil sa. Prechádzal po miestnosti a snažil sa to urovnať si v hlave.

„Pamätám si presne slová predpovede,“ zašeptal a už silnejším hlasom pokračoval. „Keď svetlo a tma, deň a noc, dobro a zlo splynú, nastane koniec. Ak však zvolí si zatratenú dušu, svetu nezazvoní zvoniec. Asi mala akési rozprávkové cítenie tá, čo to predpovedala,“ doplnil Aro celkom zvesela. Potom však ešte viac zvážnel.

„Existujú dokumentácie, že deti svetla a tmy existovali. Môžeme to dokázať napríklad katastrofami, ktoré sa stali v minulosti. Rôzne epidémie a hladomory. To všetko majú na svedomí deti tmy. Posledná vojna medzi dobrom a zlom bola niekedy v období druhej svetovej vojny. Takzvaná Posledná bitka. Odohrala sa na neznámom mieste a vtedy sa myslelo, že padli všetky deti tmy. Ostala len hŕstka detí svetla a tie poumierali krátko po bitke. Ostala vraj len jedna princezná, ktorá sa vtedy nezúčastnila na bitke. Ak si pamätáte, Isabellu sme našli s umierajúcim, vtedy sme si mysleli, poloupírom. Ale teraz máme dôkazy, že Isabella je posledná žijúca Princezná života. Preto iste viete, čo sa stane, ak ju dostanú deti tmy,“ zakončil Aro a vedel aj bez dotyku, čo beží upírom v tejto miestnosti po rozume.

„Najlepšie, čo sme mohli urobiť bolo, že sme ju zverili do rúk rodiny Cullenovcov. A jediné, čo môžeme je dúfať, že je tam zatiaľ v bezpečí.“

Bella:

Po včerajšom incidente ostali len nejasné spomienky. Keď som si však spomenula len na chvíľku na ten tlak v hlave, zalapala som po dychu. Ako ma však prekvapilo, keď sa pri mne hneď ukázal Edward. Sadol si na moju posteľ a jemne ma objal a snažil sa ma upokojiť. Dych sa mi pomaly vrátil do normálu a ja som sa na cítila bezpečnejšie. Objala som ho a zaborila som si tvár do jeho hrude. Tíško som plakala, lebo som sa bála. Nevedela som, kto alebo čo to bolo. Bála som sa. A potrebovala som niekoho, kto pri mne bude stáť. Niekto, na koho sa môžem spoľahnúť.

„Neodišiel si,“ zašeptala som pomedzi vzlyky.

„Pamätáš? Teraz si moja. A ľudí, ktorých milujeme, neopúšťame,“ odpovedal a ešte viac si ma privinul.

„Milujem ťa, Edward. Navždy.“ Možno sa nepoznáme až tak dlho, ale bola to pravda. Aj keby sa stalo čokoľvek, my spolu proste patríme. Zdvihla som tvár a zotrela si slzy. Potom som sa prilepila na jeho pery. Potrebovala som ich teraz cítiť. Možno som bola sebec, ale inak to nešlo. Proste som si zobrala, čo som potrebovala. Potom som sa vyhrabala z jeho objatia a rýchlo som sa dala do poriadku.

„Je mi ľúto, že som nám to včera prekazila,“ povedala som a sklopila som oči. Prišiel ku mne a nadvihol mi bradu.

„Na to teraz nemysli. Neprekazila si ho, len som sa o teba bál. Už ti je lepšie? Nebolo by lepšie ísť do Volterry?“

„Nie!“ razantne som odmietla. „Nie, žiadna Volterra. Možno som bola vysilená. Mala by som si zájsť na lov. Potom by to bolo lepšie,“ odpovedala som. Viem si predstaviť, ako by vyštartoval Aro, keby zistil, že potencionálne by som mohla mať nejakú novú schopnosť.

„Tak si zájdeme na lov. Len sa prezlečiem a môžem sa pre teba zastaviť. O pol hodinku?“

„Edward, prosím, nenechaj ma samú,“ prosila som. Usmial sa na mňa smutným úsmevom a vyhovel mi. Išla som s ním a kým sa prezliekal, počkala som na neho. Vybehli sme spolu von. Ja som sa vrhla po prvej srnke a Edward po pume. Vzdialil sa odo mňa len na chvíľu, ale aj to stačilo, aby si ma moje nočné mory našli. Tentokrát osobne.
 

Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek How I live my life - 10. kapitola: