Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » How I live my life - 9. kapitola

02.09.2012 (12:00) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1038×

9. kapitola

V noci sa mi sníval čudný sen. Utkvel mi v pamäti, zahniezdil sa tam a držal ma v chladnom objatí zmätku a strachu. Bola som pripútaná o stenu a akokoľvek som sa snažila, nedokázala som sa uvoľniť. Keď už som prestala bojovať, do mojej cely vošli dvaja upíri, či možno to boli muži. Niečo vraveli, ale ja som slová nepočula.

Potom sa obraz zmenil a ja som sa ocitla na tom priestranstve, kde som zachránila Dava. Bolo to, akoby som sa pozerala na film. A keď som sa lepšie zahľadela na útočníkov, spoznala som v nich podobnosť so mnou. Oči mali modré, neboli ani krvavé ani čierne, dokonca ani zlaté, ako by som od upírov čakala. Ich pohyby boli rýchle a presné a pritom z nich sálala akási nadprirodzená sila. Boli prekrásni ako upíri, no aj tak boli akosi ľudskí. A pohľady mali tvrdé, bez súcitu, smrteľné. Zdali sa tak podobní mne a pritom boli tak odlišní. V mojej hlave sa znova vyrojila otázka. Kto sú?

Ráno som sa zobudila so strašnou bolesťou hlavy, každý zvuk, aj ten najtichší, mi spôsoboval muky a zdalo sa mi, že počujem lepšie ako včera. Akosi sa mi zdalo, že dokonca lepšie vidím. Všetky zmysly sa mi vylepšili. Horšie bolo, že som začínala cítiť novú schopnosť. Zaúpela som. Čo to nikdy neskončí? Nestačia mi talenty, ktoré mám? Nechcem sa znova učiť, ako zvládať tú a tú schopnosť. Chcem len chvíľu svätý pokoj a byť s Edwardom.

Keď som si spomenula na Edwarda, zabudla som na všetko, o čom som doteraz rozmýšľala. Rýchlo som sa dala do poriadku, aby som bola pripravená, keď príde. Škoda je, že dnes je už škola. A to znamená, že polovicu dňa zabijem hlúpym učením čohosi, čo už aj tak viem. Zdalo sa mi to ako hlúpe márnenie časom, ktoré som určite dokázala využiť lepšie.

Zbalila som si veci a vyšla čakať Edwarda von. Bol pri mne za pár minút a ja som rýchlo nastúpila do auta. Usmial i sme sa na seba, ale cesta prebehla v tichosti. Keď sme prišli na parkovisko, boli sme ako nejaká atrakcia. Edward nevyzeral, že je mu to proti srsti a tak som sa tvárila aj ja. Natiahol ku mne ruku a ja som ju vďačne prijala. Ruka v ruke sme išli na hodinu. Odprevadil ma až k dverám a potom odkráčal na svoju hodinu. S povzdychom som ho sledovala. Odrazu pri mne stála Alice.

„Podrobnosti! Hovor a poriadne preháňaj!“ zaštebotala. Nadšenie z nej doslova sálalo. Jediné, čo som mohla, bolo sa zasmiať. Sadli sme si do lavice a ona sa začala vypytovať.

„Tak ako bolo? Ako sa ti páčilo? Čo ste rob…“

„Alice, pokojne! Všetko ti poviem. Páčilo sa mi a veľmi. Edward ma vzal korčuľovať, ale to si určite vedela. Inak ďakujem za korčule. No a korčuľovali sme a potom ma Edward odviezol.“

„A potom?“ Nedokázala ani dýchať (aj keď to vlastne nepotrebovala).

„Stáli sme u mňa pred vchodom, dohodli sme si rande a… a…“

„Nenaťahuj ma!“ zapišťala.

„Pobozkal ma!“ zvolala som víťazoslávne. Dievčatá, čo boli v triede, sa na mňa zahľadeli pohľadom: keby si tak teraz skapala. Alice ma objala a bolo vidieť, že je rada. Troška mi bolo divné, že som tu vlastne na to, aby som ich kontrolovala. Namiesto toho sme sa s Alice stali dobrými priateľkami a randím s jej bratom. Ach.

„To je také úžasné. Teraz ste oficiálne pár? Teda, vyzeralo to tak, ale pri ňom si človek nikdy nie je istý,“ ponosovala sa Alice. A sme pár? Neviem ani ja.

„Neviem. Edward ma síce pobozkal, ale nie som si istá,“ odpovedala som jej a nebola som si istá, až kým som s ním mala hodinu. Sedeli sme vedľa seba a ukradomky sa na seba pozerali. Nechcelo sa mi začínať s rozhovorom a ani som vlastne nevedela ako. Pár minút pred zvonením si to k nám nakráčala akási sebavedomá baba. Mne venovala pohŕdavý pohľad s príchuťou závisti a pozrela sa na Edwarda.

„Edward, nešiel by si niekam. V Seattli otvorili novú reštauráciu a ja som si myslela, že by si išiel so mnou.“ Srdce mi zastavilo a napäto čakalo, čo Edward odpovie. Mala som chuť po nej zvriesknuť, že Edward je môj, ale neviem, je on môj?

„Prepáč, ale priateľku už mám a dnes tam už idem s ňou,“ odpovedal a babe skoro vypadli oči. Otočila sa na opätku a sadla si späť. Nechápavo som sa na neho zahľadela.

„Ak teda chceš byť moja…“ zašeptal a pritiahol si moju tvár. Nežným bozkom som mu odpovedala. Vtedy vošiel učiteľ a po jeho poznámke, že si to máme nechať na neskôr, sme sa od seba odlepili.

Poslednú hodinu sme mali telesnú a ja som bola vo dvojici s Edwardom. Mali sme tancovať waltz a poviem vám, že som doteraz ani poriadne nevedela, že také niečo existuje. Edward však bol úžasný tanečník a naučil ma to behom hodiny. Teda aspoň základy. Po škole ma odviezol domov, nech sa prezlečiem a on sa pre mňa zastaví o pol hodinku. Bol presný ako hodinky a vzal ma do Seattlu, tak, ako povedal. Najprv sme sa najedli v tej novej reštaurácii a potom ma vzal do jednej tanečnej sály.

„Tuším sa rád pohybuješ,“ zasmiala som sa, keď si ma pritiahol k sebe v strede parketu.

„Odkedy sme spolu tancovali na plese waltz, tak som po ničom inom netúžil.“

„To bol waltz? Teda vlastne áno. A nestačilo ti dnes doobeda?“ spýtala som sa. Hlavu som si oprela o jeho hruď a zacítila som jeho pery v mojich vlasoch.

„Mohol by som s tebou tancovať hodiny,“ zašeptal mi do vlasov.

A tak aj bolo. Tancovali sme už pár hodín a ja som ho na chvíľu pustila s tým, že sa musím upraviť. Skutočne som bola strapatá. Keď sa za mnou zatvorili dvere na záchodoch, nohy sa mi podlomili. V hlave som cítila obrovský tlak a strašnú bolesť. Počula som niečí krik a až keď sa v dverách objavil Edward, pochopila som, že som kričala ja. V hlave mi dunelo a ja som cítila, ako sa niekto snaží dostať cez môj štít. Je ten niekto tu? Edward ma objal a ja som ho zovrela. Chcela som len, aby tá bolesť pominula, aby ten niekto prestal. Edward ma zdvihol a jediné, čo som dokázala povedať, bolo:

„Edward… vezmi ma domov.“ Potom som upadla do tmy.

Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek How I live my life - 9. kapitola: